e-mail: redakcia@podduklianskenovinky.sk
+421 54 7525151
číslo 51-52 vydané 16.12.2025
Svidnícki mestskí poslanci urobili zmeny v rozpočte, chcú realizovať svoje vlastné zámery
Deväť mestských poslancov zopakovalo svoje hlasovanie, krajskí poslanci definitívne rozhodli
Reakcia na zlúčenie Gymnázia duklianskych hrdinov a udalosti posledných dní
Ocenenie EITA 2025 za Erasmus+ projekt svidníckej Školy umeleckého priemyslu
Svidníčanka Kamila Kopčová účinkovala na turné so známou speváčkou Ewou Farnou
Dávajte si pozor na parkoviskách a nedajte sa okradnúť
Včelárka Helena Veselovská oslávila životné jubileum - 70 rokov
Milí naši čitatelia,
nech vám Vianoce prinesú to najcennejšie: pokoj, lásku a porozumenie. Nech váš domov rozžiari láska a každý deň nového roka vás napĺňa šťastím. Ďakujeme za priazeň v tomto roku.
Najbližšie vydanie týždenníka Podduklianske novinky vychádza v utorok 13. januára 2026.
Redakcia
Deväť mestských poslancov zopakovalo svoje hlasovanie, krajskí poslanci definitívne rozhodli
Primátorkine veto mestskí poslanci prelomili a následne krajskí poslanci definitívne rozhodli. Gymnázium duklianskych hrdinov vo Svidníku sa od 1. septembra 2026 stane súčasťou Spojenej školy na Centrálnej ulici s Obchodnou akadémiou a Základnou školou.
Píšeme o tom v samostatnom príspevku. Pripomeňme však, že svoje nesúhlasné stanovisko s návrhom mesta Svidník spojiť Gymnázium DH so Základnou školou Alexandra Pavloviča na Komenského ulici poslanci Mestského zastupiteľstva potvrdili na svojom zasadnutí 28. novembra.
Urobilo tak deväť poslancov - Matúš Majda, Juraj Antoš, Martin Miščík, Martin Ždiňak, Jozef Vencurik, Stanislav Hvozda, Ondrej Tyč, Cyril Dudáš a Pavel Olejár.
Opäť tomu predchádzala pomerne dlhá diskusia, v ktorej nerečnili len mestskí poslanci či primátorka. Krajský poslanec za okres Svidník Ján Vook vyhlásil, že celý problém by vôbec nevznikol, keby primátorka neotvorila tému predčasne. Podotkol, že návrh PSK v tejto podobe by ani neprešiel krajským zastupiteľstvom.
Renáta Diničová, ako zástupkyňa rodičov študentov Gymnázia DH vyjadrila sklamanie z toho, ako sa poslanci správajú k mestu a regiónu, a poukázala na potrebu konštruktívneho prístupu. Podobne ďalšia zástupkyňa rodičov Jarmila Gmitterová vyjadrila sklamanie z nepripravenosti poslancov na prerokovanie témy a pripomenula ich zodpovednosť voči občanom. Pridal sa aj ďalší rodič Miron Mikita, ktorý vyjadril nespokojnosť s úrovňou diskusie na zasadnutí a poukázal na absenciu vecných argumentov zo strany poslancov. Povedal, že na rodičovskom združení na gymnáziu zazneli negatívne reakcie rodičov a vyjadril obavu, že do nového gymnázia sa v budúcnosti nebudú hlásiť žiaci. Zároveň sa zaujímal sa, čo bude s budovou a zdôraznil potrebu odbornej, nie politickej diskusie a konštatoval, že doposiaľ nezaznel presvedčivý argument podporujúci vznik nového školského subjektu.
Primátorka Marcela Ivančová pred samotným hlasovaním zdôraznila, že uznesenie z predošlého zasadnutia nepodpísala, lebo ho považuj za nevýhodné pre mesto. „Pred hlasovaním si, prosím, zodpovedajte na základné otázky: aké budú dopady na školy, učiteľov, rozpočet mesta a centrum mesta, ak pribudne ďalšia prázdna budova. Potrebujeme udržať deti v meste, aby sme podporili budúci rozvoj - lekárov, inžinierov, informatikov. Hlasujte slobodne, ale so zodpovednosťou.“
No a poslanci hlasovali, ako sme už v úvode spomenuli a ako je verejnosti už veľmi dobre známe.
Po zasadnutí svidníckych mestských poslancov prišlo na rad zasadnutie krajského parlamentu v Prešove, na ktorom predseda PSK Milan Majerský nečakane zaradil do programu aj bod týkajúci sa svidníckeho Gymnázia DH.
Ako jediný proti zámeru PSK spojiť Gymnázium DH so Spojenou školou vystúpil krajský poslanec za okres Svidník Ján Vook. Jeho kolegovia Michal Iľkanin a Ján Hirčko zámer PSK podporovali. Zastupiteľstvo PSK následne hlasovaním definitívne rozhodlo. Zaujala ešte pomerne prudká výmena názorov medzi predsedom PSK Milanom Majerským a poslancom Jánom Vookom. Milan Majerský ho obvinil, že pôvodne bol za spojenie Gymnázia DH so Spojenou školou pod podmienkou zamestnania jeho manželky. Ján Vook sa rázne ohradil a ohradil s tým, že manželka má prácu, je s ňou spokojná a neplánuje ju meniť. „Je to klamstvo, čo tvrdíš, pán predseda. Od začiatku hájim záujmy občanov mesta a okresu Svidník a za tým si stojím,“ vyhlásil Ján Vook.
(ps)
Svidnícki mestskí poslanci urobili zmeny v rozpočte, chcú realizovať svoje vlastné zámery
Posledné tohtoročné zasadnutie Mestského zastupiteľstva vo Svidníku sa nieslo v
znamení presadzovania návrhov skupiny deviatich poslancov, ktorí v poslednom
období hlasujú spoločne. Príkladom toho je hlasovanie pri Gymnáziu DH, ale
napríklad
aj pri návrhu, ktorý na zasadnutí v uplynulú stredu 10. decembra predložil
poslanec Stanislav Hvozda.
Navrhol, aby poslanci Mestského zastupiteľstva schválili zmenu účelu finančných prostriedkov v rozpočte mesta Svidník na rok 2025 v rámci programu Realizácia nových miestnych komunikácií v celkovej výške 50 000 eur, a to nasledovne: 30 000 eur navrhol presunúť a určiť na účel kúpy služobného motorového vozidla pre Mestskú políciu vo Svidníku a 20 000 eur navrhol presunúť a určiť na účel realizácie návrhov poslancov zameraných na zlepšenie verejného priestranstva a miestnych komunikácií , najmä na drobné investície, opravy, údržbu a technické zlepšenia vybraných lokalít.
Odôvodnil to tým, že 50 000 eur bolo určených na výstavbu parkoviska za AB-čkou, no neurobilo sa, nerobí sa a je isté, že do konca tohto roka ani urobené nebude. Viceprimátor Vladimír Kaliňák, ale aj primátorka Marcela Ivančová upozornili, že kúpa nového auta pre mestských policajtov je zahrnutá v rozpočte mesta na budúci rok, na čo reagoval poslanec Pavel Olejár, že to vôbec nemusí znamenať, že to auto bude kúpené. Primátorka tiež upozornila, že si nie je istá, či sa stihnú všetky administratívne lehoty, sprevádzajúce kúpu nového auta, ako napríklad verejné obstarávanie. „Keď sa chce, všetko sa dá,“ povedal poslanec Ondrej Tyč a poslanec Kamil Beňko sa pridal k viceprimátorovi Vladimírovi Kaliňákovi. Obom chýbali konkrétne návrhy poslancov a zhodli sa v tom, že bude lepšie presunúť to na začiatok budúceho roka.
Navrhovateľ Stanislav Hvozda povedal, že žiadne konkrétne nápady poslancov ešte nie sú určené. Zapojiť sa môžu všetci a zhodnú sa na tom, čo sa zrealizuje. Poslanec Ondrej Tyč však vyhlásil, že on spolu s kolegom poslancom Jozefom Vencurikom jeden projekt pripravený má. Ide o výstavbu nových parkovacích miest, deviatich, možno desiatich, na Ulici 8. mája za reštauráciou Hanoi smerom k Základnej škole, kde je dlhodobo problém s parkovaním. Ondrej Tyč dodal, že rozpočtové náklady sú do 8 000 eur. Keďže vyvstali otázniky, či sa to všetko dá stihnúť do konca roka, Stanislav Hvozda svoj návrh upravil a doplnil, že realizovať sa budú tie návrhy poslancov, ktoré neovplyvnia poveternostné podmienky.
Deväť poslancov takýto návrh schválilo. Boli to Stanislav Hvozda, Juraj Antoš, Martin Miščík, Pavel Olejár, Juraj Berežný, Cyril Dudáš, Matúš Majda, Ondrej Tyč a Jozef Vencurik. Proti nebol nikto a štyria poslanci - Kamil Beňko, Slavomír Sakalik, Vladimír Kaliňák a poslankyňa Jana Mihaličová - sa hlasovania zdržali. Na zasadnutí chýbali poslanci Vladimír Žák a Martin Ždiňák. Vychádzajúc z hlasovania pri Gymnáziu DH sa dá očakávať, že ak by na zasadnutí bol, tak so spomínanými deviatimi poslanci by hlasoval aj Martin Ždiňák.
(ps)
Dávajte si pozor na parkoviskách a nedajte sa okradnúť
Minulý týždeň sa na nás obrátila naša čitateľka a obyvateľka Svidníka s prosbou o uverejnenie upozornenia pre širokú verejnosť vo Svidníku a okolí. Jej nepríjemný zážitok uverejňujeme v záujme predísť podobným incidentom, zvlášť v tomto predsviatočnom období.
„Chcela by som upozorniť na incident pri obchode Billa. Pred obchodom stojí sivý Volkswagen nie svidníckej značky. Sedí v ňom otec a pravdepodobne syn rómskeho pôvodu. Môj ocko bol na parkovisku v aute s mojim dieťaťom. Keď šli za mnou do Billy, prišli k nemu a povedali, že im buchol auto, že je úplne poškodené, ale môžu sa dohodnúť na 100 €.
Dedko v strachu a z nepochopenia situácie, keďže sedeli len v aute bez pohybu a ani dieťa, ani on nič nezačuli a nie to, že by oni autom buchli, mu dal 60 €, ktoré mal. Dedko mi to v Bille oznámil, tak som hneď šla von, keďže som pochopila zámer. Občan rómskeho pôvodu po mne kričal a vyhrážal sa, že vraj mu buchnutím dedko posunul motor. Ja som si mu dovolila povedať, že sa ho vôbec nebojím, a že zavolám políciu, že vzal bez papiera 60 €, tak mi vykričal, že mi ich vráti! Zrazu vyšli ďalší muži tiež rómskeho pôvodu z iného auta, zjavne sa poznali. My sme odišli, keďže sa moje dieťatko bálo a dedko bol tiež celý vystrašený. Je zrejmé, že tam vyčkávajú na ľudí staršieho veku a takto vynucujú peniaze pod tlakom strachu a s argumentom, že im poškodili auto. Tak ako môj ocko, bol tak zmätený, že zo strachu prišiel o 60 €. Bolo by dobré, aby boli Svidníčania staršieho veku upozornení na týchto ľudí, ktorí chcú zjavne takýmto spôsobom zarobiť na starších ľuďoch pomocou strachu a vydierania!“
Dodajme, že o tomto incidente bola informovaná štátna aj Mestská polícia vo Svidníku a rovnako dodajme, že auto Volkswagen malo evidenčné číslo začínajúce písmenami LC.
(pn)
Včelárka Helena Veselovská oslávila životné jubileum - 70 rokov
Helena Veselovská sa narodila 24. novembra 1955 v Mladej Boleslavi v Českej republike. Keď mala dva roky, jej rodičia sa vrátili na Slovensko, kde si v Hutke postavili rodinný dom. V ňom Helena vyrastala a prežila svoje detstvo.
Základnú školu ukončila v roku 1971 v Nižnej Polianke (okres Bardejov) a následne pokračovala v štúdiu na Strednej ekonomickej škole v Košiciach, odbor zahraničný obchod. Školu úspešne ukončila v roku 1975.
Hoci sa jej nepodarilo pokračovať v štúdiu na vysokej škole z kapacitných dôvodov, otvorila sa jej ďalšia cesta - práca v justícii. Nastúpila na Okresný súd vo Svidníku ako zapisovateľka na občiansko-súdnom oddelení, kde pôsobila celých pätnásť rokov. Po materskej dovolenke pracovala na Štátnom notárstve vo Svidníku a po jeho zrušení u súkromného notára, kde zotrvala ďalších päť rokov. Neskôr prešla na Exekútorský úrad v Stropkove, kde pracovala až do odchodu na starobný dôchodok.
Práca v justícii však nebola vždy jednoduchá. Bola náročná a často sprevádzaná stresom, preto hľadala spôsob, ako priniesť do svojho života viac pokoja. Našla ho v záhradkárčení a členstve v zväze záhradkárov. Práve tam si uvedomila, aké dôležité sú pre úrodu opeľovače - a tým sa začala jej cesta k včelárstvu. V roku 2004 si zaobstarala prvé včelstvá a dnes obhospodaruje 22 včelích rodín v rodnej Hutke. S úsmevom dodáva, že ľutuje jediné - že s včelárstvom nezačala skôr.
Aj dnes ju včely napĺňajú radosťou a obdivom pre ich pracovitosť. Patrí medzi málo žien -včelárok v regióne, ktoré sa včiel ani žihadiel neboja. Ako aktívna členka výboru ZO SZV vo Svidníku sa dlhodobo venuje propagácii včelárstva a včelích produktov - medu, peľu, propolisu či sviečok z včelieho vosku. Pravidelne pomáha pri organizovaní včelárskych podujatí pre verejnosť a svojou ochotou, usilovnosťou a odbornosťou je neoddeliteľnou súčasťou života miestnej organizácie. Za svoju dlhoročnú prácu bola ocenená medailou Strieborná včela.
Výbor ZO SZV vo Svidníku srdečne blahoželá našej jubilantke k životnému jubileu a praje jej pevné zdravie, veľa rodinnej pohody a ešte mnoho krásnych chvíľ strávených pri včelách.
Výbor ZO SZV vo Svidníku
Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja (PSK) na svojom rokovaní schválilo ďalší krok v procese optimalizácie siete stredných škôl v regióne. Jedným z prijatých opatrení je aj zlúčenie Gymnázia duklianskych hrdinov vo Svidníku so Spojenou školou vo Svidníku, ktoré vstúpi do platnosti od 1. septembra 2026. Cieľom je zachovať gymnaziálne štúdium v okrese a pripraviť podmienky pre vznik stabilného študentského kampusu.
Prešovský samosprávny kraj zostane zriaďovateľom Gymnázia duklianskych hrdinov vo Svidníku a po novom ho zlúči spolu s tunajšou Obchodnou akadémiou i Základnou školou. Cieľom je zachovať a zároveň posunúť na vyššiu kvantitatívnu a kvalitatívnu úroveň gymnaziálne štúdium v okrese Svidník a vytvoriť preň také podmienky, aby bolo dlhodobo životaschopné. Samostatná existencia gymnázia je v súčasnosti ohrozená pre nízky počet žiakov, finančnú nesebestačnosť a nenaplnené pracovné úväzky pedagogických zamestnancov.
„Optimalizácia je nevyhnutným krokom, aby sme vedeli zabezpečiť kvalitné vzdelávanie aj v menších okresoch. Vo Svidníku je našou jednoznačnou ambíciou zachovať gymnaziálne štúdium a vytvoriť preň stabilnejší model fungovania, ktorým by mohol byť práve študentský kampus. Ak máme na pamäti dobro žiakov a pedagógov, tak je to jeden z najsprávnejších krokov. Vyskúšali sme si to na iných podobných rozhodnutiach a funguje to, pričom za príklad dávam predovšetkým Spojenú školu v Starej Ľubovni, kde sme vybudovali jeden skvelý kampus a združili viacero škôl do jednej a pod jednu strechu. Aj vo Svidníku vytvoríme silnú a konkurencieschopnú školu s efektívnou výučbou a kvalitným zázemím,“ uviedol predseda PSK Milan Majerský.
Počet žiakov gymnázia aktuálne predstavuje 144, pričom za posledných desať rokov klesol o viac než sto. Podľa údajov Centra vedecko-technických informácií SR je realitou stagnácia počtu mladých ľudí vo veku 15 rokov v okrese Svidník. Spojením gymnázia s terajšou spojenou školou vznikne vzdelávacia inštitúcia s takmer 500 žiakmi, čo prinesie lepšie materiálno-technické podmienky, efektívnejšie finančné fungovanie i stabilné pracovné úväzky pre pedagógov. Gymnázium získa aj ďalšie možnosti pre čerpanie eurofondov a zlepšovania svojho vzdelávacieho zázemia.
„Chytili sme sa druhej šance po tom, ako padlo rozhodnutie, že mesto Svidník pod seba gymnázium nevezme. Vidíme totiž, že počet žiakov na gymnáziu je neúnosný a ak by sme mu nepodali pomocnú ruku v podobe fúzie so spojenou školou na Centrálnej ulici, postupne by to viedlo k zániku gymnázia. Na spojenej škole máme k dispozícii celý pavilón, kde od januára nového roku plánujeme zainvestovať finančné prostriedky, aby sme tu vedeli gymnázium presťahovať. Vynovia sa kabinety aj odborné učebne, veľa učební bude doplnených i zdieľaných. Bude to ďalšia moderná škola, na ktorú budeme pyšní,“ doplnil vedúci Odboru školstva PSK Ján Furman.
Rozhodnutie Zastupiteľstva PSK o zlúčení svidníckych škôl prišlo po tom, čo sa nenaplnil zámer mesta Svidník prevziať gymnázium do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Zmenu svidnícke zastupiteľstvo totiž v novembri tohto roku neschválilo a odporúčalo Prešovskému samosprávnemu kraju ako zriaďovateľovi zachovanie tejto vzdelávacej inštitúcie spojením so spojenou školou. Po zlúčení budú školy fungovať pod svojimi pôvodnými názvami - Gymnázium duklianskych hrdinov, Obchodná akadémia a Základná škola, Centrálna 464, Svidník. Gymnázium bude organizačnou zložkou zlúčenej školy, vo Svidníku ostáva študijný odbor gymnázium, kompletný školský vzdelávací program - vyučovacie predmety, učebné osnovy a obsah učiva.
Daša Jeleňová,
hovorkyňa PSK
Reakcia na zlúčenie Gymnázia duklianskych hrdinov a udalosti posledných dní
„Mesto Svidník a aj okres za posledné roky vyzerá ako človek, ktorý stráca silu, energiu a pomaly umiera“
Udalosti posledných dní, ktoré sa odohrali v meste Svidník ma prinútili položiť si túto otázku niekoľkokrát za posledný mesiac. Kto som a prečo kladiem túto otázku? Nuž preto, že som mala za posledný mesiac možnosť vidieť ako miestna samospráva má „záujem na rozvoji“ svojho vlastného mesta a nepriamo aj celého regiónu.
A musím sa priznať, že to bol pre mňa kultúrny, ale hlavne intelektuálny šok, kedy vám „ostáva rozum stáť“, kto reprezentuje mesto a rozhoduje, ktorým smerom pôjdeme. Pýtala som sa sama seba, čo sa to za posledných 8 rokov deje, že mesto sa mení na prázdne haly, zatvárajú sa malé obchodíky, v meste mimo pracovný čas málokoho stretnete? A prečo nám mladí odchádzajú a nechcú sa vrátiť? Veď, keď my sme boli mladí, chceli sme vidieť svet, ale vedeli sme, že chceme prísť domov a rozvíjať svoj región. Mesto Svidník a aj okres za posledné roky vyzerá ako človek, ktorý stráca silu, energiu a pomaly umiera.
V úvode sa však patrí predstaviť, kto som a čo som. Som občiankou tohto regiónu,
žijem v priľahlej obci mesta Svidník, kde pôsobím aj ako obecná poslankyňa a
pracujem ako lekárka a zároveň aj ako primárka na tzv. ARO. Vrátila som sa
takmer po dvadsiatich rokoch, aby som postarala o svojich rodičov a aby som aj
na tomto kúsku Slovenska, ktoré je mojím domovom, rozvíjala to, čo som sa
naučila vo svete. Svoj čas som delila medzi prácu, pacientov a rodinu.
No začali prichádzať udalosti, ktoré rozhýbali rovnováhu v regióne okamihom, keď sa malo zrušiť gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a pôrodnica a v ďalšom kroku aj akútna nemocnica pre tento región. Bol to veľmi ťažký boj, kde nám vysvetľovali, že sme sa zle narodili a ešte väčšia chyba je, že sme tu ostali žiť. Vtedy sa za nemocnicu verejne postavili ľudia a ich hlasy a aj hlasy zamestnancov navonok prezentovali iba dvaja poslanci VÚC p. Vook a p. Jakubov a neskôr sa k nim pridali aj mieste samosprávy. To, že verejne vystúpili, chcelo veľa odvahy z ich strany, pretože nevedeli do akých vôd vstúpia. Ľudia regiónu im boli vďační za to, že ich niekto počúval a bol ochotný sa ich zastať. Aj napriek všetkým argumentom, dátam a nesúhlasu celého regiónu sme o pôrodnicu prišli. No ostala nám akútna nemocnica a my sme tu ostali ďalej žiť. Protivník, proti ktorému sme bojovali mal moc, peniaze, vplyv a svoje plány a my sme boli len jedna kocka v skladačke. Mal predstavu, že nič sa nedeje, veď to len ľudí premiestnime do vedľajšej „našej“ nemocnice. No život ukázal, že ľudia nie sú ako knihy na poličke, ktoré preložíš, kde chceš. Vybrali si svoju cestu, nie tú, ktorú im niekto určil. Bolelo a bolí to dodnes, že sme museli prísť rozhodnutím majiteľa o jednu základnú časť zdravotnej starostlivosti pre tento zle dostupný región, no museli sme sa naučiť s tým žiť. A život šiel ďalej...
Menili sa vlády, poslanci aj primátori. Každý chcel po sebe niečo zanechať a svoju predstavu nazval pojmom „reforma“ akoby to malo byť niečo, čo nikto iní pred nimi neobjavil a po nej sa bude ľuďom „žiť oveľa lepšie.“
No všetky tie reformy sa vždy začínali ďaleko od tých, ktorí ju presadzovali a vždy na najmenej rozvinutých častiach Slovenska. Veď čo už, tam nie je toľko ľudí, aby bol nejaký problém. Slovensko je „po Poprad a možno po Prešov“, ostatné časti nie sú dôležité. No pojem „reforma“ v preklade týchto ľudí vždy znamenal zrušenie alebo zlúčenie nejakého úradu, inštitúcie či školy. Nedostatok práce, zlé cesty, postupné miznutie základnej sociálnej infraštruktúry a masírovanie médiami, že oplatí sa žiť len vo veľkom meste, viedli k odchodu mnohých ľudí z malých regiónov. Logické by sa zdalo, že regióny začnú bojovať o svojich občanov, aby tu ostali alebo sa aspoň vrátili po rokoch a chceli to niekam posunúť dopredu. No opak je pravdou. Ľudia v každodennom zhone a v boji o slušné prežitie len okrajovo vnímali miestnu politiku, veď čo už by nám tu mohol niekto vziať, keď tu takmer nič neostalo? Len úrady, polícia, pár škôl, kostoly a niekoľko malých firiem. A tak ľudia v komunálnych voľbách volili takmer vždy tie isté tváre, ktoré sa vymenili len generačne a sľubovali, že budú zastupovať región, aby sa rozvíjal, veď sú mladí a ostali tu žiť. Vytvárali sa kluby a spolky, kto koho bude podporovať, koho treba potlačiť za poslanca, aby bol pri zdroji informácií a rozhodnutí pre seba a jemu blízkych ľudí. S tichým súhlasom spoločnosti, keďže mnohé rozhodnutia boli o jednotlivcoch, všetko fungovalo ako hodinky. Vo VÚC máme troch poslancov, ale verejne, ak treba vyjadriť svoj názor v prospech regiónu je počuť vždy len jedného a toho istého poslanca p. Vooka. Naši ďalší volení zástupcovia p. Iľkanin a p. Hirčko sa buď verejne neprejavia, alebo ak je treba región podržať a ísť aj proti prúdu, tak sa postavia „na stranu víťazov“ aj za cenu, že pôjdu proti regiónu. A tak prišiel okamih, kedy bolo potrebné rozhodnúť o veci, ktorá už však mala vplyv na mesto a aj celý región. Začal sa boj o stredné školy v mene „reformy školstva“, ktorú nazývame optimalizácia, podobne ako to bolo s nemocnicami. VÚC aktívne vstúpila do tejto reformy, veď ona je tá, ktorá ich má pod palcom a vie čo je pre koho dobré. Vypracovala svoju verziu návrhu, ktorá škola má ostať a ktorá sa má zlúčiť, bez vedomia väčšiny poslancov VÚC (požehnanie si pýtala len od verných z klubu KDH a s nimi spolupracujúcimi) ako aj bez vedomia samotných samospráv. Prvým veľkým šokom pre všetkých bolo, že aj keď optimalizácia sa mala týkať hlavne odborného školstva zo strany prešovského VÚC išlo o spájanie hlavne gymnázií v malých okresných mestách s inými odbornými školami. To, že vedúci odboru školstva PSK p. Furman dehonestval Gymnázium duklianskych hrdinov na školu, ktorú „skončí každí, kto okolo nej prejde“ vyvolalo v regióne veľkú nevôľu a patričnú odozvu. Hlavným argumentom VÚC, pre spojenie GDH, ktorý predložil ministerstvu bolo, že „projekt spojenia týchto škôl efektívne využije a zabezpečí pedagogický potenciál v prípade dočasnej neprítomnosti“ (to je doslovná citácia z predloženého projektu). Všetkým ľuďom s priemerným vzdelaním je jasné, že spojenie odbornej školy, ktorá je zameraná na ekonomiku a spojenie gymnázia, ktoré má všeobecný rámec a predmety, ktoré sa na predmetnej odbornej škole ani nevyučujú, je absolútny krok vedľa. Každá z týchto škôl je výnimočná v svojom odbore, ktorému sa venujú, ale tak ako neviete zmiešať olej s vodou, tak neviete prepojiť ani odborné a všeobecné školstvo. A tak VÚC vytiahlo iný argument, ktorý sa opiera o ministerstvo školstva, a to počet žiakov, ktorí by mal byť aspoň 400 na škole, aby to bolo efektívne fungovanie. Toto číslo je v takýchto regiónoch ako Svidník na úrovni rozprávky. A tu už sa prejavili aj páni poslanci p. Iľkanin a p. Hirčko, ktorí začali vehementne obhajovať toto spojenie ako výborný krok pre región. V tom čase sme nevedeli, že toto spojenie je hlavne o budovaní športovej haly, ktorá však musí byť pri škole s adekvátnym počtom žiakov. To mi p. Hirčko vysvetlil až neskôr na rade školy, aký máme mi tu v Svidníku dlh voči volejbalu, ale hlavne čo je potrebné pre zdravie človeka, a to šport, konkrétne práve spomínaný volejbal. Vyzeralo to, že ešte potrebujem „doštudovať“ čo je podstata zdravia človeka.
V čase, keď sa malo rozhodovať o tom, či sa GDH spojí so Spojenou školou alebo nie na pôde VÚC k tomu nedošlo, pretože do hry vstúpili primátori malých okresov, a teda aj nášho, a požiadali VÚC, aby ich mohli mať pod miestnou samosprávou. A tak parlament VÚC túto zmenu odobril s podmienkou, že to odsúhlasia aj príslušné mestské zastupiteľstvá. No na začiatku to vyzeralo ako vec, ktorú si mestá nenechajú ujsť, aby mali kontrolu nad tým, čo im sídli v meste. Ľudia v meste aj širokom okolí boli presvedčení, že miestni poslanci túto zmenu podporia. A tu sa ukázala pravá tvár každého z nich, keď prišlo na lámanie chleba. Každý primátor môže presadiť len to, čo mu dovolia poslanci. Bolo verejným tajomstvom, že poslanci v poslednom období mali výrazne naštrbené vzťahy s primátorkou mesta z dôvodu im známych osobných požiadaviek, ktoré neboli splnené a rozhodli sa, že ukážu „svoju silu“ poslanca. A ako býva zvykom nehlasuje sa na základe argumentov a zdravého rozumu v prospech celku, ale ako povie klub či strana. A keďže naše miestne zastupiteľstvo má silný klub KDH (p. Matúš Majda, p. Ždiňák, p. Antoš, p. Miščík, p. Vencúrik) a s nimi spriaznených poslancov (p. Hvozdu, p. Pavla Olejára, p. Dudáša a p. Tyča) návrh primátorky mesta, ktorý bol podložený dátami, argumentmi ako aj podporou študentov, rodičov a obyvateľov mesta, aby Gymnázium DH prešlo pod správu mesta, nepodporili. A tu bol ten okamih, kedy som zo strany poslancov videla ako sa robí „miestna politika“. Hlavným mottom celého zastupiteľstva bolo, že oni sú rozpočtovo zodpovední, takže nechcú zaťažiť mesto dofinancovaním školy a bude vybudovaná nová športová hala. Tá čiastka, ktorú by mesto malo doplácať na školu je v kontexte toho, čo táto škola znamená pre región zanedbateľná položka. Na ozrejmenie pre všetkých vrátane väčšiny poslancov treba povedať, že financovanie akejkoľvek školy je z peňazí ministerstva, ktoré ich posiela samosprávam a tie následne školám podľa daného normatívu na žiaka a celkového počtu žiakov. Celkové dofinancovanie nášho gymnázia v roku 2024 bolo 3% nad celkový normatív, čo je minimálna záťaž pre akýkoľvek rozpočet. Je naozaj chvályhodné, ako v sebe našli toľkú zodpovednosť k financovaniu z mestského rozpočtu, len im akosi chýbala vtedy, keď si odsúhlasili „zaujímavé“ nájomné na svoje prevádzky, alebo keď sme financovali v desiatkach tisícoch športy, ktorým sa venuje len pár jedincov alebo sme financovali rôzne projekty, tak aby tam participovali práve títo miestni poslanci. V priamom prenose som videla ako sa prekrúcajú fakty a argumenty, hovoria sa polopravdy a ako danú problematiku majú „naštudovanú“ z toho čo im bolo povedané riaditeľom gymnázia p. Rodákom a na vyššom mieste, čiže od poslancov VÚC p. Iľkanina, p. Hirčka a p. Furmana. Po nesúhlasnom stanovisku MsZ ostali občania mesta, ale aj okresu v šoku a nerozumeli, ako sa mohli vlastní poslanci postaviť proti ľuďom, svojím voličom. To mi vysvetlil až na druhom zastupiteľstve p. Majda, ktorý ako hlavný argument svojho rozhodnutia mal, že to „je jeho názor a treba ho rešpektovať!“ a v tomto kontexte to viedli. Na priame otázky, aký to bude mať dopad na mesto, región, miestne školy nevedeli povedať žiaden relevantný argument, len že spojenie s miestnou základnou školou nie je dobré (veď to prezentoval aj riaditeľ miestnej školy p. Pasnišin), ale spojenie so základnou a odbornou školou VÚC je priam „živá voda pre gymnázium“. To, že tam boli rodičia, študenti aj občania mesta, ktorí s tým nesúhlasili, poslanci ignorovali v mene hesla „ideme rozbiť primátorku“. Ako žijú občania regiónu v priľahlých dedinách nemajú ani predstavu. Lenže páni poslanci zabudli na to, že oni tam nie sú pre svoje názory, ale pre to, aby zastupovali vôľu svojich voličov. Nikto z nich nemal mandát, aby v takejto veci rozhodli len na základe svojho názoru a proti vôli väčšiny obyvateľov mesta a regiónu. A tu na scénu prichádzajú ďalší aktéri, ktorí reagujú rýchlo a promptne a nestrácajú čas. A tak p. Hirčko, ktorého počujeme verejne len málokedy, ide v duchu víťaza na bránu a predkladá županovi VÚC mimoriadny bod na rokovanie. Adekvátne k tomu prečíta správu, ako majú poslanci hlasovať spolu s p. Iľkaninom s doporučením, aby budovu gymnázia VÚC ponúkla mestu na mestský úrad. Aby „neboli veľké problémy“ p. Vooka napadne župan cez jeho manželku, že aj on bol za zlúčenie týchto škôl, čo sa stalo hitom bulváru. Len pán župan zabudol povedať, že za túto „jeho údajnú požiadavku o prácu manželky“ ho odmenil tým, že mu zrušil pracovné miesto, aby VÚC mala na financovanie gymnázia. A tak p. poslanec, keďže nešiel v prúde bol adekvátne potrestaný. No ten aj napriek tomu, že bol politicky a ľudsky deklasovaný, pokračoval v obhajobe školy, mesta aj regiónu (za čo mu patrí uznanie a poďakovanie, že aspoň niekto sa ozve za obyčajných ľudí), no valcovali to poslanci KDH klubu s tým, že to „nechce mesto“, tak nie je čo riešiť. A tu je ten paradox, kde sa uplatnila vôľa a názor 9 poslancov MsZ a dvoch poslancov VÚC proti celému regiónu. Skladačka sa zložila a odpoveď kam kráča mesto Svidník a jeho región pod vedením takýchto poslancov mesta a VÚC je cesta, ktorá nevedie k rozvoju, ale úpadku, kde ostanú starí, chorí, tí ktorí nemajú kam odísť a miestne komunity.
Veď koľko návrhov ste počuli zo strany poslancov ako oživiť mesto a región? Alebo čo urobiť, aby sme pripravili podmienky na príchod nejakého investora či podnet na to, aby sa tu otvorila nejaká fabrika? To ako mesto vyzerá a ako ho vnímajú ľudia je výsledkom ich „dlhoročného snaženia“ a rozhodovania. Možno je zámerom, aby sme ako občania rezignovali a stratili záujem o veci verejné, ale keď nebude ľudí, tak ako mi povedal nebohý poslanec p. Tyč: „Doktorko nit ľudi, jak sa bude darity?“, tak nebude potrebný ani žiaden poslanec a aj tie haly budú len prázdnym bezduchým miestom.
V živote sú okamihy, ktoré už neviete vrátiť. Len raz sa narodíme a len raz zomrieme a len málokedy v živote máme šancu zmeniť dejiny. Mali sme túto jedinečnú šancu mať možnosť rozhodnúť sa pre stabilitu a rozvoj mesta a regiónu, ktorú poslanci v mene svojich záujmov zahodili. Aj Judáš, keď zrádzal Krista veril, že robí dobrú vec, ale história ukázala, že bol a navždy ostane zradcom. Za takéto rozhodnutia im sú určite vďační kolegovia - poslanci z iných miest a dedín Slovenska, lebo takáto politika vyháňa naše deti, ale aj nás aktívnych občanov preč, aby sme budovali iné mestá a dediny.
A záverom chcem verejne vyzvať poslancov VÚC p. Hirčka a p. Iľkanina, ako aj p. M. Majdu, ktorý je ideológom KDH v regióne a má úzke väzby na VÚC, aby v mene toho za čo bojovali a zahlasovali, čiže za spojenie gymnázia DH a Spojenej školy urobili aspoň jednu vec v prospech študentov aj pedagógov gymnázia, ktorí sú vlastne „v meste nechcení“, ale aj pre upokojenie atmosféry v meste a regióne, a to cestou odboru školstva PSK uplatnili § 29, ods. 4 Zákona 321/2025 Z.z. o školskej správe s účinnosťou od 1.1.2026 v nasledujúcom znení: „Organizačná zložka alebo súčasť sa môže nachádzať na adrese mimo sídla príslušnej spojenej školy alebo spojeného školského zariadenia. Najmenej jedna organizačná zložka je v sídle spojenej školy alebo v sídle spojeného školského zariadenia.“
V praxi to znamená, že gymnázium môže ostať na svojom mieste v pôvodnej budove ako súčasť Spojenej školy so spoločným riaditeľom pre všetky tri školy. A budú rozpočtovo zodpovední aj voči VÚC, lebo nebudú potrebné žiadne finančné náklady navyše na úpravu inej školy.
Renáta Diničová,
primárka
Svidníčanka Kamila Kopčová účinkovala na turné so známou speváčkou Ewou Farnou
O Svidníčanke Kamile Kopčovej ste na stránkach nášho týždenníka čítali už
v minulosti. Táto šikovná mladá dáma dávnejšie urobila zo známeho tanečného hitu
romantickú baladu, prespievala totiž hit od Justina Timberlaka. Klip sa natáčal
na
streche
prešovského paneláku. Od tohto obdobia však, ako sa hovorí, pretieklo v Ladomírke
veľa vody, a táto mladá žena má na svojom konte viaceré úspešné projekty.
Tancuje, spieva, nakrúca, je sprievodným hlasom v reklamách a aktuálne študuje
za veľkou mlákou. Účinkovala vo veľkolepej českej kabaretnej šou a zlatým
klincom bolo účinkovanie na turné so známou speváčkou Ewou Farnou.
Kamila Kopčová je absolventkou Základnej školy na Ulici 8. mája vo Svidníku, neskôr vyštudovala hudobno-dramatický odbor Štátneho konzervatória na Timonovej ulici v Košiciach a Konzervatórium v Prahe. V rozhovore pre Podduklianske novinky Kamila Kopčová prezradila viac.
Čo všetko sa vám v živote zmenilo od roku 2016, keď sme o vás písali?
„Veľmi veľa. V roku 2016 som mala 19 rokov a o svete som vedela ešte veľmi málo. Je to predsa ten vek, kedy sa začíname formovať, zisťovať kto sme a čo od života chceme. Odvtedy som na sebe intenzívne pracovala, vyprofilovala sa a určite som osobnostne dozrela.“
Prezraďte, aké hudobné či herecké skúseností máte za sebou? Aké projekty stoja za zmienku?
„Mala som šťastie na úžasné projekty. Približne rok na to, ako som absolvovala Konzervatórium v Prahe, som začala pracovať. Dostala som sa do spevácko-tanečnej company a hrala po boku, napríklad pána Jiřího Korna, Kateřiny Brožové či nebohého Andreja Hryca. Samozrejme, všetko šlo pomaličky, ale postupom času sa veci začali kopiť. Projekty, ktoré stoja za zmienku, sú napríklad Vianočné turné s orchestrom Václava Hybša, ktorý sprevádzal množstvo českých spevákov, ako je napríklad Waldemar Matuška, a taktiež som bola členkou Big Bandu Félixa Slováčka, kam ma oslovila nebohá Anička Slováčková, s ktorou som mala tú česť spievať a priateliť sa. Hrali sme na rôznych plesoch či firemných večierkoch. Čo sa týka divadla, tak som určite pyšná na pôsobenie v Divadle Semafor. Pracovať s legendárnym Jirkom Suchým, bola nádherná príležitosť.
Ono sa to za tie roky nejako všetko začalo príjemne prepletať a ten umelecký rybníček nie je zase až tak veľký. Samozrejme, bolo nutné chodiť na konkurzy a pracovať na sebe. V roku 2020 som sa stala členkou Czech Cabaret Show. Tá spája tanec, spev, akrobaciu, burleque či cirkus. Je to nádherná veľkolepá šou v Česku, jediná svojho druhu. No a pre mňa zlatý klinec je tour s Ewou Farnou.“
Schválne - aké to bolo na turné s populárnou českou speváčkou Ewou Farnou? Ako k tomu vôbec prišlo?
„Kamarátka sa bola pozrieť na Czech Cabaret Show, kde som vystupovala a povedala mi, že Ewa bude robiť konkurz na vokalistov, ktorí vedia dobre tancovať. Tak som sa prihlásila na konkurz. Z prvého kola postúpila ďalej, až ma nakoniec vybrali. Neviem koľko ľudí sa vtedy presne hlásilo, ale odhadom to vraj bolo nad 400.
S Ewičkou som koncertovala necelé tri sezóny (niečo cez dva roky). Veľmi veľa som sa toho naučila a mám nespočetne veľa zážitkov. Koncertovali sme po rôznych veľkých festivaloch či pred vypredanou O2 arénou pred 17 000 ľudí. Mali sme turné v Česku aj v Poľsku. Bola to tá najlepšia práca, akú som kedy mala. Obklopená skvelými muzikantmi a hlavne dobrými ľuďmi.“
Čomu všetkému ste sa od roku 2016 venovali?
„Okrem divadla a spevu sa venujem voiceoverom (voiceover je sprievodný hlas k reklamám) a je to jedna z mojich obľúbených činností. Nahrávam reklamy pre klientov ako je Activia, Oreo, Avon, Neutrogena, Loreal, La Roche Possay. Možno ma čitatelia aj počuli niekde na YouTube alebo TV, ale nevedia že som to ja.“
Pozrime sa na vaše terajšie pôsobenie v USA. Ako prišlo k vášmu odchodu do New Yorku?
„V roku 2023 som mala dva týždne voľno a chcela som niekde odcestovať, zhodou náhod to padlo na New York. Po návrate do Prahy som nemohla prestať myslieť na to, ako dobre mi tam bolo, až to vyvrcholilo k tomu, že som sa rok na to odsťahovala. Malo to byť len na šesť mesiacov, ale už to je rok a pol.“
Kde konkrétne pôsobíte a čo študujete?
„Som v New Yorku. Vzali ma na intenzívny letný herecký kurz, čo bol vlastne aj dôvod môjho vycestovania, no a potom, keďže som sa rozhodla ostať, som si priebežne brala ďalšie krátke programy, ako je (monologue class, on-camera, scene study atd..) tu je to rozdelené. Tieto posledné mesiace mám len part time anglickú školu, takže mi to veľa času nezaberá. Je to pre mňa trošku zmena, lebo v Prahe som bola pracovne vyťažená a času pre seba som mala málo. Jeden z mojich „problémov“ je, že ja neviem relaxovať, som veľmi aktívny človek, takže ak mám voľný čas, je vlastne hneď vyplnený. Čo sa týka New York City, tak tento rok mi umožnil byť modelkou na NYFW (New York Fashion Week) a taktiež som bola obsadená do predstavenia „Forever and A Day,“ ktoré bolo súčasťou Festivalu „Days of the Dead.“ Bolo to maličké divadlo, len dve predstavenia, ale mala som tam krásnu rolu Christine.“
Aké máte plány za veľkou mlákou?
„Uvidíme začiatkom nového roka, keďže pár vecí je v procese.“
A čo ďalej po USA? Uvažujete nad návratom na Slovensko?
„Nie, nad Slovenskom som nikdy neuvažovala. Odsťahovala som sa už v 19-tich do Prahy, takže ak sa vrátim, tak určite tam.“
Čo vám v zahraničí, teda v USA, najviac chýba?
„Samozrejme, rodina a kamaráti. Nedávno ma ale prišla navštíviť mamina, s ktorou sme sa videli po roku a pol. Je statočná, že dala takúto cestu sama. A hlavne bežné veci, ako práčka doma, naše drogérie, potraviny a hlavne ich ceny.“
Ako strávite tohtoročné Vianoce?
„Vianoce a Nový rok strávim so svojou najlepšou kamarátkou, ktorá priletí v polovici decembra. Veľmi sa na to teším, že sviatky tento rok nebudem tráviť sama. A hlavne minulý rok ma presne na Štedrý deň okradli, takže si myslím, že to môže byť už len lepšie... Takto na záver, by som chcela čitateľom Podduklianskych noviniek popriať krásne sviatky, aby si ich užili v kruhu blízkych, lebo nie pre nás všetkých je to tento rok možné. Veľa vecí sme začali brať ako samozrejmosť a hlavne tie, ktoré by samozrejmosťou nikdy byť nemali.“
(pn, foto: archív Kamila Kopčová)
Ocenenie EITA 2025 za Erasmus+ projekt svidníckej Školy umeleckého priemyslu
Vo štvrtok 11. decembra 2025 sme sa v Bratislave zúčastnili adventného koncertu spojeného so slávnostným odovzdávaním Európskej ceny za inovatívne vzdelávanie (EITA) za rok 2025. ŠUP Svidník získala ocenenie v kategórii odborné vzdelávanie a príprava za projekt „Facing ARTS together“. Symbolické ocenenie za školu prevzal riaditeľ Pavel Olejár. Oceneniu v Bratislave predchádzalo slávnostné udeľovanie cien v Bruseli 9. decembra 2025, ktoré osobne prebrala hlavná koordinátorka a autorka projektu Darina Kocurová.
Ocenenie vnímame ako potvrdenie, že dlhoročná práca s Erasmus+ projektami má reálny dopad - nielen na skúsenosti žiakov a učiteľov, ale aj na smerovanie školy a kvalitu odborného vzdelávania.
(šup)