e-mail:  redakcia@podduklianskenovinky.sk

 

 

 

+421 54 7525151

číslo 46 vydané 16.11.2021

 

 

Na vynovenom parkovisku pri svidníckej pošte pribudla aj dvojnabíjačka pre elektroautá a elektrobicykle

Zelená strecha na budove škôlky na Ul. Ľ. Štúra vo Svidníku dostala ZELENÚ

Svidnícky mestský parlament bude v tomto roku rokovať ešte dvakrát

Ako vníma situáciu so šírením ochorenia COVID-19 mesto a okres Svidník?

Vybrali sme si cestu „infikovania“

Zdravotníci bijú na poplach

Bez vianočných trhov, Mikuláša ešte riešia

Mária Sakaliková z Kružlovej si spolu s manželom ako darček k jubileu užila Dubaj a svetovú výstavu EXPO

Stanislava Popovcová a Alexandra Pagáčová organizujú semináre o ženskej energii

Július Paňko si prevzal Cenu Ivana Franka za rok 2020

 

 

 

 

 

 

Na vynovenom parkovisku pri svidníckej pošte pribudla aj dvojnabíjačka pre elektroautá a elektrobicykle

   Po rokoch sťažností, písania listov, rokovaní, oslovovania ba dokonca až prosieb sme sa dočkali. Parkovisko pri budove Slovenskej pošty vo Svidníku je konečne kompletne opravené.

    Listy vedeniu Slovenskej pošty písal už bývalý primátor Svidníka Ján Holodňák a po ňom aj súčasná primátorka Marcela Ivančová. Tá dokonca hneď trom generálnym riaditeľom Slovenskej pošty, pretože takto často sa v uplynulých rokoch menili generálni riaditelia pošty. Nestále sa i na sociálnej sieti, ale i v našich novinách či celoslovenských médiách objavovala kritika toho, ako parkovisko pri budove pošty vo Svidníku vyzerá. Nikto ho nenazval inak než tankodrom. Každý, kto mohol, prispel istým dielom. Pridal sa aj podpredseda hnutia Sme rodina Josef Vašuta a spolu s ním aj samotný štátny tajomník Ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť (Sme rodina). Parkovisko je kompletne zrekonštruované. „Slovenská pošta zrekonštruovala parkovisko v centre Svidníka pred budovou pošty, ktoré už bolo v havarijnom stave. Súčasne s rekonštrukciou opravila pošta aj kanalizačné potrubie a na parkovacej ploche pribudla nabíjacia stanica pre elektromobily a elektrobicykle,“ zhrnul generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý v uplynulý piatok 12. novembra prišiel do Svidníka spolu s už spomínaným štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy Jaroslavom Kmeťom a ďalšími oblastnými riaditeľmi Slovenskej pošty. „Som rád, že čo nominanti hnutia Sme rodina splnia, tak to aj splnia,“ usmial sa štátny tajomník Jaroslav Kmeť a dodal: „Skutočne to parkovisko bolo v dezolátnom stave a treba otvorene povedať, že to vôbec nebolo jednoduché, no teším sa, že sme mohli skvalitniť prístup ľuďom v tomto regióne k službám pošty.“ V podobnom duchu sa vyjadrila primátorka Svidníka Marcela Ivančová a takisto aj samotný generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták.

    „Keď som dobre informovaný, tak budovy pošty vo Svidníku spolu s parkoviskom boli odovzdané do užívania v roku 1977, kedy som sa ja narodil. Naozaj to parkovisko vyzeralo ako tankodrom, preto som rád, že sme ho mohli konečne v tomto roku vynoviť,“ povedal Martin Ľupták s tým, že Slovenská pošta s podobným investičným dlhom, ako zlý stav budov a parkovísk pošty nazývajú, stretáva aj v iných slovenských regiónoch.

   Svidnícke parkovisko však bolo mimoriadne dlhú vlečúcim sa problémom. „Keď za mnou prišli kolegovia, či by sme neinštalovali aj elektronabíjaciu stanicu, neváhal som a povedal som, áno, tí ľudia v regióne dlho čakali na opravu parkoviska, tak im dajme ešte niečo viac,“ podotkol generálny riaditeľ Slovenskej pošty.

    Samotnej rekonštrukcii asfaltových plôch svidníckeho parkoviska predchádzala výmena poškodeného kanalizačného potrubia v časti dvora aj parkoviska spolu s výmenou a výškovou úpravou uličných vpustí a kanalizačných šácht. V rámci rekonštrukcie parkoviska boli najskôr odstránené a zlikvidované staré asfaltové plochy, zbúrané betónové konštrukcie, vykonali sa zemné práce, zaviedli rúry a potom bola plocha pokrytá novým asfaltom s novým vodorovným značením. Počas rekonštrukcie sa Slovenská pošta, a.s., rozhodla na vynovenom parkovisku, ako sme už uviedli, umiestniť nabíjaciu stanicu pre elektromobily a elektrobicykle, ktorú bude môcť využívať verejnosť. Na nabíjačke možno naraz nabíjať dve autá a dva bicykle. „Toto je prvá nabíjačka Slovenskej pošty, ktorú uvádzame do života, ktorá bude slúžiť aj  verejnosti za poplatok,“ upozornil generálny riaditeľ.

    Pri slávnostnom odovzdaní vynoveného parkoviska a novej elektronabíjacej stanice bol aj Pavol Škrab, ktorý na pošte pracuje a balíky rozváža už 30 rokov a jazdil na mnohých autách. „Bola to Avia, 1203-ky, Iveco, Volkswagen, Fiat.“ Vyše roka jazdí na elektroaute Nissan a pochvaľuje si. „To je najlepšie vozidlo, aké som doteraz mal. Spotreba sa na tom nerieši tak ako doteraz, dobre sa nastupuje, sedačka je vyhrievaná, volant tiež. Naučil som sa to veľmi rýchlo.“ Doteraz ho nabíjal v garáži, odteraz na parkovisku priamo pri pošte. Vo Svidníku a okolí je pritom aktuálne do desať elektroáut. Slovenskú poštu to však nedoradilo, poňali to svojsky. „Vraj elektroautá vo Svidníku nebudú, kým tu nebude elektronabíjačka. A tí čo robia elektronabíjačky nám povedali, že nebude tu to skôr, kým tu nebudú elektroautá,“ opísal dilemu generálny riaditeľ Slovenskej pošty a štátny tajomník ho doplnil.

     „Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce? No niekto musí začať a možno aj tá elektronabíjacia stanica bude motivovať občanov aj v tomto regióne.“ Samotná pošta má zatiaľ na celom Slovensku štyridsať elektroáut, vo Svidníku jedno. Finišujú s prípravou verejného obstarávania, nateraz platí, že chcú stovky nových elektroáut. Všetko ešte môže zmeniť klesajúci záujem o služby pošty či pandémia. „Zatiaľ je plán 500, budú to aj takéto dodávkové autá na balíky, budú aj menšie autá, ale ak by sa situácia dramaticky zmenila, tak to číslo 500 znížime,“ priznal Martin Ľupták a vedúci svidníckej pobočky Slovenskej pošty Ľuboš Krajňák dodal: „Sme zaradení do pilotného projektu a predpoklad je, že niekedy do polovice budúceho roka by sme mali dostať nové elektromobily. Na začiatok asi päť áut.“ Pošta síce chce zozelenieť, no svoju farbu nezmení ani na nových autách.

    Aj tie budú rovnako ako väčšina doteraz žlté. Otázkou ostáva kedy? „Hneď ako ukončíme verejné obstarávanie, tak ako to bude možné, tak ich hneď aj objednáme a budem rád, nech čím skôr prídu, lebo platí tu zásada, že včera bolo neskoro,“ uzavrel počas svojej návštevy vo Svidníku generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako vníma situáciu so šírením ochorenia COVID-19 mesto a okres Svidník?

    „Pandémia ochorenia COVID-19 ovplyvňuje všetkých dookola, tak ako rodiny, prevádzky i inštitúcie, všetci sa prispôsobujeme novému režimu,“ toto tvrdí PR manažérka mesta Svidník Kristína Tchirová, podľa ktorej Mestský úrad svoju prevádzku obmedzovať v tejto vlne zatiaľ nemusel.

    „Zamestnanci mesta Svidník dôsledne dodržiavajú opatrenia a v prípade pozitívne identifikovaného rodinného príslušníka idú do karantény bez ohľadu na očkovanosť. Takto sa chránime pred plošných šírením nákazy a zároveň nepretržite poskytujeme služby občanom. Budeme veľmi radi a nabádame občanov, aby využívali služby úradu elektronicky alebo telefonicky. Radi každému poradíme a vybavíme potrebné úkony elektronicky. Osobnú návštevu, prosíme všetkých, aby zvážili a prišli len v nevyhnutnom prípade,“ vyjadrila sa PR manažérka mesta Svidník Kristína Tchirová.

Mimochodom, v piatok 5. novembra o pandemickej situácii v regióne rokoval Krízový štáb okresu Svidník. Jeho predseda a zároveň prednosta Okresného úradu vo Svidníku Michal Iľkanin nás informoval, že Krízový štáb majú v pláne zvolávať na permanentnejšej báze, pretože pandemická situácia v okrese nie je dobrá. „Kvôli tomu potrebujeme vzájomne diskutovať a rozoberať prípadné riešenia,“ podotkol Michal Iľkanin a informoval nás o záveroch ostatného rokovania Krízového štábu okresu Svidník. „Regionálna hygienička priniesla správu o aktuálnej pandemickej situácii v okrese, následne sme prebrali informáciu o naplnenosti rozšíreného lôžkového fondu pacientami trpiacimi na COVID-19 vo svidníckej nemocnici. Aktuálne sa riadime podľa platného Covid automatu, takže všetky opatrenia vyplývajú priamo z neho. Ide len o to, aby sa opatrenia dodržiavali a zamedzilo sa najmä komunitnému šíreniu nákazy,“ podotkol Michal Iľkanin.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

Bez vianočných trhov, Mikuláša ešte riešia

    Blížiace sa vianočné obdobie už v uliciach Svidníka poznať aj podľa nainštalovanej vianočnej výzdobe. Nejde pritom o celú vianočnú výzdobu, na základe poslancami Mestského zastupiteľstva vo Svidníku schválených finančných prostriedkov mesto doobjednalo aj novú vianočnú výzdobu za 10-tisíc eur.

    Širokú verejnosť však istotne zaujíma aj to, ako to bude s tradičnými predvianočnými či vianočnými podujatiami. Pýtali sme sa preto PR manažérky mesta Svidník Kristíny Tchirovej.

    „Vzhľadom na pandemickú situáciu, ktorá je vo Svidníku mimoriadne vážna, si nemôžeme dovoliť akékoľvek združovanie ľudí. Radi by sme deti potešili v ich obľúbený sviatok, preto zvažuje bezkontaktný pozdrav od Mikuláša, najbližšie dni ukážu, či to bude elektronická forma alebo pozdrav z ulice. Vianočné trhy tento rok nepripravujeme z dôvodu ochrany zdravia občanov,“ odpovedala Kristína Tchirová.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Svidnícky mestský parlament bude v tomto roku rokovať ešte dvakrát

    Hoci je zasadnutie Mestského zastupiteľstve na tento rok pôvodne plánované už len na december, vyzerá tak, že svidnícky mestský parlament sa ešte zíde dvakrát. PR manažérka mesta Svidník Kristína Tchirová nás totiž minulý týždeň informovala, že pracovné rokovanie Mestskej rady je plánované na 15. novembra a zasadnutie Mestského zastupiteľstva na 22. novembra.

     „Pripravované body rokovania sú informácia o kontrole plnenia uznesení Mestského zastupiteľstva vo Svidníku, správa z kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra mesta Svidník z ukončených kontrol k 10. novembru, návrh na schválenie spolufinancovania projektu „Podpora udržateľnosti a odolnosti Domu kultúry vo Svidníku v súvislosti s pandémiou COVID-19“ a návrh kandidátov na obsadenie funkcie prísediaceho pre Okresný súd vo Svidníku,“ povedala Kristína Tchirová.

    Tradične najdôležitejšími bodmi rokovania mestského parlamentu v závere roka je však schvaľovanie návrhu rozpočtu mesta na budúci rok. Na jeho príprave aktuálne pracujú odborní zamestnanci Mestského úradu vo Svidníku a poslanecký zbor ho na stôl dostane v decembri, no presný termín a ani základné východiská či priority budúcoročného rozpočtu zatiaľ nie sú známe.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vybrali sme si cestu „infikovania“

    Epidemiologická situácia sa v okrese Svidník mierne zlepšuje. „Za tento týždeň tu zatiaľ evidujeme 205 pozitívne testovaných osôb. V okrese Stropkov počty pozitívne testovaných naďalej stúpajú. Za tento týždeň je tu už 190 pozitívne testovaných osôb,“ informovala riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom vo Svidníku Helena Hrebeňaková.

    Od septembra v okrese Svidník ochorelo na COVID-19 spolu 2 064 ľudí, čo je 6,3 % zo všetkých obyvateľov okresu, z toho v septembri to bolo 0,7 %, v októbri 3,9 %, v novembri zatiaľ 1,7 %

    V okrese Stropkov ochorelo na COVID-19 od septembra 1 000 ľudí, čo predstavuje 4,8 % zo všetkých obyvateľov okresu, z toho v septembri 0,4 %, v októbri 2,5 %, v novembri zatiaľ 1,9 %. „Je smutné, ale vybrali sme si cestu „infikovania“, cestu získania imunity prekonaním ochorenia a nie očkovaním,“ uzavrela Helena Hrebeňaková.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdravotníci bijú na poplach

    Tento list adresovaný verejnosti podpísalo viac ako 1300 zdravotníkov a zdravotníčiek z nemocníc z celého Slovenska: „Drahí spoluobčania, priatelia, všetci tí, ktorí ešte stále váhate, či sa dať zaočkovať proti Covid-19, my, zdravotníci a zdravotníčky pracujúci na covid oddeleniach po celom Slovensku, sa denne pozeráme do očí ľuďom, ktorí nevládzu dýchať. Pýtajú sa nás, prečo sú práve oni tí, ktorí boj s Covid-19 prehrávajú. Mnohí z nich sa ešte nedávno obávali očkovania a toto ochorenie, naopak, podceňovali. Dnes by dali všetko za to, aby sa rozhodli inak.

    Naša práca v tejto vlne začína byť extrémne náročná nielen fyzicky, ale predovšetkým duševne a ľudsky. Nevieme sa ubrániť slzám nad lôžkami čoraz mladších neočkovaných pacientov, ktorým už nedokážeme pomôcť. Nedá sa prestať myslieť na to, že ich odchod nie je len predčasný, ale najmä zbytočný.

    Plnia sa nám nemocnice ľuďmi, ktorí v nich nemuseli byť. Mnohí z nich prežívajú mimoriadne ťažký priebeh ochorenia, týždne odlúčenia od svojej rodiny a neistotu, ako to skončí. Nezriedka to končí tak, že nám títo ľudia umierajú a my im už nedokážeme pomôcť. Je to neopísateľný pocit bezmocnosti a zúfalstva.

    Lôžka, na ktorých ešte pred pár týždňami ležali pacienti s inými ochoreniami, obsadzujú pacienti s Covid-19. Aj keď sa veľmi snažíme, starostlivosť o necovidových pacientov sa čoraz viac obmedzuje. Pribúdajú oddelenia a nemocnice, ktoré sú nútené odkladať plánované a odkladné zákroky. Je nás málo, pacientov je čoraz viac a my už prestávame vládať.

    Väčšina úmrtí na Covid-19 patrí do skupiny odvrátiteľných úmrtí, keďže sa im očkovaním dalo zabrániť. Žiaľ, medzi obeťami pandémie budú aj tí, ktorí sa pre obsadenosť nemocníc covid pacientami nedostanú včas k primeranej lekárskej starostlivosti. Očkovaním teda môžeme zabrániť aj nadbytočným úmrtiam na iné diagnózy.

    Drahí spoluobčania, priatelia, všetci tí, ktorí ešte stále váhate, či sa dať zaočkovať proti Covid-19. My, zdravotníci a zdravotníčky pracujúci na Covid oddeleniach po celom Slovensku, Vás prosíme o dôveru a o pomoc.

    Dôsledky Covidu máme dennodenne pred očami, ľudia s ťažkým priebehom umierajú v našich rukách. Očkovanie nie je politická otázka, je to medicínska otázka. Na Covid oddeleniach sme takmer všetci lekári a lekárky zaočkovaní, vedľajších účinkov očkovania sa netreba obávať, vakcíny sú bezpečné a v praxi osvedčené.

    S týmito skúsenosťami, v stave veľkej fyzickej a psychickej vyčerpanosti a s obavami z toho, čo nás ešte len čaká, Vás prosíme, dajte sa zaočkovať. Nie je dôvod sa toho obávať, ale je veľa dôvodov obávať sa ťažkého priebehu ochorenia Covid-19 v nemocnici. Vieme, o čom hovoríme.

Prosíme Vás, pomôžte nám Covid-19 poraziť."

 

 

 

 

 

 

 

 

Mária Sakaliková z Kružlovej si spolu s manželom ako darček k jubileu užila Dubaj a svetovú výstavu EXPO

    Bývalá zdravotná sestra, dlhoročná riaditeľka Sekretariátu Územného spolku Slovenského Červeného kríža vo Svidníku, neskôr pôsobiaca v dermatovenerologickom oddelení DOST vo Svidníku. Mária Sakaliková je známa nielen vo Svidníku. Jej zásluhy a aktivity súvisiace s rozvojom Slovenského Červeného kríža sú nepopierateľné a hoci si dnes už užíva dôchodok, je stále aktívnou ženou. Práve odchodom do dôchodku sme náš rozhovor s Máriou SAKALIKOVOU začali.

Zhrňme na úvod vašu kariéru, vaše aktivity, no a napokon aj rozhodnutie odísť do dôchodku?

    „V SČK som pracovala viac ako 20 rokov. V roku 2005 sa nám vo Svidníku podarilo po prvýkrát a zatiaľ aj jedinýkrát na Slovensku zorganizovať Európske majstrovstvá v poskytovaní prvej pomoci, ktorého sa zúčastnilo 26 tímov, toto podujatie sa volalo FACE 2005 (First Aid competion in Europe). Po uskutočnení tohto veľkolepého a úspešného podujatia som dostala ponuku od prim. MUDr. Anny Zelenkovej z DOST-u, aby som išla pracovať k ním a aby som zriadila a organizačne viedla školiace stredisko DOST-u. Túto ponuku som musela ešte na rok odložiť, pretože ma čakala jedna veľmi dôležitá úloha, a to príprava nášho reprezentačného družstva, ktoré sa víťazstvom v celoslovenskej súťaži prvej pomoci nominovalo na FACE 2006 do Assisi v Taliansku. Po návrate z európskej súťaže, ktorá pre naše družstvo bola veľmi úspešná, som vedenie Ústredného výboru SČK v Bratislave požiadala o uvoľnenie z pracovného pomeru. Do DOST-u som nastúpila koncom roka 2006, kde som zotrvala 6 rokov a po ukončení pracovného pomeru v DOST-e som sa rozhodla venovať už iba rodine a sebe, a tak som odišla do dôchodku.“

Celý život ste boli mimoriadne aktívnou ženou, ako preto trávite dni na dôchodku?

    „Venujem sa rodinnému biznisu, viac ma baví práca s kvetmi v záhrade, mám veľmi rada šport, veľa času mi zaberá sledovanie prenosov zo zjazdového lyžovania, biatlonu, cyklistiky, hlavne Tour De France, tenisu a najnovšie aj golfu. No a, samozrejme, ako každému správnemu dôchodcovi, nesmie mi nič uniknúť z politiky, moja obľúbená je TA3 a večerné TV noviny na Markíze. Každé ráno a aj v priebehu dňa sledujem na internete, čo sa deje doma a vo svete. Viac času mám pre seba, kde už potrebujem pravidelné „technické kontroly,“ regeneračné a iné úkony, aby som sa ráno spoznala v zrkadle. V dôchodku som sa začala intenzívnejšie venovať angličtine, trikrát som bola aj na jazykovom kurze v zahraničí.

    Mnohí sa mi čudovali, niekedy som sa aj hanbila priznať, ale vedieť sa dohovoriť v cudzom svete a nebyť na nikom závislá, to je pre mňa nevyhnutnosť. Samozrejme, že nehovorím perfektne po anglicky, veľa vecí časom, ak sa tento jazyk nepoužíva aj zabudne, ale základ na dorozumenie mi ostal. No a zistila som,, že kde mi nepostačuje angličtina, prehodím to na ruštinu a po rusky sa dohovoríte skoro všade. Veľmi rada spolu s manželom cestujeme a práve v dôchodku už nie sme ničím obmedzovaní, ak si niečo zmyslime, tak to aj uskutočníme.“

Vyzerá to tak, že ten rušný život trebárs z čias pôsobenia v Slovenskom Červenom kríži vám vôbec nechýba?

     „Nie, nechýba a už ani nie som rada stredobodom pozornosti, ani tento rozhovor som vám nechcela poskytnúť, ale vzhľadom k tomu, že si vás veľmi vážim a nezabudla som, ako ste propagovali našu prácu a úspechy, ktoré sa nám podarili počas mojej aktívnej kariéry, som vám vďačná za vašu podporu a pomoc, preto som súhlasila.“

Nedávno ste sa vrátili Dubaja a hoci ide stále o exotickú destináciu, predsa len sa stáva destináciou, ktorú čoraz častejšie navštevujú aj našinci z nášho regiónu. Ako vo vašom prípade vznikla myšlienka navštíviť práve Dubaj?

    „O pár dní sa blíži moje okrúhle životné jubileum. Moji blízki mi chceli urobiť radosť, poznajú moju cestovateľskú vášeň, tak to bolo ich rozhodnutie venovať mi to ako darček k môjmu jubileu.“

Rozhodol Dubaj ako taký alebo ste sa Dubaju potešili kvôli výstave EXPO 2020, ktorá je v Dubaji?

    „Samozrejme, že ich výber destinácie ma veľmi potešil, v Dubaji som ešte nebola. Cestovali som s cestovkou spolu s manželom. Cestovná kancelária v programe EXPO 2020 nemala, ale my sme jeden deň z programu škrtli a nahradili ho návštevou EXPO, lebo sme to vnímali ako unikátnu príležitosť.“

Ako na vás Dubaj zapôsobil?

    „Bol úžasný, očarujúci, proste topka. Ja každé nové, nepoznané miesto prežívam veľmi intenzívne. Podobné pocity som mala, aj keď som po prvýkrát navštívila napr. Čínu, Jordánsko, Sýriu, Libanon, Gibraltar, Egypt, Kubu, Jaltu, Petrohrad, Škótsko, veľké zážitky mám zo severských krajín... Samozrejme, najčerstvejšie zážitky mám práve z Dubaja. Je úplne iný ako arabské krajiny, ktoré som navštívila predtým, tam sme navštevovali predovšetkým historické pamiatky, aj ľudia sa mi zdali nejakí iní, no aj čistota a hygiena sa nedajú porovnať. Dubaj je nový, moderný s množstvom mrakodrapov rôznych architektonických skvostov, s najvyššími budovami sveta, moderným metrom, umelými ostrovmi, čistotou. Ľudia sú úslužní, milí, ochotní. Je to asi aj tým, že tam pracuje veľmi veľa rezidentov z Indie, Pakistanu, Bangladéša a mnohých podobných krajín a prácu si veľmi vážia.“

Spomenuli ste, že ste jeden deň z naplánovaného programu takpovediac obetovali, aby ste navštívili celosvetovú výstavu EXPO. Ako na vás zapôsobila?

    „To bolo pre mňa niečo úplne nové a som veľmi rada, že sa nám podarilo výstavu navštíviť. Mám z toho veľmi pekné spomienky. Na výstavu sme sa dopravili metrom a už samotná konečná stanica metra pri EXPO bol zážitok. Všetko moderné, lesklé, svetielkujúce, čisté... Zaujímavosťou je, že ľudia nad 60 rokov a deti do 18 rokov majú vstup na EXPO zdarma. Takže nás to nič nestálo, ale museli sme si zaobstarať bezplatnú vstupenku cez internet. Podmienkou pri vstupe bol aj covid pas alebo negatívny PCR test. Bolo tam veľmi veľa dobrovoľníkov, ktorí mali dobrý prehľad a boli veľmi ochotní nám poskytnúť akékoľvek informácie a nasmerovať nás na hľadaný pavilón. Dobrovoľníci dohliadali aj na prísne protiepidemiologické opatrenia. Nesmeli sme sa pohybovať bez rúška, ak niekomu chýbalo, tak mu ho poskytli, po areáli premával vláčik, ktorý po každej jazde najprv vydezinfikovali a až tak mohli nastúpiť ďalší návštevníci.“

Na výstave EXPO 2020, ktorá má prívlastok 2020, hoci sa koná v roku 2021, preto, lebo je vlastne preložená z minulého roka, ste strávili jeden deň. Čo všetko ste stihli?

    „EXPO výstava sa otvárala o 10. hodine a my sme tam už boli. Na výstave sme zotrvali do pol desiatej večer. Chceli sme vidieť aj večerný program pod hlavnou kopulou a hlavne vysvietenie celého areálu, ktorý sme si pozreli aj z vzostupnej, otáčavej vyhliadkovej veže. Celkovo sme stihli pozrieť si 32 pavilónov.“

Tak schválne - ktorý bol ten na? Ktorá krajina bola pre vás to najkrajšou?

    „Jednoznačne neviem povedať, každý pavilón bol niečím zaujímavým, mne sa páčili všetky, ale ak mám jeden vypichnúť, tak asi ruský. Centrálnym exponátom bol mozog s chrbticou, okolo ktorého sa všetko točilo, svietilo, menilo, hralo a hlavnou myšlienkou tohto pôsobivého divadla bola odpoveď na zásadné otázky, ako nájdeme svoje miesto v prepojenom svete a ako si môžeme lepšie porozumieť napriek naším rozdielom. Avšak najlepšie sme sa cítili v českom pavilóne na pive.“

No a čo slovenský pavilón? Toľko sa o ňom diskutuje, že čo všetko v ňom chýba, čo by všetko v ňom mohlo byť a nie je, že v ponuke chýbajú slovenské nápoje a podobne. Ako ste ho videli vy?

    „Ja si myslím, že každý si môže pozrieť stránku nášho pavilónu na internete, ja iba môžem potvrdiť, že informácie sa zhodujú s realitou. Ja nie som odborník, preto to neviem posúdiť.“

Predsa len, čo sa vám v slovenskom pavilóne najviac páčilo? A čo možno sklamalo?

    „Najviac ma zaujalo vodíkové auto, ktoré nás reprezentuje ako krajinu prirodzeného talentu a inovatívnych riešení v oblasti mobility, kde vodík, ako palivo budúcnosti výrazne zníži emisie. A čo ma sklamalo? Česky hovoriaca hosteska, ktorá mala veľmi chabé vedomosti o vystavovaných exponátoch.“

Ako sa teda podľa vás prezentuje Slovensko na EXPO v Dubaji?

    „To, čo Slovensko na EXPO vystavuje, sú určite svetové unikáty, ktoré by si však podľa môjho názoru zaslúžili pútavejšiu prezentáciu.“

Odporúčali by ste návštevu Dubaja ľuďom aktuálne kvôli výstavbe EXPO alebo kvôli Dubaju ako takému?

    „Určite áno, ešte sa to dá stihnúť, výstava trvá do marca 2022. Musím ale povedať, že zážitkom je samotný Dubaj a, samozrejme, aj EXPO 2020.“

Vás osobne v Dubaji ako takom čo najviac očarilo?

    „Burj Khalifa, najvyššia budova sveta, ktorá je 828 m vysoká s najrýchlejším výťahom na svete a zastrešuje 200 poschodí, je novodobým divom sveta a symbolom moderného Dubaja, no a Dubaj fontána plná hudby, svetiel a emócií.“

Celý život máte blízko k zdravotníctvu, ako ste vnímali pandémiu v Dubaji, na samotnej výstave či na letiskách? Aké boli opatrenia a podobne?

    „Pred cestou na letisku vo Viedni podmienkou nástupu do lietadla bol covid pas a negatívny PCR test. Cestou späť stačil iba covid pas, PCR nevyžadovali. Počas viac ako 5 hodinového letu bolo nevyhnutné mať rúško. Všade sme museli mať rúška v interiéri a aj v exteriéri, dokonca aj na pieskových dunách. Mňa ani môjho manžela to vôbec neobmedzovalo, vnímali sme to normálne, že to takto musí byť, ak chceme sa domov vrátiť zdraví.“

(ps, foto: archív M. Sakaliková)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stanislava Popovcová a Alexandra Pagáčová organizujú semináre o ženskej energii

„Každá žena je originál a každá si zaslúži byť šťastná“

    Svidníčanky Stanislava Popovcová a Alexandra Pagáčová organizujú semináre o ženskej energii. Je to miesto poznania, oddychu, zážitkov s prebudením.

„Kedysi sme boli každá na svojej ceste hľadania, poznania. Každá z nás sme hľadali odpovede na svoje otázky. Každá sme hľadali samu seba a svoju vlastnú hĺbku a podstatu. Na základe vlastných skúsenosti, vedomostí a poznania sme sa rozhodli priniesť svoje poznanie a skúsenosti sem do Svidníka odkiaľ pochádzame, kde sme sa narodili.  My samé sme museli precestovať svet a Slovensko na našej vlastnej ceste za odpoveďami na naše otázky. Túžba a rovnaká vízia nás spojili dohromady. Vďaka vzájomnej podpore sme sa rozhodli ísť touto cestou spoločne, lebo každá z nás má čo ponúknuť.  Podpora - to je najmä cieľom ženských seminárov, kruhov,“ vravia organizátorky seminárov o ženskej energii s ktorými prinášame rozhovor.

Prečo ste sa rozhodli organizovať semináre o ženskej energii?

    Stanka: „Cez jógu, ktorú som začala precvičovať vo Svidníku som postupom času cítila, že ľudia nepotrebujú len to prepojenie tela a mysle, ktoré je s jógou spojené. Žiadalo sa mi to „slovo“, ktoré je pri zdieľaní v kruhu základom. A zároveň priniesť ľudom niečo viac.“

     Alexandra: „Moje srdce ma viedlo na ženské semináre, kde som hľadala cit, vnútornú krásu, múdrosť, hĺbku, spojenie so svojou vlastnou dušou. Tam som poznávala a nasávala tu energiu toho ženstva, toho prepojenia ženskej energie cez zdieľanie, cez kruhy. Viedlo ma to na rôzne miesta. Najvýznamnejšia bola pre mňa cesta s názvom „Po stopách Márie Magdalény“ do Provensálska. Tam bol môj začiatok cesty posvätného ženstva. Mária Magdaléna reprezentuje symbol ženstva, hoci je prezentovaná práve naopak.“

Aký je záujem zo strany žien z nášho regiónu?

    Alexandra: „Momentálne cítime, že sa nemôžeme naplno venovať týmto seminárom tak, ako by sme chceli. Pozorujeme záujem žien, tým že o tom rozprávame verejne.“

    Stanka: „Pri rozhovoroch so ženami bádame záujem zo strán žien. Avšak reálny záujem často krát ostáva len pri slovách. Pretože tak ako my všetci máme obavy a ostych z niečoho nepoznaného, nového. Tak je to aj v prípade žien v našom regióne.“

Aké je postavenie ženy v dnešnej dobe?

    Stanka: „V dnešnej dobe je žena častokrát tlačená do pozícii, ktoré nie sú pre ňu prirodzene. Je tlačená spoločnosťou, rodinou, okolím, okolnosťami... a v neposlednom rade sama sebou. Žena prijala rôzne pozície, zhostila sa ich s vedomím pomôcť okoliu a sebe. Dokázala, že je schopná čohokoľvek. Takto sa naučila byť silná a sebestačná. Dennodenne podáva výkony hodne obdivu. Avšak žena a ženské telo nie je nato prispôsobené a stvorene. Mnoho žien dnešnej doby funguje v mužskej energii či nastavení. Myslím si, že na ženu je vyvíjaný obrovský tlak z každej strany.“

    Alexandra: „V tejto dobe by žena mala nájsť samu seba skrze celé dianie vo svete. Má si vziať naspäť tie vlastnosti, ktorými ju Boh obdaril. Cez to všetko prijať a pochopiť svoju úlohu a svoju hodnotu. Žena plní svoju úlohu len keď je úplne ženskou.“

Aká by mala byť dnes ženská starostlivosť?

    Alexandra: „Žena by sa mala starať o svoje vnútro, pretože ona dáva istotu zvnútra. Zatiaľ čo muž je oporou zvonku. Mala by sa starať o svoje ženstvo, a to, čo je jej blízke. Teda o srdce, cit a intuíciu, ktorou je obdarená viac ako muž. Tento cit by nemala zahrabávať niekde do neznáma. Nemala by sa za neho ani hanbiť. Práve naopak mala by s ním viac pracovať, rozvíjať ho a podporovať.“

    Stanka: „Tak ako v jóge je prepojenie fyzického tela s vnútrom, vnútorným svetom. Tak aj vnútorná krása ženy odráža vonkajšiu krásu. Väčšina žien začína starostlivosťou o svoj zovňajšok. A to je vhodné ako začať so starostlivosťou o seba. Postupne ju to privedie do miest a oblastí, kde je potrebné venovať svoju pozornosť. Dôležité je nájsť si čas na seba a spraviť z toho prioritu a nutnosť, aspoň pol hodinu či hodinu denne.“

Aký má mať vzťah k sebe?

    Stanka: „Žena by mala znovu objaviť v sebe cit. Viac cítiť ako myslieť. Byť viac v srdci ako v mysli. Dva základne piliere by mali byť seba láska a seba prijatie. Mala by sa prijať a milovať presne taká, aká v skutočnosti a vo svojej podstate je. Prijať svoje negatíva, negatívne stránky  tak ako prijíma svoje pozitíva, pozitívne stránky. Tento vzťah je základ všetkého. Keď sa naučí prijať a chápať seba, potom nadobudne skúsenosť, ktorá jej pomáha v iných vzťahoch.“

    Alexandra: „Žena má mať ten najkrajší vzťah so sebou samou, mala by dbať rovnako aj na svoje telo. Mala by sa obklopiť krásou. A práve aj to chceme ďalej na našich seminároch rozvíjať a podporovať, aby si žena naspäť obliekla šaty, aby sa obklopila kvetmi, vymenila mužské športy a mužské nastavenia za tie, čo sú jej vlastné. Za tanec, jemné pohyby a pôvab. Uvedomiť si akú silu ma vo vlastných rukách ak sa neporovnáva s ostatnými ženami. Každá žena je originál a každá si zaslúži byť šťastná. Vraví sa, ak sa ženy podporia nastane mier.“

Môže sa v žene prebudiť ženskosť?

    Alexandra: „Áno, môže. Žena by ju dokonca mala v sebe prebudiť, mala by nájsť odvahu na to, aby prestala využívať mužskú energiu, aby s mužmi prestala súťažiť, aby prestala chcieť byť lepšia ako oni. Vlastne týmto spôsobom sa žena chráni a chce byť v bezpečí. Pretože po stáročia bola ženská energia utláčaná a trestaná. Doteraz za slobodu ženy bojovali, používali teda mužský princíp - boj, na dosiahnutie slobody a rovnoprávnosti. Žena je šťastná ak sa môže naplno prejaviť, cez svoju ženskú dušu. Na to niekedy stačí bezpečný kruh a podpora iných žien. Sama som bola podporovaná ženami, s ktorými som sa stretla na rôznych seminároch. Dodnes ma podporujú na mojej ceste. Vznikajú nové pevne priateľstvá na základe toho kto som a aký mám dar. Nie sú postavené na základe toho čo mám, čo vlastním. Ak si žena začne veriť, začne rozkvitať vo vnútri. Potom to už nemusí dokazovať nikomu, pretože to cíti a stáva sa to jej súčasťou. Vtedy sa prebudila.“

    Stanka: „Samozrejme, svoju ženskosť dokáže prebudiť každá z nás. Už len tým, že začne nosiť ženské oblečenie ako sú šaty a sukne. Starostlivosťou o svoj zovňajšok, avšak netreba zabúdať na svoje vnútro. Naše telo je náš chrám. Zveľaďovaním a starostlivosťou o svoj „chrám“. A tým, že začne vyhľadávať viac ženskú spoločnosť, ktorá je pre ženu obohacujúca, podporujúca a potrebná.“

(ks, foto: archív S. Popovcová, A. Pagáčová)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Július Paňko si prevzal Cenu Ivana Franka za rok 2020

    Začiatkom uplynulého týždňa sme boli svedkami príjemného stretnutia so známym pedagógom, prozaikom, majstrom pera spod Makovice, členom Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku i Národného spolku spisovateľov Ukrajiny - Júliusom Paňkom, ktorý si z rúk riaditeľa SNM - Múzea ukrajinskej kultúry Jaroslava Džoganíka a zároveň predsedu poroty prevzal Cenu Ivana Franka za rok 2020 za pôvodné umelecké literárne dielo v ukrajinskom jazyku.

    Osobnosť Júliusa Paňka nie je neznámou v očiach širokej verejnosti. Rodák z neďalekej obce Dlhoňa hrdo prezentuje poddukliansky región, ktorý sa nielen preňho stal nevyčerpateľným zdrojom životnej a literárnej inšpirácie.

Svoju prvú zbierku poviedok „Na hory, na lisy, na skeli“  vydal v roku 1990. O deväť rokov neskôr vyšla jeho ďalšia zbierka pod názvom „Kurortni testy“. V roku 2003 sa objavila kniha „(Ne)obmeženi možlyvosti“, neskôr „Levoška“  - obe boli preložené do slovenského jazyka manželkou autora Máriou Paňkovou.

    Na prelome rokov 2011-2012 mu Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku vydal novelu „Aľbom“. K jeho posledným prozaickým dielam patria zbierky „Vymrijana podorož“, „Karby kamjanystoho poľa“, „Povnyj mišok pravdy“.

    Avšak na sklonku minulého roka nás autor prekvapil novým titulom pod názvom „Ja-Mychas...“

    Literárny fond udeľuje od roku 1973 literárnu Cenu Ivana Franka za najlepšie knižné dielo v ukrajinskom jazyku a za najlepší publikovaný preklad uceleného diela zo slovenčiny do ukrajinčiny.

SNM - MUK vo Svidníku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zelená strecha na budove škôlky na Ul. Ľ. Štúra vo Svidníku dostala ZELENÚ

    Svidník bude mať prvú zelenú strechu. Premení sa na ňu strecha pavilónu Materskej školy na Ulici Ľ. Štúra. Mesto Svidník uspelo s ekologickým projektom a získa takmer 170-tisíc eur.

    „Povinnosťou mesta je zveľaďovať majetok mesta a aj najstaršia materská škola vo Svidníku si vyžaduje našu veľkú pozornosť. Po kompletnej rekonštrukcii elektrických rozvodov v hospodárskej budove máme dobrú správu o pridelení Nenávratného finančného príspevku na zelenú strechu na Pavilóne 1,“ skonštatovala PR manažérka mesta Svidník Kristína Tchirová s tým, že na vybudovanie zelenej strechy získalo mesto Svidník finančný príspevok z Ministerstva životného prostredia vo výške 166 320,19 eur. Pre tento účel bolo schválené mestským zastupiteľstvom spolufinancovanie mesta vo výške 5%.

    „Zelená strecha bude vybudovaná na budove Materskej školy na Ulici Ľ. Štúra. Celá plocha vytvoreného vodozádržného opatrenia je 664m2. Navrhnutý je extenzívny typ zelenej strechy s minimálne 5 až 7 druhmi rozchodníkov vrátane drenážnej a akumulačnej vrstvy, celková hrúbka vrstvy do 120 milimetrov. Pozdĺž atiky a okolo odvetrávacích komínov sa vyhotoví pás šírky 500 milimetrov z kameniva,“ vysvetlila metódu, ako zelená strecha na škôlke vznikne Kristína Tchirová.

    Zelená infraštruktúra je podľa nej osvedčeným nástrojom, ktorým sa z prírody získavajú ekologické, ekonomické a sociálne prínosy a svidnícka samospráva sa teší, že tento typ ekologického opatrenia bude mať na mestskej budove. „Zelená strecha na materskej škole bude mať vo svojej lokalite vplyv na biodiverzitu, vytvorí vhodné prostredie pre vtáky, motýle a ďalší užitočný hmyz a zároveň je potvrdený vplyv na znižovanie horúčav vo svojom prostredí. Zelená strecha je pritom výborný spôsob, ako zadržať dažďovú vodu, ktorá by zbytočne išla do kanalizácie,“ podotkla PR manažérka mesta Svidník.

   Vybudovanie zelenej strechy mesto vníma ako prínos pre životné prostredie, ale aj pre kvalitu života obyvateľov mesta. „S takýmto citlivým prístupom sa stále viac venujeme budovaniu chodníkov z polopriepustných materiálov, podporujeme šport v meste, budujeme zimnú športovú halu, ihrisko pri ZŠ 8. mája a sadíme kvetinové záhony i nové stromy,“ zdôraznila Kristína Tchirová.

    Pripomeňme, že Materská škola na UL. Ľ. Štúra je najstaršia vo Svidníku a zároveň najväčšia. Dve ďalšie materské školy boli pred pár rokmi kompletne zrekonštruovamé a mesto chce aj túto škôlku postupne vynoviť a zatepliť. V lete bolo rekonštruovaná elektroinštalácia v hospodárskej bude spolu s celkovými vysprávkami, maliarskymi prácami a položením podlahy v jednej miestnosti. Materskej škole bola opravená aj kanalizácia, ktorá bola v havarijnom stave. „Škola potrebuje pokračovať v úpravách najmä z dôvodu energetickej náročnosti. Zelená strecha je aktivita, ktorá sa spája práve s prvou fázou zateplenia, a to zateplenia strechy. Ekologický prínos by mal mať aj ekonomický prínos a dôležitú funkciu zadržiavania dažďovej vody. V pláne je pokračovať zatepľovaním celého pavilónu,“ dodala ešte pre naše noviny Kristína Tchirová.

(ps)