e-mail: redakcia@podduklianskenovinky.sk
+421 54 7525151
číslo 11 vydané 10.3.2026
Miestne občianske a preventívne služby nateraz skončili
Stropkov daruje ukrajinským partnerom 5000 eur na generátory
Stropkovská verejnosť podporila Ukrajinu
Cestári na medzinárodnej ceste plátajú výtlky
V Dubaji uviazli i ľudia z nášho regiónu - domov napokon leteli aj vládnym špeciálom
Katarína Babejová z Krajnej Bystrej zahviezdila v úlohe Katky vo filme Potopa
Výstavné priestory svidníckej osvety ožili výstavou talentovaného výtvarníka Mareka Zimku
Rusínsky festival už pozná mená prvých účinkujúcich
Šesť odevných dizajnérok na stáži v Poľsku: nové skúsenosti, techniky aj medzinárodná spolupráca
Svidníčanka Helena Macková pestuje priesady v rolkách od toaletného papiera
Pomôžte ROKE vybudovať boulderingovú stenu KAMIŇ vo Svidníku!
V uplynulých dňoch svetlo sveta uzrela publikácia Michala Kosťa pod názvom Cesty božskej múdrosti - Inšpiratívne duchovné idey pre 3. tisícročie. Michal Kosť žije a tvorí v obci Ladomirová.
Prezraďme aj čo to o autorovi. Michal Kosť je ezoterický analytik a teoretik duchovných náuk, ktorý sa samoštúdiom celoživotne venuje hľadaniu prejavu základných univerzálnych princípov večnej božskej múdrosti a príčinám osobného aj kolektívneho ľudského blúdenia a utrpenia. Na svojom konte má aj publikáciu Karpatská drevená cesta. Je totiž bývalý dlhoročný aktivista obrody kultúrno-spoločenského života Rusínov na Slovensku, popularizátor a iniciátor záchrany a obnovy drevených cerkví kraja pod Duklou, z ktorých boli do svetového dedičstva UNESCO v roku 2008 zapísané aj rusínske byzantské gréckokatolícke cerkvi - Ladomirová a Bodružal.
A čo prezradil samotný autor publikácie? „Zaujíma vás osud človeka? Čo je dobro a zlo a príčiny utrpenia ľudí, národov aj civilizácií? Hľadáte indície k odpovediam, ku ktorým sa snažíte dopracovať vlastnou nutkavou túžbou po vyššom poznaní potenciálne prichádzajúcej možnej harmonickej a osvietenejšej Novej dobe nášho sveta? Kniha je určená práve vám - hľadajúcim žijúcim v pochybnostiach, ktorých už neoslovuje strnulá „slepá“ dogmatická ľudová viera temného stredoveku, inštituciolinazovaných kresťanských cirkví, ktorí kriticky myslia a túžia posúvať svoje limity duchovného poznania.
Možno ste už vytrvalejší a pokročilejší hľadajúci bádateľ spirituality a intuitívne cítite, že základnou túžbou ľudskej duše každého z nás je nachádzanie cesty návratu ku kresťanským koreňom a Prameňu našej identity (k Jednému, Absolútnu, Bohu, Zdroju či Najvyššej Skutočnosti), potom je táto kniha určená vám. Áno, najvyššou zjednocujúcou „polopatistickou“ pravdou vlastnou objektívnym idealistom je, že „Od Boha sme vyšli a k Bohu sa vraciame.“ Aj keď On v žiadnom prípade nie je bradatý dedko niekde ďaleko na nebesiach, ale nepretržite vo vnútri každého z nás pôsobiace božské vyššie „JA“ či božská iskra, ktorej mentálno-emocionálne uchopenie je pre nás - cez náš charakter, svedomie a silu vôle - celoživotnou výzvou.
Duchovno-evolučný „rebrík“ návratu človeka - svätca k Najvyššiemu mystickou cestou je mnohotisícročným historickým faktov a mystika ukazuje osvedčené univerzálne techniky intenzívne, túžobne, poctivo hľadajúcim smer návratu domov. Mystika v rôznych variáciách potvrdzuje skutočnosť, že od Boha sme vyšli a po páde do krajnej hrubohmotnosti (materialistickej ideológie) a zmyslovom blúdení sa po stupienkoch pomyselného rebríka duchovného rastu dimenziami vesmíru k Najvyššiemu opäť dokážeme vrátiť. Pričom naša karma či osud je vždy vyšší zákonitý božský nástroj nášho poučenia, ale aj hrozba individuálneho a kolektívneho utrpenia a „skĺznutia“ - s potrebou spevnenia osobnostných etických hodnôt charakteru človeka, komunity, národov, spoločenstva aj civilizácií. Práve etika, estetika a ezoterika - „3E“ najvyšších hodnôt (dobra, krásy, múdrosti) nám túžobne hľadajúcim postupne vyjavuje určité indície k nachádzaniu a spevňovaciu stupienkov nášho spirituálneho rastu.“ - vysvetľuje autor Michal Kosť.
Publikácia Cesty božskej múdrosti - Inšpiratívne večné idey pre 3. tisícročie je určená najmä náročnejšiemu čitateľovi.
V závere ešte dodajme, že publikáciu Cesty božskej múdrosti - Inšpiratívne večné idey pre 3. tisícročie, vytlačila Tlačiareň svidnícka, s.r.o. Túto knižnú novinku si môžete zakúpiť v kníhkupectvách. Viac informácií získate aj na webovej stránke www.kdc.sk
(pn)
Katarína Babejová z Krajnej Bystrej zahviezdila v úlohe Katky vo filme Potopa
„Veľmi som sa tešila, že pozdvihnem svoju rodnú reč“
Katarína Babejová z Krajnej Bystrej je absolventkou Základnej školy na Komenského ulici vo Svidníku a aktuálne študuje na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach. Širokej verejnosti sa stala známou účinkovaním vo filme Potopa, kde sa bravúrne zhostila úlohy mladej dievčiny Katky.
Film Potopa rozpráva príbeh z Československa z roku 1980. Mara má 15 rokov a túži sa stať pilotkou a opustiť dedinský život. Jej otec Alexander, rusínsky roľník a vdovec, však trvá na tom, aby zostala doma a pokračovala v práci na rodnej pôde. Keď ich dolinu čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina, obaja sa musia vyrovnať so stratou domova a rodinného dedičstva. Zároveň hľadajú cestu k vzájomnému zmiereniu uprostred zápasu medzi tradíciou, identitou a túžbou po slobode. A práve v úlohe kamarátky Mary sa objavila už spomínaná mladá a energická Katarína Babejová z obce Krajná Bystrá. V rozhovore pre Podduklianske novinky Katarína Babejová prezradila nielen to, ako jej doslova „sadla“ postava, ako sa jej hralo v rusínskom jazyku, ale i to, že odmalička chcela byť policajtkou.
Aký
bol váš prvý kontakt s herectvom? Kedy ste si povedali, že budete herečkou?
„Už v škôlke som sa veľmi rada zapájala do rôznych hereckých scénok a to ma sprevádzalo taktiež aj základnou školou. Moja cesta pokračuje na konzervatóriu, kde sa len utvrdzujem v tom, že v herectve som doma.“
Film Potopa sa teší mimoriadnemu úspechu. Čo hovoríte na svoju úlohu Marinej kamarátky Katky? Ako vám sadla táto postava?
„Postava, ktorú som vo filme stvárnila, mi sadla ako uliata. Kaťa je skrátka rebel. Som rada, že som sa nemusela na nič hrať, bola som sama sebou, a to ma na tom bavilo najviac.“
Ako sa vám nakrúcalo? Bolo to náročné obdobie? A čo poviete na ostatných hereckých kolegov?
„Nakrúcanie Potopy bolo pre mňa premiérou. Dlhé a intenzívne mesiace strávené na castingoch, neskôr na hereckých skúškach s pánom režisérom a Sárou (Marou) a napokon dvojmesačné natáčanie samotného filmu. Dva mesiace mi zbehli ako voda, bolo to krásne obdobie so skvelým štábom a kolektívom. Určite to bolo aj náročné pre mňa ako neherečku, ale odnášam si len krásne zážitky. Celý tím a taktiež naši profesionálni herci, boli maximálne priateľskí, empatickí a ochotní pomôcť.“
Prešli ste pred nakrúcaním nejakou špeciálnou prípravou? Kde všade ste nakrúcali?
„Pred nakrúcaním sme sa spoločne so Sárou a Martinom (režisérom) stretávali na Ihrisku v obci Borov. Dedinka leží v okolí našich nakrúcacích lokalít. Taktiež naše stretnutia prebiehali aj vo filmovom dome Mary v obci Čertižné, ktorá je jednou z hlavných lokalít. Jediný, kto mal scenár, bol režisér. Neúplne nám opísal scénu o ktorú pôjde a to, ako sa k nej postavíme, bolo v našich rukách a na našej fantázii. Naše herecké skúšky boli plné zábavy a smiechu. Nakrúcanie prebiehalo na východnom Slovensku. Točili sme v Medzilaborciach, Humennom, Snine, Čertižnom, Nechvalovej Polianke, taktiež vo Svetliciach či v Košiciach.“
Čo rusínsky jazyk? Ako sa vám hralo v rusínskom jazyku? Pochádzate z obce Krajná Bystrá, predsa len rusínsky jazyk vám asi nebol cudzí...
„S rusínskym jazykom som nemala najmenší problém. Veľmi som sa tešila, že prostredníctvom tohto filmu pozdvihnem svoju rodnú reč. Som hrdá Rusínka. Mám dokonca pocit, že hranie v rusínskom jazyku mi je bližšie.“
Film Potopa sa odohráva podľa reálnych udalostí spojených s výstavbou vodárenskej nádrže Starina budovanej v rokoch 1981 až 1987 v blízkosti mesta Snina na východe Slovenska. Ako ste vy osobne vnímali tento silný príbeh ľudí?
„Tento smutný príbeh som dopodrobna nepoznala. Je to naozaj silný a srdcervúci príbeh, ktorý veľa mladých ľudí nepozná. Zažívali hrôzostrašné obdobie, kedy museli opustiť svoje rodné domy, pôdu, ktorú sami vypestovali holými rukami a zanechať tam kus seba. Nedokážem si predstaviť, ako by som sa s tým ja osobne vysporiadala.“
Film mal predpremiéru aj vo Svidníku. Záujem verejnosti bol obrovský. Film vypredal svidnícke kino štyrikrát. Čo hovoríte na takýto záujem? Premietal sa aj v rôznych mestách či malých dedinkách... V našom regióne bol tento príbeh ľuďom o to bližší, že v neďalekom susednom okrese Stropkov tiež niektoré obce ustúpili výstavbe vodnej nádrži Domaša.
„Veľmi ma teší, že sa tento film premietal aj vo Svidníku. Veľa mojich učiteľov, priateľov a spolužiakov mi napísalo krásnu spätnú väzbu, čo má ohromne teší pretože väčšina bola pri tejto mojej ceste pri mne, podporovali a povzbudzovali ma a to ma veľmi povzbudilo.“
Vo svojom mladom veku máte už za sebou profesionálnu filmovú skúsenosť. Aké máte sny? Plány do budúcnosti?
„Odmalička chcem byť policajtkou, ale teraz mám pred sebou ťažké rozhodnutie. Herectvo či polícia? Stále som na vážkach, ale verím, že sa rozhodnem správne. Prinajhoršom budem policajtka, ktorá bude na stanici spievať a hrať herecké etudy... (smiech)“
Máte nejaké herecké idoly? Koho z hercov ci už na Slovensku alebo v zahraničí obdivujete?
„Jednou z mojich top herečiek je Kristína Kanatová. Je autentická, príjemná a to ma na nej baví. Čo sa týka mužského hereckého obsadenia je to Vladko Čema. Keď som zistila, že si s ním zahrám v Potope spadla som na zadok. Je to predsa len náš Svidníčan a je prvý herec, ktorého som registrovala, takže Vlado u mňa ostáva na prvom mieste!“
Čo na vašu hereckú cestu hovorí vaša rodina?
„Moja rodina ma v tomto smere podporuje. Keď som im oznámila, že prebieha casting, neváhali a hneď ma odviezli.“
(ks, foto: archív Katarína Babejová)
Výstavné priestory svidníckej osvety ožili výstavou talentovaného výtvarníka Mareka Zimku
Fascinácia prírodou ako bezprostredný zážitok, naplno pretavený cez vlastné
emócie - to sú obrazy talentovaného výtvarníka Mareka Zimku. Polia, lúky, lesy,
vidiecka poézia Vyšného Slavkova, ktoré zamenil za mestské prostredie rodných
Košíc, boli impulzom k totálnej zmene jeho života.
Tu vznikali prvé skice, prvé maliarske pokusy. Objavil silu sveta fauny a flóry. Objavil krásu tvorby. Výstava v Kežmarku v marci 2001 roku, z ktorej si odniesol diplom, bola povzbudením. Nasledovali ďalšie: v Spišskom Podhradí, Lipanoch, Stropkove, Ostrave, Malackách, Kráľovskom Chlumci, Poprade, Giraltovciach, Lipanoch...
Jeho výtvarný prejav vychádza z osobnostného vnímania prírodného rámca, obohatený o vlastné pocity. Jeho výtvarné diela zaujmú predovšetkým svojským poňatím, nezameniteľným pôvabom, silou ilúzie a predovšetkým citlivosťou. Je to zručný maliar s veľkou dávkou zmyslu pre detail. Po presťahovaní do Giraltoviec, kde si našiel svoju životnú partnerku, sa mu splnilo aj ďalšie prianie: vystavovať tu a podeliť sa o krásu okolitej prírody.
Posolstvo maľovania v jeho obrazoch je jednoznačné: „....aby človek pochopil, že prírodu treba chrániť - je jedinečná...“
V jeho prácach prevažujú motívy zvierat, vtáctva a hmyzu v ich prirodzenom prostredí. Druhou dominantnou oblasťou je téma krajiniek s dôrazom na stvárnenie pôvodných dreveníc a sypancov - ich poézia, malebnosť ale aj smútok zo zániku.
V súčasnosti žije a tvorí v Giraltovciach. Jeho diela sa nachádzajú v mnohých súkromných zbierkach doma i v zahraničí. Je úspešným účastníkom okresných, krajských a celoslovenských prehliadok neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum, kde získava vo svojej kategórií popredné ocenenia. Je účastníkom aj mnohých plenérov doma aj v zahraničí. Jeho obrazy s tematikou prírody a rezby do parožia sa nachádzajú v mnohých súkromných zbierkach na Slovensku, Česku, Írsku, Rakúsku a v Nemecku.
Vo výstavných priestoroch Podduklianskeho osvetového strediska vo Svidníku si výstavu Príroda mojimi očami záujemcovia môžu pozrieť od 26. februára do 20. marca 2026.
Katarína Grúsová,
POS vo Svidníku
Stropkov daruje ukrajinským partnerom 5000 eur na generátory
Partnerskému mestu Novovolynsk na Ukrajine venuje mesto Stropkov finančný dar 5000 eur na zakúpenie generátorov a ďalšieho nevyhnutného materiálu na zmiernenie dôsledkov nedávneho dronového útoku.
Vo februári sa mesto vzdialené od poľsko-ukrajinskej hranice len 15 kilometrov stalo prvýkrát od vypuknutia vojny terčom ruskej agresie. Stropkovčanov i ďalšie partnerské mestá v Poľsku a Českej republike požiadal o pomoc primátor mesta Borys Karpus. „Naše mesto prežíva bolesť a strach ako nikdy predtým. Za posledné tri dni bol Novovolynsk dvakrát napadnutý. Ruské drony zničili kritické zariadenie energetickej infraštruktúry a naše mesto je takmer úplne bez elektriny. Dodávky vody a kúrenia fungujú iba vďaka generátorom. Žijeme v stave neustálej neistoty. Nešlo o útok na vojenský cieľ. Bol to útok na ľudí - na deti, ktoré sa prebúdzajú v chladných bytoch, na starších ľudí bez svetla a tepla, na nemocnice, na domy, bol to priamy útok na normálny život. Hovorte o nás. Hovorte o Ukrajine. Hovorte o tom, čo sa dnes deje v európskej krajine v 21. storočí,“ napísal novovolynský primátor.
Jeho mesto v súčasnosti najviac potrebuje mobilné elektrárne, naftové generátory, powerbanky, svietidlá, ale aj trvanlivé potraviny a ďalší spotrebný materiál.
S prosbou ukrajinských partnerov oboznámil primátor Stropkova Ondrej Brendza mestských poslancov na minulotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva. „S našimi ukrajinskými partnermi spolupracujeme od roku 2017. Za toto obdobie sme spolu uskutočnili niekoľko mládežníckych výmen v oblasti športu a kultúry. Žiadne peniaze nedokážu zmierniť utrpenie, ktoré Ukrajinci denno-denne zažívajú. Túto pomoc vnímam ako prejav solidarity s partnerským mestom a verím, že sa dočkajú spravodlivého mieru. Už krátko po napadnutí Ukrajiny sme im poukázali 10 tisíc eur na základné potreby, pričom Novovolynsk sa za štyri roky stal významným útočiskom pre obyvateľov z najviac postihnutých východných častí Ukrajiny,“ uviedol primátor. Odcitoval tiež z listu B. Karpusa, ktorý zdôraznil, že pomoc Novovolynsku nie je len o podpore jedného mesta, ale ide o obranu ľudskosti, medzinárodného práva a spoločných európskych hodnôt.
Stropkovskí poslanci návrh na schválenie 5-tisícovej finančnej pomoci určenej na nákup požadovaného vybavenia jednomyseľne schválili. Primátor informoval, že pomoc odovzdajú ukrajinským partnerom spolu so stropkovskými aktivistami, ktorí na výročie napadnutia Ukrajiny zorganizovali dobročinnú zbierku pre Novovolynsk.
Peter Novák,
hovorca mesta Stropkov
Stropkovská verejnosť podporila Ukrajinu
V Stropkove vyjadrili solidaritu s Ukrajinou aj na štvrté výročie napadnutia ich krajiny Ruskom. V utorok 24. februára podvečer zorganizovala na námestí Stropkovská iniciatíva slobodných aktivistov (SISA) spomienkové stretnutie, na ktorom sa zišla zhruba stovka Stropkovčanov. Prihovorili sa im humanitárni pracovníci a občianski aktivisti i primátor mesta. Viackrát odznelo, že osud našich východných susedov trpiacich vo vojne Stropkovčanom nie je ľahostajný. Na podujatí tiež vystúpila mladá ukrajinská speváčka v sprievode svojich rodičov. Súčasťou stretnutia bola inštalovaná biela stena, na ktorú mohli prítomní napísať odkazy ukrajinským partnerom. Organizátori usporiadali aj verejnú zbierku na pomoc Novovolynsku. Z výťažku v hodnote 525 eur zakúpia nevyhnutný materiál, o ktorý požiadali z partnerského mesta.
(msú)
Rusínsky festival už pozná mená prvých účinkujúcich
Predjubilejný 14. ročník Rusínskeho festivalu sa bude vo Svidníku konať v termíne od 25. do 31. mája 2026. Hlavný organizátor Okresná organizácia Rusínskej obrody vo Svidníku na čele s Milošom Strončekom už pracuje na príprave tohtoročného programu.
Už dnes vieme povedať, že v rámci kultúrneho programu vystúpi napríklad Folklórna skupina ZARUBA z Ňagova. Mužská FS ZARUBA vznikla v roku 1986 podľa hory Záruba. V roku 1993 bola mužská folklórna skupina rozšírená o ženy. Folklórna skupina sa stála v rusínskej kultúre národnou inštitúciou. Vznikla ako amatérska folklórna skupina zo spontánnej túžby po zveľaďovaní bohatých tradícií rusínskeho umenia. Do svojho erbu si zapísala krásne poslanie spracovať, majstrovsky interpretovať v javiskovej forme najkrajšie klenoty rusínskeho folklóru pre najširšie vrstvy spoločnosti. Má svojich stálych obdivovateľov na regionálnych festivaloch v Medzilaborciach, vo Svidníku, v Dubovej, Uliči, Ubľi, Mikovej, Ruskej Porube, Závade, Kamjonke, Snine, Pezinku či Modrej.
Rusínsky festival obohatí aj Folklórny súbor Šarišan. V súbore hrá, spieva a tancuje viac ako 60 mladých ľudí, ktorí absolvujú ročne vyše 70 vystúpení doma i v zahraničí. Program folklórneho súboru je inšpirovaný bohatstvom folklórnych tradícií regiónov východného Slovenska - najmä Šariš, Zemplín, Spiš a Abov. Tieto v umeleckom spracovaní súboru prinášajú originalitu a neopakovateľnosť ľudového umenia regiónov a sú významnou súčasťou reprezentácie národného kultúrneho bohatstva Slovákov zahraničí. Od svojich počiatkov Šarišan vyniká osobitou dramaturgiou, úspešnou experimentálnou choreografickou tvorbou s využitím širokej škály netradičných ľudových nástrojov. Diváci oceňujú humorné, s citom a nadhľadom inscenované tanečné, hudobné a spevácke čísla. Odborníkom imponuje originalita spracovania pôvodného folklórneho materiálu ako i vysoká technická vyspelosť interpretov. Počas svojej viac ako 50 ročnej činnosti Šarišan získal množstvo ocenení a tituly laureáta z najprestížnejších domácich festivalov, ako i v silnej konkurencii folklórneho umenia v zahraničí. Súbor zožal potlesk obecenstva vo väčšine štátov Európy, ale aj v množstve štátov Ázie, Afriky a Ameriky.
Na tohtoročný Rusínsky festival zavíta aj Dušan Janeček a PRASLICA. Tento projekt vznikol v roku 2025 spojením hudobníka, speváka, skladateľa a textára Dušana Janečka a rodinného súboru PRASLICA (Ivan Zelenin s manželkou Valentinou a ich deti Kateryna, Iryna a Timofej), ako hudobné zoskupenie zamerané najmä na koncertné vystúpenia. Repertoár tohto zoskupenia tvoria autorské piesne Dušana Janečka obohatené jedinečným aranžmánom, ale taktiež rôzne, slovanské ľudové piesne. Popri tom pripravujú aj ďalšie autorské piesne, či už z tvorby Dušana, Ivana, alebo Kateryny, ale aj spoločné kompozície, ktoré budú postupne taktiež zaradené do repertoára. Špecifickou črtou zoskupenia je bohaté vokálne, ako aj nástrojové zastúpenie - každý člen okrem spevu zároveň ovláda hru na rôznych hudobných nástrojoch čo pri živom vystúpení podľa potreby aj využívajú.
Na svoje si istotne príde aj mladá generácia. Vo Svidníku vystúpi ikona slovenského hip-hopu - raper Majk Spirit.
(pn)
Cestári na medzinárodnej ceste plátajú výtlky
Medzinárodná cesta v okolí Svidníka je plná výtlakov. Spôsobili to striedavé
nočné mrazy a denné plusové teploty. Niekde pripomína ementál. V týchto dňoch
preto na tejto medzinárodnej ceste stretnete cestárov, ktorí majú plné ruky
práce.
Narýchlo
a provizórne totiž plátajú výtlky. Snažia sa motoristom aspoň troch vyjsť
v ústrety.
Slovenská správa ciest za ostatný mesiac eviduje zvýšený počet lokálnych porúch
na ceste I/21 v úseku Svidník - Giraltovce. Vznikli podľa nej vplyvom
nepriaznivých poveternostných podmienok. Ako informovala hovorkyňa Slovenskej
správy ciest Jana Lukáčová, pri priaznivých poveternostných podmienkach a
fungujúcich výrobniach teplej obaľovanej zmesi pristúpia k oprave.
„Slovenská správa ciest pravidelne, približne denne vykonáva kontrolu ciest
a cestného príslušenstva ciest I. triedy v spomínanej lokalite, ale aj na
všetkých cestách I. triedy - 3 300 kilometrov po celom Slovensku. Priebežne
vykonáva opravy výtlkov na všetkých cestách I. triedy prostredníctvom zmluvných
partnerov - regionálnych správ a údržieb ciest samosprávnych krajov. Až do
lokálnej opravy sú úseky s nerovnosťami označené dopravným značením,“ povedala
hovorkyňa Slovenskej správy ciest Jana Lukáčová.
Medzinárodnou cestou smerom na Duklu prejde denne štyritisíc vozidiel,
z tohto sú polovica nákladné autá. Vodiči o tom vedia svoje. „Hrozné, samé
výtlky, samé diery, akurát tak na opravu kolesa alebo výmenu.“ „No tak to máme
po každej zime také výtlky, že už by bolo načase, aby to niekto opravil raz a
poriadne, žeby to vydržalo aspoň desať rokov. A nie vždy je to na rok, dva a
stále sa to rozpadáva.“ - povedali nám samotní vodiči.
„Práve vysoká frekvencia kamiónov v kombinácii s cyklami zmrazovania a rozmrazovania vody v podloží akceleruje vznik hĺbkových porúch asfaltového krytu,“ doplnila hovorkyňa Jana Lukáčová a ešte skonštatovala: „V súčasnosti sme odkázaní na operatívnu údržbu. Tá prebieha na dennej báze, ktorá slúži ako dočasné bezpečnostné opatrenie.“
Prvé veľké výtlky sa na medzinárodnej ceste objavili už v závere januára. S dvojitým defektom tu za pár minút skončili hneď niekoľkí motoristi. Takéto plátanie výtlkov metódou za studena je však stále iba provizórnym riešením. Cestári čakajú za spustením obaľovačiek. „Pri priaznivých poveternostných podmienkach a opätovnom spustení prevádzky výrobní teplej obaľovanej zmesi pristúpime k opravám technológiami s trvácnejším účinkom,“ ozrejmila hovorkyňa Slovenskej správy ciest Jana Lukáčová.
V závere dodajme, že výrobu asfaltu by súkromné firmy mohli postupne obnoviť v najbližších dňoch. Ľuďom v kraji pod Duklou však každoročné plátanie výtlkov po zime nestačí. „A už konečne chceme tú R4-ku, lebo bez tej sa to bude opakovať každý rok,“ uzavrel jeden z motoristov. Rýchlostná cesta spájajúca Prešov s poľskou hranicou, ktorá má zo súčasnej cesty najmä vyhnať kamióny, je však stále len v štádiu príprav.
(pn)
Šesť odevných dizajnérok na stáži v Poľsku: nové skúsenosti, techniky aj medzinárodná spolupráca
V termíne od 9. februára do 20. februára 2026 absolvovalo šesť žiačok študijného odboru odevný dizajn zo Školy umeleckého priemyslu vo Svidníku dvojtýždňovú odbornú stáž v rámci projektu Erasmus+ KA1. Hostiteľskou inštitúciou bola Państwowa Szkoła Sztuk Plastycznych im. Artura Grottgera w Supraśle v Poľsku, kde sa naše žiačky aktívne zapojili do vyučovania a tvorivých dielní.
Počas stáže sa oboznámili s tradičnými textilnými technikami, ktoré majú v poľskom umeleckom prostredí významné postavenie. Vyskúšali si základy tkania na ráme, maľbu na hodváb a techniku suchého plstenia. V rámci plstenia si každá z účastníčok vlastnoručne dotvorila originálnu baretku a rukavice a vytvorila aj menšie módne doplnky. Získané zručnosti plánujú využiť vo svojej ďalšej tvorbe a pri navrhovaní autorských kolekcií. Súčasťou odborného programu bola aj účasť na hodinách kresby a grafiky. Žiačky mali možnosť pracovať spoločne s poľskými študentmi, porovnať si prístupy k výučbe umeleckých predmetov a zdokonaliť sa v komunikácii v cudzom jazyku.
Program stáže doplnili aj kultúrne aktivity. Účastníčky navštívili Muzeum Ikon w Supraślu a Muzeum Sztuki Drukarskiej i Papiernictwa w Supraślu, kde spoznali históriu ikonopisectva, tradičnej tlače a výroby papiera. V rámci víkendového programu navštívili aj mesto Białystok, ktoré je významným kultúrnym centrom regiónu.
Žiačky počas celého pobytu sprevádzala Nadežda Sovičová. Súčasťou mobility bolo zároveň vycestovanie učiteľky odborných predmetov G. Koreňovej, ktorá sa v partnerskej škole zúčastnila Erasmus+ job shadowingu. Počas neho mala možnosť hospitovať na vyučovacích hodinách odborných predmetov, sledovať metodické postupy pedagógov a vymieňať si skúsenosti so zahraničnými kolegami. Za absolvovanie mobility jej bol udelený certifikát o účasti.
Projekt Erasmus+ tak nepriniesol prínos len žiačkam, ale aj pedagogickému zboru školy. Získané skúsenosti, nové techniky a medzinárodné kontakty budú využité vo vyučovacom procese aj v ďalších tvorivých projektoch školy.
Dvojtýždňová stáž potvrdila, že medzinárodná spolupráca je pre odborné umelecké vzdelávanie mimoriadne prínosná a otvára mladým talentom dvere k novým možnostiam.
(šup)
Miestne občianske a preventívne služby nateraz skončili
Miestne občianske a preventívne služby nateraz skončili. Poslednú smenu majú za sebou má aj svidnícka hliadka. Samosprávy a výnimkou nie je ani tá svidnícka, si ich prácu prevažne v lokalitách s rómskym obyvateľstvom chvália. Pomáhali s udržiavaním poriadku a bezpečnosti.
Svidníčanka Aneta Cinová bola členkou svidníckej Miestnej občianskej a preventívnej služby od roku 2018. „Boli to krásne roky, hoci boli to fyzicky ťažké, lebo je to fyzicky ťažká práca, ale dali sme to a som šťastná, že som mohla robiť takú prácu,“ povedala Aneta Cinová. Prácu si pochvaľovala aj Pavla Rusinková. „Veľa sme sa toho naučili, veľa nám to dalo, či fyzicky, či psychicky.“
Keď sa teraz po skončení poslednej služby lúčili, mali slzy v očiach. „Bude nám táto práca chýbať, je nám to ľúto, ale dúfajme, opäť hovorím, že tento projekt sa obnoví,“ dodala Pavla Rusinková.
V uplynulých dňoch odovzdali veci s nápisom MOaPS, teda všetky pracovné pomôcky či kľúče. Ich prácu si pochvaľovala aj svidnícka Mestská polícia. „Vždy, keď niečo skončí, niečo nové začne, ja verím tomu, že projekt bude fungovať nový a verím, že si potom dáte žiadosť,“ povedal náčelník Mestskej polície vo Svidníku Jakub Kurej. Svidnícki mestskí policajti si činnosť a aktivity členov Miestnej občianskej a preventívnej služby nevedia vynachváliť. „Ja ich beriem ako naša predĺžená ruka v týchto komunitných lokalitách a nielen tam. Určite bude to citeľné, MOPS-ka nie je na území mesta,“ dodal Jakub Kurej.
Postupne takto končia miestne občianske a preventívne služby aj v iných regiónoch. Vládny splnomocnenec však tvrdí, že peniaze na ich pokračovanie hľadajú.
(pn)
Svidníčanka Helena Macková pestuje priesady v rolkách od toaletného papiera
Slnečné lúče dorazili aj k nám do regiónu pod Duklou a práve slnečné počasie dráždi záhradkárov. Najradšej by už boli na svojich záhradkách, no realita je iná. Napriek tomu si už vyhrnuli rukávy a pustili sa do prvých jarných prác. Zatiaľ však len vo svojich bytoch. Aj 73-ročná dôchodkyňa Helena Macková už na záhradke pred pár dňami na skúšku bola. Hovorí však, že ešte sa nedá nič sadiť. Počasie je totiž nevyspytateľné. Cez deň je síce teplo, ale v noci ešte mráz. Zima však s určitosťou ustupuje. „Teraz nám začínajú ruky svrbieť, lebo cítia, že potrebujeme niečo robiť,“ pousmiala sa Helena Macková.
To,
že záhradkárov, ako sa ľudovo hovorí, už svrbia dlane, potvrdzujú aj v
predajniach záhradkárskych potrieb. Na záhradky pod holým nebom to však ešte nie
je. „Už sú niektoré zeleniny, ktoré áno, ale s niektorými druhmi by som ešte
počkal,“ povedal majiteľ predajne záhradkárskych potrieb Jaroslav Duchoslav.
Záhradkári pod Duklou sú zvyknutí vypestovať si aj vlastné priesady
paradajok, uhoriek či paprík. Aj Helena Macková sa tejto činnosti venuje vo
svojom byte. Vôbec netreba žiadne tégliky od jogurtov, postačia rolky z
toaletného papiera.
„Možné to je, je to taký ekvivalent nejakého kvetináča, kedy sa v tej rolke
od papiera toaletného predpestujú priesadky a následne to dávajú do zeme,“
ozrejmil Jaroslav Duchoslav.
Seniorka Helena Macková rolky od toaletného papiera trošičku ponastriháva a potom ich plní zeminou. Neskôr do nich vloží semiačka. Tento nápad našla na internete a má vraj viacero výhod. „Hmyz nevyjde hore, slimáky, že to zabraňuje, keď je horúco, tak zdržiava vlhkosť, no a uvidíme, no, vyskúšam. Keď nevyskúšam, nebudem vedieť. Ešte papriku si kúpim, ešte ju vyskúšam,“ dodala Helena Macková.
Priesady neskôr skončia na parapete okien, kde na nich svieti slnko. Nuž a do zeme na záhradke pôjdu až o pár týždňov.
(pn)
V Dubaji uviazli i ľudia z nášho regiónu - domov napokon leteli aj vládnym špeciálom
Vojnový konflikt na Blízkom východe sa veľmi nepríjemne dotkol aj ľudí z nášho regiónu. Vieme o viacerých ľuďoch zo Svidníka a okolia, ktorí uplynulé dni trávili napríklad v Dubaji a svoj pobyt v tomto veľkomeste si isto predstavovali úplne inak.
Potvrdzuje to napríklad príbeh Svidníčanky Blanky Kokindovej s manželom a malou
jedenásťmesačnou dcérkou. Do Dubaja prileteli 26. marca a dovolenkovať tam mali
do nedele 8. marca. Necestovali cez cestovnú kanceláriu, ale letenky
i ubytovanie si zabezpečovali sami. „Bojíme sa veľmi, noci sú najhoršie. Máme
zbalený jeden veľký kufor a keby niečo, utekáme s ním. V kufri sú hlavne veci
pre malú. V noci nám neraz zvonia alarmy a noci sú tu najhoršie, najviac sa
útočí v noci, človek nevie čo má očakávať, modlíme sa nech je ráno,“ písala nám
Svidníčanka Blanka Kokindová, ktorá spolu s manželom pochádzajúcim zo Stropkov
už tretí rok žije v Žiline a spolu s malou dcérkou do Dubaja cestovali
z Bratislavy. No a hneď na druhý deň sa to začalo. „Vtedy prišli prvé informácie
o tom, že vypukol konflikt a čo je najhoršie, sami sme na oblohe videli rakety
i drony a počuli sme výbuchy a otrasy. Začali zvoniť alarmy. Toto nie je
dovolenka. Manžel celý deň rieši, ako sa môžeme dostať domov, keďže aj náš let
letecká spoločnosť pre uzavretý vzdušný priestor zrušila, telefonuje na rôzne
ministerstvá, ambasády. Nevieme sa venovať sebe, ako sme chceli, lebo sme
nonstop na telefónoch, nemáme chuť nikde chodiť, ani len vychádzať z hotela,
maximálne tak pred hotel do kamienkov sa kvôli malej hrabať chodíme. Neužili sme
si dovolenku vôbec, nikdy sa sem už nechceme vrátiť a tie peniaze, ktoré ešte
len musíme všade zaplatiť, ani nerátame a to nie sme ešte ani doma.“
Manželom Kokindovcom sa pritom všetky nepríjemnosti začali už na Slovensku. Nastúpili do lietadla, z ktorého po hodine museli všetci cestujúci vystúpiť, pretože bola zistená porucha lietadla. Čakali na nové lietadlo z Varšavy, a to rovných 5 hodín. „Vôbec sme pritom netušili, či do Dubaja odletíme. Namiesto o pol jedenástej sme napokon leteli o pol štvrtej popoludní. No a to, čo nás čakalo v Dubaji, to už mnohí iste veľmi dobre poznajú aj z príbehov iných Slovákov,“ povedala Blanka Kokindová, za slobodna Manduľová.
Celý strastiplný pobyt v Dubaji sa napokon pre nich skončil úspešne. Z hotela sa do Ománu museli vybrať taxíkom, za ktorý zaplatili 1 288 eur. Blanka Kokindová sa usmieva, že taxikár im dal akciu, pritom bežne taxíky ani zďaleka toľko nestoja, jednoducho v čase konfliktu chcel každý získať. „Pôvodne pritom od nás pýtal 1 700 eur. Samozrejme, videl, že sme v núdzi, že sa na letisko do Ománu musíme dostať. Napokon, neboli sme ani zďaleka jediný, boli a sú tam stovky a tisícky ľudí z celého sveta, vrátane množstva Slovákov.“
Domov na Slovensko sa im podarilo odletieť v uplynulú sobotu 7. marca repatriačným letom, ktorý organizovalo Slovensko. Bol to s najväčšou pravdepodobnosťou jeden z posledných repatriačných letov a aj manželia Kokindovci sú i touto cestou vďační rezortom zahraničných vecí, obrany i vnútra a ďalším ľuďom, ktorí sa na realizovaní repatriačných letov podieľali. „Leteli sme do Bratislavy vládnym špeciálom, na palube bola aj záchranárkaa tím z ministerstva vnútra a obrany a skutočné zlaté letušky, ktoré nám ešte chceli malú zobrať aj k pilotom do kokpitu,“ usmiala sa Blanka Kokindová, no bol to skôr úsmev cez slzy. „Takýto pobyt už nikdy nechcem zažiť a ani to nikomu neprajeme. Bolo to celé ako z tohto najhoršieho sna. Sme však vďační, že sme úspešne doma.“
(ps)
Pomôžte ROKE vybudovať boulderingovú stenu KAMIŇ vo Svidníku!
ROKA vznikla pred trinástimi rokmi, aby v podobe dobrovoľného občianskeho združenia vybudovala vo Svidníku priestor s boulderingovou stenou. Priestor, v ktorom sa trénovalo športové lezenie, priestor, ktorý združoval komunitu a ponúkal zaujímavú formu trávenia voľného času. Vďaka úspešným projektom sa nám podarilo výstavbu boulderingovej steny zrealizovať a niekoľko rokov slúžila verejnosti. Pred štyrmi rokmi sme sa, žiaľ, museli s pôvodným nájomným priestorom rozlúčiť a stenu demontovať.
Až doteraz čakala sa svoj návrat.
Novým projektom ROKY je znovuvybudovanie boulderingovej steny KAMIŇ v nových priestoroch fitnescentra Fitt Plus+.
Našim plánom je znovuvybudovanie steny s dĺžkou cca 10 m a s plochou lezenia cca 40 m². Boulderingová stena bude obsahovať rôzne úrovne obtiažnosti lezenia s dôrazom na funkčnosť a zachovanie bezpečnosti. Pozdĺž boulderingovej steny bude umiestnená dopadová žinienka a časť steny plánujeme vyčleniť na lezenie pre deti, respektíve lezenie s lanom.
Prečo nás podporiť? Podporíte zdravý pohyb detí, mládeže aj dospelých, pomôžete vytvoriť nový športový priestor vo Svidníku, prispejete k rozvoju lezeckého športu dostupného pre každého, budete súčasťou projektu, ktorý vzniká zdola - od ľudí pre ľudí - kde každé euro má zmysel... Aj malý príspevok nás posúva bližšie k cieľu.
Pracovať rukami vieme, a Kamiň za to stojí! :)
Pomôžte ROKE vybudovať boulderingovú stenu KAMIŇ vo Svidníku! | Donio Svoju finančnú pomoc darujte cez www.donio.sk