číslo 41 vydané 6.10.2026

 

 

Uchádzajú sa o primátorskú stoličku

Oslavy 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie v mimoriadne príjemnom počasí

Na zimnom štadióne vo Svidníku vymenia zastaranú a energetický náročnú technológiu

V Údolí smrti odhalili sochu maršala Koneva

V nemocnici oslávili pracovné jubileá zamestnancov

Bývalý predseda svidníckeho Miestneho národného výboru Andrej Paňko oslávil deväťdesiatku

Svidníčania na celoeurópskom turistickom festivale EURORANDO 2026 v Krušných horách - Erzgebirge

V Súťaži Naj babička Prešovského kraja uspela aj Eva Havirová z Kračúnoviec

Severská chôdza family opäť vo Svidníku

Seniori spoznávali Medzilaborce, Solinu a Sanok

 

 

 

 

 

 

Uchádzajú sa o primátorskú stoličku

Predstavujeme vám štvoricu kandidátov

    Jedna žena a traja muži. Takéto je zloženie kandidátov na funkciu primátora mesta Svidník. Voliť budeme v sobotu 24. októbra a vyberať budeme zo štyroch kandidátov.

V abecednom poradí budú na hlasovacom lístku uvedení: 1. Michal GORIŠČÁK, JUDr. PhDr. , PhD., 40 r., riaditeľ, nezávislý kandidát, 2. Marcela IVANČOVÁ, Mgr., 55 r., primátorka mesta, Hlas - sociálna demokracia, 3. Radovan OLEJÁR, Ing., 55 r., manažér, Smer - sociálna demokracia, 4. Ján VOOK, PhDr., MBA,DBA, 45 r., manažér v samospráve, nezávislý kandidát.

    Michal Goriščák je v súčasnosti riaditeľom Technických služieb mesta Svidník, Marcela Ivančová je druhé volebné obdobie primátorkou mesta, Radovan Olejár súkromným podnikateľom v oblasti IT a telekomunikácií a Ján Vook je manažérom v samosprávne, konkrétne v Centre zdieľaných služieb v Giraltovciach.

Michal Goriščák a Ján Vook kandidujú ako nezávislí kandidáti, Marcela Ivančová je kandidátkou strany Hlas - sociálna demokracia a Radovan Olejár je kandidátom strany Smer - sociálna demokracia.

Kým Marcela Ivančová a Ján Vook sa o funkciu primátora uchádzajú po tretíkrát, Michal Goriščák a Radovan Olejár prvýkrát.

Minulý týždeň sme všetkých štyroch kandidátov oslovili a položili sme im tri rovnaké otázky. Takouto formou ich chceme priblížiť vám, našim čitateľom.

 

Michal Goriščák, kandidát na primátora mesta Svidník

1. Prezraďte nám niečo o sebe?

„Volám sa Michal Goriščák. Pracujem ako riaditeľ Technických služieb mesta Svidník, kde sa venujem práci, ktorá je úzko spätá s fungovaním a každodenným životom nášho mesta. Je to náročná práca, ktorá ma však veľa naučila - predovšetkým o problémoch, ktoré trápia Svidníčanov, ale aj o tom, že pri ich riešení treba hľadať konkrétne a praktické riešenia.

Každý deň som v kontakte s ľuďmi a vidím, čo naše mesto potrebuje. Aj vďaka tejto práci som získal skúsenosti s vedením ľudí, organizáciou práce a riešením problémov, ktoré sa priamo dotýkajú života v Svidníku.

Som otcom troch detí. Vo voľnom čase sa preto najradšej venujem práve rodine. Ak mi zostane čas, rád športujem - v podstate akýkoľvek šport je pre mňa spôsob, ako si oddýchnuť a načerpať novú energiu.“

2. Prečo ste sa rozhodli po prvýkrát kandidovať na post primátora mesta Svidník?

„Rozhodol som sa kandidovať predovšetkým preto, že mi záleží na budúcnosti Svidníka. Dlhodobo vidím jeden veľký problém - naše mesto sa vyľudňuje. Mladí ľudia a rodičia často odchádzajú za prácou mimo Svidníka, niekedy aj veľmi ďaleko. S tým súvisí aj to, že rodiny trávia menej času spolu a deti vyrastajú bez jedného z rodičov, ktorý musí za prácou odchádzať.

Práve toto by som chcel postupne meniť. Mojou hlavnou prioritou je vytvárať podmienky na to, aby mali Svidníčania viac možností zamestnať sa priamo v našom meste a okolí. Aby človek nemusel odísť zo Svidníka len preto, aby dokázal zabezpečiť svoju rodinu. Chcem, aby sa tu mladí ľudia nebáli zostať, aby si tu mohli založiť rodinu a aby tí, ktorí odišli, mali dôvod vrátiť sa.

Veľmi dôležitou súčasťou mojej kandidatúry je tímová práca. Som rád, že sa okolo mňa vytvoril skvelý tím ľudí, ktorým rovnako záleží na Svidníku a jeho budúcnosti. Verím, že mesto sa nedá viesť ako práca jedného človeka. Potrebujeme spolupracovať, počúvať sa a využívať skúsenosti a názory ľudí, ktorí chcú pre Svidník niečo urobiť.

Aj ja osobne som človek, ktorý si rád vypočuje názory druhých. Nemyslím si, že jeden človek môže mať odpoveď na všetko. Pred dôležitým rozhodnutím sa rád poradím s ľuďmi, ktorým dôverujem, vypočujem si ich pohľad a až potom sa rozhodnem. Som presvedčený, že dobré rozhodnutia vznikajú vtedy, keď sa o nich rozprávame a hľadáme riešenia spoločne.

Rozvoj mesta však nie je iba o pracovných miestach. Chcem, aby bol Svidník čistým, bezpečným a príjemným miestom pre život. Miestom, kde sa dobre žije deťom, mladým rodinám, dospelým aj našim seniorom - jednoducho všetkým generáciám.

Preto som sa rozhodol kandidovať. Chcem svoju doterajšiu pracovnú skúsenosť, energiu a skúsenosti ľudí, ktorí tvoria náš tím, venovať tomu, aby mal Svidník perspektívu. Aby ľudia nemuseli zo Svidníka odchádzať za životom, ktorý si chcú vytvoriť, ale aby mali možnosť vytvoriť si dobrý život priamo tu - doma, so svojimi rodinami.“

3. Politická kampaň je v plnom prúde nielen v samotnom meste, ale aj na sociálnych sieťach. Aká bude Vaša kampaň? Ako chcete osloviť voliča?   

„Moja kampaň bude predovšetkým o ľuďoch a osobnom kontakte. Myslím si, že v meste, akým je Svidník, je dôležité ľuďom nielen hovoriť, čo by sa malo zmeniť, ale najmä ich počúvať. Chcem sa stretávať so Svidníčanmi, rozprávať sa s nimi o tom, čo ich trápi, čo im v meste chýba a čo by podľa nich malo byť prioritou.

Súčasťou mojej kampane budú samozrejme aj sociálne siete, pretože dnes sú prirodzeným spôsobom komunikácie. Nechcem ich však využívať iba na pekné fotografie a volebné heslá. Chcem prostredníctvom nich hovoriť otvorene a konkrétne o problémoch mesta, ale aj o tom, čo sa s nimi dá reálne robiť.

Nechcem viesť kampaň postavenú na kritizovaní iných. Chcem hovoriť najmä o Svidníku, o jeho budúcnosti a o tom, čo môžeme urobiť pre to, aby sa naše mesto nevyľudňovalo. Chcem ľuďom predstaviť konkrétne témy a riešenia, ale zároveň si vypočuť ich názory a podnety.“

 

Marcela Ivančová, kandidátka na primátorku mesta Svidník

1. Prezraďte nám niečo o sebe?

„Pracujem ako primátorka mesta, som úradnou prekladateľkou anglického jazyka a 25 rokov som bola stredoškolskou učiteľkou na Gymnáziu duklianskych hrdinov vo Svidníku (o to viac ma mrzí, že rozhodnutím deviatich poslancov naše gymnázium stratilo kus svojej identity)  a zároveň som osem rokov bola aktívnou poslankyňou MsZ vo Svidníku. Venujem sa nášmu mestu - primátor nemá pracovnú dobu, je to služba na 24 hodín denne. A tak to má byť. Rada čítam, nájdem si čas aj na šport, bicykel, lyže, turistiku a teším sa, že začnem opäť plávať (v novom bazéne). A rada varím, najradšej veľa pre rodinu a priateľov. Máme dve dospelé deti, syn sa v jari oženil a ja som rada, že mám super nevestu.“

2. Prečo ste sa rozhodli po tretíkrát kandidovať na post primátora mesta Svidník?

„S blížiacim dátumom volieb som mnohokrát dostávala otázku - Ideš ďalej? a zároveň aj silné povzbudenie: Robíte kus dobrej roboty, treba pokračovať. Preto som sa rozhodla kandidovať. S veľkou pokorou a maximálnou zodpovednosťou vnímam, že sme sa pustili do veľkých projektov - opravujeme bazén, staviame byty, začali sme prvú cyklotrasu do poľskej Dukly a plánujeme prepojenie na Stropkov, chceme vymeniť chladenie na zimnom štadióne a mnohé ďalšie - ktoré treba dokončiť. Poskytujeme kvalitné sociálne služby a robíme všetko pre to, aby sme boli dobrým mesto pre všetkých. Zároveň viem, že je ešte množstvo práce a viem, že nič nie je dokonalé. A preto tam, kde iní kandidáti dávajú sľuby, my už častokrát máme podaný projekt, žiadosť, máme riešenie. Čaká nás množstvo zmien a doba nie je jednoduchá, ponúkam však svoje skúsenosti, pracovitosť ale najmä skúsený odborný tím, s ktorým to zvládneme. Teraz nie je čas na experimenty a pokusy. Ak chceme rozvoj mesta, potrebujeme stabilitu a dobrú spoluprácu - s poslancami mestského zastupiteľstva, krajského zastupiteľstva aj predstaviteľmi vlády a aj poslancami národnej rady.“

3. Politická kampaň je v plnom prúde nielen v samotnom meste, ale aj na sociálnych sieťach. Aká bude Vaša kampaň? Ako chcete osloviť voliča?   

„Najlepšou volebnou kampaňou je, verím, práca počas celého funkčného obdobia, nie narýchlo sformulované sľuby (častokrát nereálne), ktoré počúvajú občania niekoľko posledných týždňov. Najlepšou kampaňou sú reálne výsledky, ktoré každý občan či návštevník mesta môže vidieť na vlastné oči. Aj naďalej využijem každú príležitosť na stretnutie s občanmi, na úrade, v uliciach, pri riešení problémov a podnetov, pri plánovaní aj pri obyčajných ľudských rozhovoroch. Som vďačná za každú spätnú väzbu, pripomienku či námet, ktorú dostávam na akciách, podujatiach či keď sa stretneme v obchode. Bilboardy sú v dnešnej dobe nutnosť, ale myslím, že všetko treba používať s mierou. Zorganizujem niekoľko diskusií s občanmi v každej časti mesta a tiež záverečný volebný míting s kultúrnym programom. Zameriam sa hlavne na to, čo sme urobili, na čom práve pracujeme a čo ponúkame do ďalších rokov.“

 

RADOVAN OLEJÁR, kandidát na primátora mesta Svidník

1. Prezraďte nám niečo o sebe?

„Som rodený Svidníčan a celý svoj život, s výnimkou obdobia vysokoškolského štúdia, žijem vo Svidníku. Mám 55 rokov, som ženatý a mám dve dospelé deti.

Na vysokej škole som študoval odbor mikroelektronika a laserová technika. Pracovne som pôsobil vo SVIK-u, na Slovenskej pošte a na Správe a údržbe ciest Prešovského samosprávneho kraja. Už 17 rokov podnikám v oblasti IT a telekomunikácií.

Mám rád šport, zaujíma ma história a som nadšencom nových technológií, predovšetkým tých, ktoré ľuďom prinášajú zlepšenie kvality života.

Som členom politickej strany SMER - sociálna demokracia, ktorá ma nominovala aj za kandidáta na primátora mesta Svidník. Dnes je pomerne bežné kandidovať ako nezávislý kandidát. Ja som sa rozhodol inak. Myslím si, že ako politický kandidát môžem mať viac možností presadzovať záujmy nášho mesta a celého regiónu.“

2. Prečo ste sa rozhodli po prvýkrát kandidovať na post primátora mesta Svidník?

„Ako občan som sa spolu s ďalšími občanmi a priateľmi dlhodobo zapájal do riešenia problémov nášho mesta a regiónu. Výstavba obchvatu Svidníka, R4, záchrana pôrodnice, urgentný príjem svidníckej nemocnice, zachovanie Okresného súdu a naposledy aj zachovanie Gymnázia duklianskych hrdinov patrili medzi hlavné témy mojich aktivít.

Všetko som robil nezištne. Nečakal som za to žiadnu funkciu ani politické body. Práve naopak - venoval som tomu veľa energie, voľného času a neraz aj vlastné finančné prostriedky.

Niečo sa nám podarilo, pri niečom bol výsledok iba čiastočný a niektoré zápasy stále pokračujú. Postupne som však pochopil, že existujú hranice, ktoré človek ako radový občan bez možnosti priamo ovplyvňovať rozhodnutia prekonáva len veľmi ťažko.

Veľmi výrazne sa to podľa mňa ukázalo aj pri téme nášho Gymnázia duklianskych hrdinov, kde som bol veľmi nespokojný s postojom a konaním mestských orgánov. Aj táto skúsenosť patrí medzi hlavné dôvody, pre ktoré som sa rozhodol kandidovať.

Ako primátor by som chcel v týchto aktivitách pokračovať a ešte intenzívnejšie sa zasadzovať za riešenia, ktoré pomôžu zastaviť odliv mladých ľudí z nášho regiónu a zatraktívniť Svidník ako miesto pre život, prácu aj založenie rodiny.“

3. Aká bude Vaša kampaň? Ako chcete osloviť voliča?

„Každý kandidát hľadá spôsob, ako čo najlepšie osloviť voličov. Sú aj u nás miestni politici, ktorí svoju komunikáciu s verejnosťou vedú prakticky počas celého volebného obdobia. Nezazlievam im to a do určitej miery je to aj prirodzené.

Ja pôsobím v súkromnom sektore, venujem sa obchodu a službám, a preto je pre mňa volebná kampaň niečím novým. Snažím sa využívať rôzne dostupné možnosti komunikácie s občanmi. Osadil som mobilné billboardy, využívam sociálne siete a začal som komunikovať aj prostredníctvom krátkych videí. Je to pre mňa nová skúsenosť, ale rád sa učím.

Určite spolu s našimi kandidátmi na poslancov pripravíme aj distribúciu volebných materiálov priamo do domácností. Zavŕšením mojej, ale aj našej spoločnej volebnej kampane bude predvolebné stretnutie s občanmi, ktoré momentálne pripravujeme.

Celú svoju komunikáciu sa snažím postaviť na reálnych potrebách mesta, ale zároveň aj na reálnych možnostiach, ktoré mesto Svidník a jeho primátor majú.

Spolu s ostatnými protikandidátmi často identifikujeme rovnaké alebo podobné problémy nášho mesta. Rozdiel môže byť v tom, aké riešenia ponúkame a čo z nich je možné skutočne uskutočniť.

Ja chcem hovoriť predovšetkým o tom, čo je reálne. Sľubujem len to, o čom som presvedčený, že to z pozície primátora môžem ovplyvniť a pri dostatočnej podpore mestského zastupiteľstva aj splniť.“

 

Ján Vook, kandidát na primátora mesta Svidník

1. Prezraďte nám niečo o sebe?

„Myslím si, že Svidníčanom sa už nemusím nejako zvlášť predstavovať. Verejnému dianiu v našom meste a regióne sa aktívne venujem dlhé roky. Tri volebné obdobia som pôsobil ako mestský poslanec a už trinásty rok zastupujem náš región ako poslanec Prešovského samosprávneho kraja.

Svidníčania, myslím, už vedia, že keď ide o dôležitú tému pre naše mesto a našich ľudí, sa vždy postavím na ich stranu a viem zabojovať. Bolo to tak pri svidníckej nemocnici, pôrodnici či urgente, ale aj pri R4 a rovnako pri našom gymnáziu, kde som vyvinul maximálne úsilie za jeho zachovanie a za zachovanie jeho identity.

Vždy som sa však snažil byť aktívny aj mimo politiky a verejných funkcií. Sedem rokov som organizoval v meste extraligu v hokejbale, prevádzkoval som hotel a diskotéku vo Svidníku, podieľal sa na organizácií množstva kultúrnych a spoločenských podujatí či koncertov. Nakoľko som srdcom športovec - hokejista, už štvrtú sezónu stojím pri organizácii medzinárodnej amatérskej hokejovej ligy.

Jednoducho, neviem sedieť so založenými rukami. Vždy som mal potrebu niečo vytvárať, organizovať, spájať ľudí a prinášať život do nášho mesta a regiónu. A, hoci to možno znie ako samochvála, myslím si, že práve to ma charakterizuje najviac. Za všetkými týmito aktivitami bolo veľa driny a obrovskej zodpovednosti...“

2. Prečo ste sa rozhodli po tretíkrát kandidovať na post primátora mesta Svidník?

„S pokorou môžem povedať, že dnes mám viac skúseností, kontaktov aj životného nadhľadu ako pred niekoľkými rokmi. Ono to tak aj v bežnom živote chodí. Viem, čo môže samospráva ovplyvniť, kde musí hľadať partnerov a kde musí byť primátor schopný zabojovať za svoje mesto. Svidník podľa mňa potrebuje byť aktívnejší. Mám konkrétnu predstavu a stratégiu, ako by mohlo naše mesto prosperovať a ako by mohlo žiť viac. A čo je najdôležitejšie, mám chuť investovať všetku svoju energiu i svoj čas nášmu mestu, našim ľuďom.

Zároveň si však veľmi dobre uvedomujem, že sám primátor mesto neutiahne a ani nezmení. Som tímový hráč a som otvorený spolupráci so všetkými, ktorí majú nášmu mestu čo ponúknuť. Do týchto komunálnych volieb prichádzam s ľuďmi, ktorí sú naladení podobne ako ja. Tiež sa vedia pre dobrú vec nadchnúť, zabojovať za ňu a vložiť svoju energiu, svoj čas do práce, ktorá má zmysel a prináša konkrétny úžitok nášmu mestu a jeho ľuďom.

Pre mňa totiž primátor nie je človek, ktorý má na všetko odpoveď a o všetkom rozhoduje sám. Má byť predovšetkým lídrom tímu, ktorý však vie prevziať zodpovednosť a má pevné slovo. Musí vedieť spájať ľudí a komunity, počúvať ich a vytvárať v meste atmosféru spolupráce. A zároveň musí aktívne komunikovať so všetkými, ktorí môžu pomôcť rozvoju mesta - či už na úrovni štátu a kraja alebo medzi podnikateľmi, investormi, občianskymi združeniami a ďalšími partnermi.“

3. Politická kampaň je v plnom prúde nielen v samotnom meste, ale aj na sociálnych sieťach. Aká bude vaša kampaň? Ako chcete osloviť voliča?

„Tak ako pred štyrmi rokmi, aj teraz chceme viesť férovú a slušnú kampaň. Prioritne sa chceme prezentovať tým, čo vieme v prípade získania dôvery nášmu mestu ponúknuť. Lebo podľa nás je toto najdôležitejšie.

A ako chcem osloviť voliča? Nikdy som o tom nepochyboval, a preto verím, že Svidníčania sú vnímaví a nezabúdajú. Pamätajú si, kto za nich v dôležitých chvíľach zabojoval, kto sa za nich postavil, kto sa ich zastal priamo a otvorene, aj keď to veľakrát nebolo jednoduché.

Keďže som však nikdy vo vedení mesta nebol, nehospodáril s mestským rozpočtom a nemal k dispozícii aparát mestského úradu, nemôžem sa prezentovať či chváliť sa tým, čo som za mestské peniaze postavil, aké zariadenie som otvoril alebo akú investíciu som do mesta pritiahol.

No môžem povedať, že som stál pri vzniku sociálneho veľkokapacitného sociálneho zariadenia Atrium v priestoroch zaniknutej škôlky, ktoré dnes zamestnáva takmer 80 ľudí. Z pozície krajského poslanca sa mi podarilo presadiť 150 000 € z PSK na rekonštrukciu zimného štadióna a 30 000 € na jeho šatne. Ako člen Kooperačnej rady Šariš som bol v tomto volebnom období súčasťou rozhodovania o podpore viacerých projektov pre naše mesto, ako napr. rekonštrukcia amfiteátra, modernizácia prevádzky ZŠ 8. mája a prístupovej cesty ku letisku a ďalšie...

Hlavnou myšlienkou a sloganom našej kampane je „KĽÚČ K ZMENE JE VO VAŠICH RUKÁCH." Tento slogan má pre nás hlbší význam. Do komunálnych volieb totiž neprichádzam sám. Ako som už naznačil, prichádzam s ľuďmi, ktorých Svidníčania poznajú, ktorí už vo svojom profesijnom či spoločenskom živote niečo dokázali a ktorých spája spoločný cieľ - priniesť do nášho mesta nové impulzy, energiu a spôsob spolupráce. A teraz už bude len na voličoch, ako využijú svoje právo voliť, ako aj ten pomyselný kľúč k zmene... pretože ten kľúč od mesta a jeho budúcnosti nemá a nemôže mať len primátor. Ten povestný kľúč máme vo svojich rukách my všetci, Svidníčania.“

(ks, foto: archív kandidáti) 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Svidníčania na celoeurópskom turistickom festivale EURORANDO 2026 v Krušných horách - Erzgebirge

    EURORANDO je v turistickom svete olympiáda, ktorá sa koná raz za päť rokov v inej krajine a s novým mottom. Myšlienka založiť tradičný celoeurópsky turistický festival Európskej federácie turistických klubov vnikla na prelome tisícročia.

    Prvé EURORANDO sa konalo v roku 2001 v Štrasburgu vo Francúzsku a nasledujúce sa konali v Česku, Španielsku, vo Švédsku a v Rumunsku.

   Šieste EURORANDO 2026 sa konalo v dňoch 20. až 27. septembra v Krušných horách a jeho motto bolo: „Dve krajiny - jeden turistický raj bez hraníc“. Usporiadateľmi boli Česká republika a Nemecko. Prinášame vám naše dojmy a zážitky zo sedemdňového pobytu v Krušných horách.

    Prvý deň sme boli na túre z Božieho Daru (1028 metrov) do Jachymova (672 metrov) v dĺžke 9 kilometrov. Cestou cez Hadiu horu sme sa zastavili na vyhliadke Kamenné more a prešli Cisárskou alejou. V Jachymove sme navštívili múzeum baníctva a infocentrum, v ktorom je unikátna latinská škola. Večer sme sa zúčastnili otvorenia EURORANDA. Atmosféru otvorenia EURORANDA 2026 sprevádzal dážď a vietor, ale aj napriek tomu, sa ľudia z rôznych krajín stretávajú a užívajú si spoločný jazyk chôdze.

    Druhý deň sme išli na trasu dlhú 13 kilometrov pod názvom Magickou krajinou prírodného parku Přebuz. Prechádzali sme malebným údolím rieky Rolava, okolo zaniknutej obce Chaloupky, cez Jelení vrch 930 m n.m. a otvorenou krajinou k zaniknutej obci Rolava až k bývalej zaniknutej cínovej bani Sauersack, kde sme si prezreli jej pozostatky.

    Tretí deň sme absolvovali 15 kilometrovú trasu pod názvom Po hrebeňoch za príbehmi - Mědník (910 metrov). Po vyhliadke z Měduníka sme sa po červenej turistickej značke dostali až k bývalej vápenke, kde nás čakala prehliadka aj so sprievodcom. Po prehliadke sme došli k železničnej stanici Kovářská, kde nás čakal autobus, ktorý nás previezol bližšie k magickej hore Meluzina (1097 metrov), štvrtá  najvyššia hora v Krušných horách, na ktorú sme skalnatým terénom vystúpili. Záver dňa bol Klínovec (1244 metrov), najvyšší vrch Krušných hôr, kde sme navštívili vyhliadkovú vežu a obhliadli chátrajúci horský hotel.

    Štvrtý deň sme mali oddychový. Prešli sme cez Božidarské rašelinište, prezreli sme si SKI areál a zašli sme až k hraničnému prechodu Hubertky. Ževraj oddychový deň a prešli sme 10 kilometrov.

Piaty deň sme mali absolvovať trasu dlhú 14 kilometrov, ale počasie rozhodlo. Od skorých ranných hodín lialo a fúkal silný vietor. Vedenie našej skupiny rozhodlo, že ideme do Nemecka. Navštívili sme mesto Annaberg. Prehliadku sme začali v historickom vodnom hamri Frohnauer Hammer, ktorý je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Prehliadku sme mali aj s praktickou ukážkou. Po prehliadke sme sa presunuli do centra mesta, kde sme navštívili kostol Sv. Anny, ktorý je hlavným znakom mesta, viditeľný zo širokého okolia. Protestanský kostol z roku 1525 je veľmi bohato vyzdobený. Je možne navštíviť aj vežu s vyhliadkou na mesto a okolie. Navštívili sme aj banícky kostol Sv. Márie z roku 1502. Kostol slúžil výhradne pre bohoslužby baníkov a sú tu vystavované figúrky baníkov vyrezávané z dreva. Cestou do Božieho Daru sme sa ešte zastavili neďaleko Oberwisenthalu (914 metrov), kde sme sedadla v autobuse vymenili za náradie na sadenie stromov a pripojili sa k veľkej iniciatíve sadenia stromov. Záver dňa sme ukončili na najvyššom vrchu nemeckej strany Krušných hôr - Fichtelbergu (1214 metrov), kde sme nič nevideli pre silný dážď a vietor.

Šiesty deň bol pod názvom: Sny o párnych lokomotívach a zase sme išli do Nemecka. V obci Jöhstadt (780 metrov) sme si prezreli evanjelický kostol Sv. Salvátora z roku 1677. Interiér je ladený do svetlých bielych farieb a ukrýva výnimočný barokový oltár a historický organ. Bohužiaľ kostol chátra, pre nízky počet veriacich. Následne sme si prezreli železničné múzeum a po prehliadke sme sa previezli do obce Steinbach (543 metrov), kde sme nastúpili do historického vláčiku a úzkorozchodnou železnicou sme sa previezli naspäť do Jöhstadtu. Z Jöhstadtu sme pokračovali pešo pozdĺž rieky Schwarzwasser do obce Schmalzgrube, kde nás čakal autobus späť do Božieho Daru.

Siedmy záverečný deň sme v dopoludňajších hodinách mali individuálny program. O 13. hodiny sme mali stretnutie pri Kamennom srdci EURÓPY v Božom Dari, kde sme vhodili kamene, ktoré sme doniesli z domu. Neskôr sa začal dlhý a farebný sprievod, približne 3 000 turistov, ktorý sa presúval otvorenou horskou krajinou za krásneho slnečného počasia do Oberwiesenthalu, kde pokračoval kultúrny program a ukončenie turistického festivalu EURORANDO 2026.

    Záverečné zhodnotenie: Turistického festivalu sa zúčastnilo 2 100 registrovaných účastníkov zo 17 krajín Európy. Viac ako polovicu tvorili turisti z Nemecka, veľmi početné zastúpenie mala Česká republika, Španielsko, Francúzsko a Slovinsko. Bohužiaľ pod vlajkou Slovenskej republiky kráčali iba dvaja účastníci. Vedenie KST má asi iné starosti, ako sa zúčastniť celoeurópskej akcie.

Cesty spájajú viac než len mestá. Spájajú ľudí. Dve zeme. Mnoho národov. Tisíce stôp. Jedná európska turistická komunita.

Oľga Brudňaková a Ján Brudňak

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na zimnom štadióne vo Svidníku vymenia zastaranú a energetický náročnú technológiu

Mesto získalo takmer milión eur na modernizáciu

    Mesto Svidník premení zimný štadión na ekologické športové centrum: Získalo takmer milión eur na modernizáciu.

    Mesto Svidník prostredníctvom Technických služieb úspešne zabojovalo o masívnu dotáciu z Modernizačného fondu a na komplexnú rekonštrukciu chladiaceho systému zimného štadióna získalo 947 670,58 eur. Celkové oprávnené náklady projektu sa vyšplhajú na takmer 998-tisíc eur. Zastaranú, energeticky náročnú technológiu nahradí moderné, vysokoefektívne tepelné čerpadlo, ktoré výrazne zníži emisie CO₂ aj účty za energie.

    Srdcom novej technológie bude ekologické chladivo na báze amoniaku a inteligentný systém rekuperácie. Zimný štadión s ľadovou plochou s rozmermi 60 × 26 metrov už nebude teplo len vypúšťať von, ale začne ho plnohodnotne recyklovať. Odpadové teplo z chladenia ľadu sa po novom využije na predohrev vody pre rolbu, roztápanie snežnej drte, vykurovanie zázemia štadióna a ohrev teplej vody. Súčasťou modernizácie sú aj stavebné úpravy vrátane zateplenia strechy, výmeny okien, dverí a povrchov v technologickej časti objektu.

    Do budúcnosti samospráva plánuje toto odpadové teplo prepojiť aj s ohrevom vody pre mestský bazén, čím sa otvoria dvere pre ďalší rozvoj lokálnej športovej infraštruktúry.

    „Vďaka tejto významnej investícii dávame nášmu zimnému štadiónu novú, ekologickú budúcnosť. Starú technológiu nahrádzame špičkovým systémom, ktorý dokáže zužitkovať doteraz nevyužité odpadové teplo na predohrev vody pre rolbu či vykurovanie zázemia. Pre Svidník to znamená nielen obrovskú úsporu energií a financií, ale vďaka ekologickému chladivu aj výrazné zníženie uhlíkovej stopy. Najviac nás teší, že tento krok nám do budúcnosti umožní využiť prebytočné teplo aj na ohrev vody v bazéne, čo posunie športovú infraštruktúru v meste na úplne novú úroveň,“ ozrejmila PR manažérka mesta Svidník Kristína Tchirová.

    Krytý zimný štadión, ktorý od októbra 2022 ročne využívajú stovky detí, hokejistov a verejnosť, odštartuje novú sezónu v piatok 23. októbra 2026. Pre návštevníkov to bude nateraz posledná zima v pôvodnom režime. Hneď po jej skončení sa totiž mesto pustí do plánovanej kompletnej výmeny chladiaceho systému za nový, ekologickejší a úspornejší model.

(kt, pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V Súťaži Naj babička Prešovského kraja uspela aj Eva Havirová z Kračúnoviec

    Jedenásť senioriek z desiatich okresov Prešovského kraja sa v polovici septembra predstavilo v kultúrnom dome v Jarovniciach na krajskej súťaži s názvom Naj babička Prešovského kraja.

Podujatie organizovala Krajská organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Prešove spolu s Prešovským samosprávnym krajom a obcou Jarovnice. Súťaž moderovala predsedníčka krajskej organizácie Eva Arvayová, ktorá zvýraznila význam práce seniorov a senioriek vo verejnom živote obci. Ocenila ich činnosť v živote rodiny a aj pri zachovaní tradícií.

    Náš okres, našu Okresnú organizáciu Jednoty dôchodcov Slovenska vo Svidníku reprezentovala Eva Havirová zo Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Kračúnovciach.  

Súťažiace babičky sa prezentovali v troch disciplínach. V prvej časti súťaže sa predstavili publiku, a predstavili aj svoj región, kde žijú. Porozprávali o svojom živote  a čomu sa v súčasnosti venujú. V druhej časti súťaže opísali svoj kroj, jeho časti a jeho pôvod. Na záver prezentovali babičky svoj talent pekným spevom, recitáciou i slovom.

    Odborná porota v zložení Eva Džodlová, Mária Kundríková, Milena Rokytková, Michal Šľachta a predseda poroty Milan Korkobec, vyhodnotila prezentovanie jednotlivých súťažiacich, prejav i výber repertoáru a vyjadrila hodnotenie, že víťazmi sú všetky súťažiace. Ale Naj Babičkou kraja sa stala Gabriela Kaperáková z Miestnej organizácie JDS Lipany. Publikum (viac ako stovka divákov - prítomní zástupcovia  jednotlivých okresných organizácií a hostia) si najviac obľúbilo Evu Havírovú z Kračúnoviec, ktorá získala Cenu divákov a zároveň titul najsympatickejšej babičky.

    Evu Havírovu z Kračúnoviec nominoval do súťaže predseda Okresnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska vo Svidníku Anton Berežňák. Sprevádzali ju starosta obce Michal Boleš a členky výboru Základnej organizácie JDS.

    Eva Havírová má 78 rokov a bola najstaršou súťažiacou. Má 14 vnúčat, 9 pravnúčat a energie na rozdávanie. Prezentovala sa v peknom krokodílovom kroji a s láskou rozprávala o svojej rodnej obci Kračúnovce, o svojom regióne a o svojom živote. Pri jej speve sa roztlieskala celá sála. Ďakujeme za také vitálne babičky.

    Všetky súťažiace babičky boli obdarované darčekovými košmi, kyticami a množstvom upomienkových predmetov. Víťazky získali aj pobyt v kúpeľoch Ružbachy. Seniorky prišli podporiť zástupcovia samosprávy, štátnej správy i miestnych a okresných organizácií JDS. Medzi hosťami bol predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský, podpredseda kraja Jozef Kanuščák a novozvolený predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Jozef Tokár.

Anton Berežňák,

predseda OO JDS vo Svidníku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Severská chôdza family opäť vo Svidníku

    V našom meste z roka na rok pribúdajú nadšenci Severskej chôdze a to vďaka projektu, ktorý realizujeme z participatívneho rozpočtu mesta Svidník.

    Účastníci už 5. ročníka tejto obľúbenej aktivity, naoko nenáročnej, sa stretla v nedeľu 27. septembra 2026 pred Pamätníkom, aby sa noví, ale aj stáli účastníci Severskej chôdze  s paličkami naučili správne držanie tela, základné pohyby a používanie paličiek pri tejto športovej aktivite. Zväčša ženy, deti a jeden muž vytvorili výbornú skupinu, ktorá sa okrem pohybu, aj nasmiala, narozprávala, a aj o tom sú tieto stretnutia športových komunít nášho mesta. Veľká vďaka patrí lektorke Severskej chôdze Beáte Awadovej z Bratislavy, ktorá sa osobne venovala každému, odborne usmernila v správnej chôdzi s paličkami. Poďakovanie v mene všetkých účastníkov patrí mestu Svidník, ktoré dlhodobo podporuje aktívnych občanov, ktorí vymyslia niečo zaujímavé pre svoje okolie, a potom to dokážu realizovať. Po chôdzi sme zabezpečili pre každého účastníka malé občerstvenie. Potešila aj tombola, ktorú nám poskytla firma Martex z Vyšného Orlíka a firma Oriflame.

    Aktívne mesto tvoria aktívni ľudia a ja sa teším, že som mohla priniesť do nášho mesta ďalší ročník Severskej chôdze.

Jana Mihaličová,

poslankyňa mesta Svidník

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Oslavy 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie v mimoriadne príjemnom počasí

    Oslavy 82. výročia Dňa hrdinov Dukly a Karpatsko-duklianskej operácie operácie boli veľkolepé. S trojdňovým predstihom ich Ministerstvo obrany zorganizovalo v uplynulú sobotu 3. októbra, aby sa na nich mohlo zúčastniť čo najviac ľudí.

    „Nikdy,“ takto odpovedal podpredseda vlády SR a minister obrany Robert Kaliňák, keď sme sa ho pri Pamätníku 1. Československého armádneho zboru na Dukle pýtali, či už zažil takýto príjemné počasie na Dukle. A naozaj, v sobotu 3. októbra takémuto typu osláv počasie mimoriadne prialo. Po chladnom ráne boli veľmi príjemne, až teplo a na Duklu to pritiahlo množstvo ľudí. Podobne aj do Svidníka, kde Ministerstvo obrany pre širokú verejnosť takisto pripravilo celodenný sprievodný program. Nechýbali vojaci, technika, rôzne atrakcie, policajti, zábavné stanovištia, občerstvenie a ani kultúrny program. Vystúpil Vojenský umelecký súbor Jánošík, Folklórny súbor Makovica zo Svidníka, ale aj speváčka Monika Bagárová a spevák Karol Csino.

     Vráťme sa však na Dukle, kde sa konali oficiálne pietne akty. Pri Pamätníku Sovietskej armády a pri Soche arm. gen. L. Svobodu v centre Svidníka bolo len tzv. tiché kladenie vencov. Veniec k soche legendárneho veliteľa položil napríklad aj už spomínaný minister obrany Robert Kaliňák spolu so svojim českým rezortným kolegom Jaromírom Zůnom. Urobili tak pri odchode z oficiálneho programu na Dukle.

    Práve pri Pamätníku 1. Československého armádneho zboru na Dukle bol, ako sme už uviedli, oficiálny program. Začal sa o 11. hodine v priamom televíznom prenose kladením vencov a preletom vrtuľníkov.

    Medzi hosťami boli prezident SR Peter Pellegrini, predseda Národnej rady SR Richard Raši a niekoľkí poslanci Národnej rady SR, viacerí ministri vlády, ktorých viedol vicepremiér Robert Kaliňák. Pripomeňme, že premiér Robert Fico svoju účasť na oslavách na Dukle zrušil ráno a ospravedlnil sa zo zdravotných dôvodov. Nechýbali delegácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, bývalí prezidenti Ivan Gašparovič a Rudolf Schuster, viacerí veľvyslanci, delegácie Prešovského samosprávneho kraja, mesta a okresu Svidník, zástupcovia politických strán a mnohí ďalší.

Prezident Peter Pellegrini vo svojom príhovore na oslavách 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie upozornil na to, že zvyšovanie zbrojenia a stupňovanie rôznych provokácií nie je cestou k zmierneniu napätia, ale k jeho ďalšej eskalácii. Taktiež zdôraznil aj vojnu na Ukrajine, počas ktorej podľa neho na oboch stranách umrú za mesiac desiatky tisíc mladých chlapcov v rovnakom veku, v akom padlo množstvo ich predkov na Dukle. Prezident apeloval na to, aby sme nezabudli na skutočný dôvod, pre ktorí hrdinovia položili svoj život - mier, pokoj a bezpečie. Peter Pellegrini taktiež vyzval, aby pamiatka duklianskych hrdinov bola skutočným mementom toho, kam vedú podľa neho hrôzy vojny a snahy o ovládnutie sveta pod plášťom ideológie nenávisti a smrti.

    Podľa predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho nám Dukla pripomína štyri veci. Ako prvú označil predseda NR SR to, že Dukla je domovom. „Vlastenectvo totiž neznamená tvrdiť, že na Slovensku je všetko dobré. Práve naopak. Znamená vidieť jeho problémy, pomenovať ich a chcieť ich napraviť,“ uviedol s tým, že za krajinu, ktorú sme zdedili po generáciách pred nami, nesieme zodpovednosť my.

    „Dukla je symbolom slobody, víťazstva, ale aj príbehov mladých vojakov, ktorí počas bojov položili život.“ V príhovore počas osláv 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie to uviedol minister obrany SR Robert Kaliňák. Zdôraznil význam pripomínania obetí Karpatsko-duklianskej operácie aj pre súčasné generácie. Za jednu z najdôležitejších hodnôt označil mier. „Dukla je domov. S obrazom slobody a šťastia. Dukla je vôňou víťazstva. A Dukla je príbehom mladého vojaka s fotkou matky v batohu, ktorý po dvoch krokoch na svojej vlasti padol,“ zhrnul s tým, že príbeh Dukly je tiež príbehom národov, ktoré chceli späť svoju vlasť a opäť žiť slobodne.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V Údolí smrti odhalili sochu maršala Koneva

    V Údolí smrti v katastri obce Kružlová v okrese Svidník odhalili v uplynulú sobotu 3. októbra sochu maršala Ivana Koneva.

    Na odhalení sa zúčastnil aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD), poslanec Európskeho parlamentu Ľuboš Blaha (Smer-SD), ruský veľvyslanec na Slovensku Sergej Andrejev či predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jaroslav Demian.

Richard Takáč v krátkom príhovore poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na odhalení sochy, keď sa podľa neho v Európe a na Slovensku pamätníky ničia. Myslí si, že stavanie pamätníkov osobnostiam, ktoré položili život za to, aby sme žili v slobodnej krajine, je v poriadku. „Nemôžeme spájať to, čo sa deje teraz v dnešnej dobe, s tým, čo sa dialo pred viac ako 80 rokmi,“ uviedol. Minister dodal, že pamätník podľa neho nie je len o generálovi Konevovi, ale je aj o množstve ľudí, ktorí v tomto regióne položili svoj život za slobodu.

   Predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov doplnil, že sochu zhotovil slovenský sochár Slavomír Gibej, rodák zo Svidníka. Ako uviedol, okrem sochy Koneva vytvoril aj symbolický pomník maršala Malinovského v obci Starý Tekov. „Slovenský zväz protifašistických bojovníkov považuje za česť vzdať úctu a vyjadriť slová vďaky osobnosti Ivana Stepanoviča Koneva, a to na miestach mimoriadne vzácnych, na ktorých sa v krvavom boji a za mnohých obetí rodila naša sloboda,“ objasnil predseda SZPB.
   Ruský veľvyslanec sa vo svojom príhovore poďakoval predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi (Smer-SD), ktorý podľa neho prišiel pred dvoma rokmi s iniciatívou zvečniť Konevovu pamiatku na Slovensku.
   Sovietsky maršal Ivan Konev (1897 - 1973) bol počas druhej svetovej vojny veliteľom 1. ukrajinského frontu, ktorý sa podieľal na oslobodení Slovenska a Česka. Zúčastnil sa však aj na potlačení povstania v Maďarsku v roku 1956 a angažoval sa tiež v čase tzv. druhej berlínskej krízy, ktorá vyústila do stavby Berlínskeho múru.

    Na odhalení sochy okrem ruského veľvyslanca boli aj veľvyslanci Bieloruska, Azerbajdžanu a Kazachstanu a nechýbali ani miestni obyvatelia a ďalší. Socha je na priestranstve pri altánkoch a detskej preliezke v tvare tanku na centrálnom parkovisku v Údolí smrti v smere na Nižnú Pisanú. Podľa dostupných informácií za myšlienkou postavenia sochy maršala Koneva je viacero ľudí, medzi nimi aj bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Ruskej federácii Augustín Čisár.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Bývalý predseda svidníckeho Miestneho národného výboru Andrej Paňko oslávil deväťdesiatku

    Okrúhle životné jubileum - deväťdesiate narodeniny nedávno oslávil Andrej Paňko. Primátorka Svidníka Marcela Ivančová ho pri tejto príležitosti prijala na pôde Mestského úradu vo Svidníku a označila ho ja jedného z prvých „primátorov“ mesta Svidník. Toto označenie použila preto, keďže Andrej Paňko bol v rokoch 1971 až 1976 predsedom Miestneho národného výboru vo Svidníku a táto funkcia bola vlastne predchodcom dnešnej funkcie primátora „Deväťdesiat rokov je čas, kedy sa dá hodnotiť i spomínať. Mňa osobne veľmi potešilo uznanie, ktoré som od pána Paňka dostala za viditeľné zmeny v meste,“ povedala primátorka mesta Svidník Marcela Ivančová.

    Pripomeňme, že Andrej Paňko sa narodil 10. septembra 1936 v Dlhoni svoj profesijný život zasvätil práci vo verejnej správe a rozvoju miestnej samosprávy v regióne Svidníka.

    Do verejnej správy nastúpil už ako 21-ročný, keď pôsobil ako tajomník Miest neho národného výboru v rodnej Dlhoni. Neskôr pracoval ako tajomník MNV vo Vagrinci a následne v Ladomirovej, kde pôsobil ako vedúci Obvodného úradu a tajomník MNV.

   V roku 1971 sa stal predsedom Mestského národného výboru vo Svidníku. Vo funkcii pôsobil do roku 1976. Počas jeho pôsobenia pokračoval intenzívny rozvoj mesta, najmä v oblasti bytovej výstavby, občianskej vybavenosti a technickej infraštruktúry.

    K významným stavbám a investíciám počas obdobia jeho pôsobenia patrila výstavba bytových domov, rozvoj nových obytných častí mesta, Dom smútku, ktorý sa začal budovať v roku 1975, ako aj ďalšie objekty občianskej vybavenosti. V ďalších rokoch pokračovala aj výstavba a rozvoj sídliska Dukla.

   Andrej Paňko sa zároveň aktívne podieľal na spoločenskom a športovom živote Svidníka. Bol členom futbalového výboru TJ OZKN Svidník, ktorý sa podieľal na organizácii a rozvoji futbalu v meste.

   Po skončení funkcie predsedu MsNV zostal v mestskej správe a od roku 1976 pôsobil ako tajomník MsNV Svidník. V tejto funkcii pokračoval aj v 80. rokoch a bol členom Rady MsNV.

   V roku 1986, pri príležitosti svojho 50. životného jubilea, bol za svoju dlhoročnú prácu ocenený štátnym vyznamenaním Za vynikajúcu prácu.

    Po spoločenských zmenách v roku 1989 pokračoval vo verejnej správe. V roku 1990 pôsobil na Okresnom národnom výbore vo Svidníku a v roku 1991 sa vrátil na Mestský úrad vo Svidníku, kde pôsobil ako vedúci správneho oddelenia.

    V roku 2011, pri príležitosti svojho 75. životného jubilea, bol za svoju dlhoročnú prácu pre mesto a jeho rozvoj ocenený Cenou primátora mesta Svidník za rozvoj. Toto ocenenie bolo výrazom uznania jeho celoživotného pôsobenia vo verejnej správe a jeho podielu na rozvoji mesta Svidník.

    Andrej Paňko patrí medzi osobnosti, ktoré významnú časť svojho pracovného života venovali verejnej správe, rozvoju Svidníka a skvalitňovaniu života jeho obyvateľov. Jeho pôsobenie bolo spojené s obdobím výraznej premeny mesta, rozsiahlej bytovej a občianskej výstavby a rozvoja spoločenského života.

    Primátorka Svidníka Marcela Ivančová na spoločnom stretnutí na pôde Mestského úradu jubilantovi zagratulovala. „Prajem vám pevné zdravie a každodennú pohodu, lebo ako ste povedali - k šťastiu človeku veľa netreba. Na mnohaja i blahaja lita!“

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

Seniori spoznávali Medzilaborce, Solinu a Sanok

    Seniori na výlete. 29. septembra 51 seniorov základných organizácií Jednoty dôchodcov Slovenska z Cerniny (2), Giraltoviec (10), Kračúnoviec (7), Kukovej (6), Lúčky (4), Lužan pri Topli (3), zo Svidníka (18) a zo Šarišského Štiavnika (1), sa zúčastnilo poznávacieho zájazdu do Medzilaboriec, na Solinskú priehradu a Sanoku.

    V Medzilaborciach obdivovali sme majestátnosť a krásu na kopci postaveného pravoslávneho Chrámu Svätého Ducha. Absolvovali sme skoro dvojhodinovú prehliadku svetového unikátu - zrekonštruovaného Múzea moderného umenia Andyho Warhola. Zrakové vnemy nám obohatila sprievodkyňa výborným výkladom a pikoškami zo života Andyho.

    Po hodine cesty cez Lupkovský priesmyk, odkryla sa pred nami mohutná Solinská priehrada s 82 metrov vysokou a 664 metrov dlhou betónovou hrádzou. Je to najväčšia hydrotechnická stavba v Poľsku. Nádrž má rozlohu 22 kilometrov štvorcových. Jej pobrežie (ak by sme ju chceli obísť), je vyše 160 kilometrov. Súčasťou priehrady je aj 200 MW elektráreň. Vďaka jedinečnej turistickej atrakcii, najmodernejšej lanovke v Poľsku, 43 seniorov mohlo z vtačej perspektívy obdivovať mimoriadnu krajinu zelených kopcov Bieszczady, jazera Solinského a monumentálnej priehrady. Táto 1,5 kilometrov dlhá cesta na horu Jawor, je skvelou príležitosťou objaviť toto miesto z úplne novej perspektívy. Na kopci sa nachádza 55 metrov vysoká vyhliadková veža s otvorenou terasou. Pre odvážnych je tu možná prechádzka po presklenej dlažbe tzv “skywalk“. Po návrate na hrádzu sa seniori po nej prešli, alebo naobedovali v miestnych reštauračných zariadeniach (niektorí to stihli aj na Jawori).

   Asi po hodine cesty dostali sme sa do mesta Sanok - Kráľovské slobodné mesto. Počas 1,5 hodinového voľna, seniori si urobili obhliadku centa mesta, malé nákupy, a tí čo nestihli na Soline, tak sa aj občerstvili.

    Aj touto cestou chceme poďakovať sa vedeniu Prešovského samosprávneho kraja a Podduklianskej knižnici, prostredníctvom ktorej nám boli poskytnuté finančné prostriedky na čiastočnú úhradu cestovných výdavkov.

    Telesne vyčerpaní, no esteticky a duševne obohatení, sme sa v podvečer šťastne vrátili domov.

Anton Berežňák,

predseda OO JDS vo Svidníku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V nemocnici oslávili pracovné jubileá zamestnancov

    Už tradične je 21. september ako Deň vďačnosti v Nemocnici Penta Hospitals Svidník venovaný  nezdravotníckym zamestnancom, ktorí vytvárajú prostredie na to, aby zdravotná starostlivosť mohla byť poskytovaná odborne a kvalitne.

    Vďaka vyslovená z úst riaditeľa nemocnice Mareka Pytliaka, v mene celého vedenia nemocnice smerovala k všetkým rádiologickým technikom, fyzioterapeutom, sanitárom, laborantom, technicko-hospodárskym pracovníkom, zamestnancom upratovania a administratívy. 

Výnimočné poďakovanie patrilo oceneným zamestnancom:

Daniele Hurai Mikitovej (40 odpracovaných rokov, psychológ ambulancia klinickej psychológie), Jane Pipasíkovej (40 odpracovaných rokov, zdravotnícky laborant so špecializáciou, SVLZ transfúziológia), Valentíne Migovej (35 odpracovaných rokov, kuchár), Anne Fecenkovej (35 odpracovaných rokov, referent financií a pokladne),

Ľuboslave Špikovej (35 odpracovaných rokov, fyzioterapeut so špecializáciou, SVLZ fyziatria), Anne Zajarošovej (30 odpracovaných rokov, sanitár, oddelenie neurológia),

Monike Tyčovej (30 odpracovaných rokov, praktická sestra - asistent, oddelenie neurológia), Martine Breznoščákovej (20 odpracovaných rokov, psychológ so špecializáciou, ambulancia klinickej psychológie).

    Vystúpenie žiakov z Cirkevnej základnej školy sv. Juraja vo Svidníku umocnilo výnimočnosť tohto dňa aj poďakovania zamestnancom za každú hodinu, deň, mesiac či rok odpracovaný vo svidníckej nemocnici pre ešte lepšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pre zdravotníctvo budúcnosti.

(nem)