číslo 36 vydané 5.9.2023

číslo 36 vydané 5.9.2023

Poslanci schválili vyše 48-tisíc eur pre sociálne zariadenia

Pripomenuli sme si 79. výročie Slovenského národného povstania

17. Svetový kongres Rusínov aj za účasti okresu Svidník

V obci Jurkova Voľa oslávili 450. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 150. výročie posvätenia gréckokatolíckeho chrámu

Ku 100. výročiu Ivana Kočana (7.9.-1923-13.11.1987), rodáka z Kružlovej (Údolia smrti) pri Svidníku

Munícia pod hospodárskou budovou i za miestnym kostolom

Pri Hvezdárni v Roztokoch sa podarilo napozorovať vizuálne celkovo 1 169 rojových meteorov

Tomáš Kromka sa so zbierkou poistných zmlúv zapísal do Knihy slovenských rekordov

Tohtoročný Deň pomoci aj so šéfom Hlasu Petrom Pellegrinim

17. Svetový kongres Rusínov aj za účasti okresu Svidník

V dňoch 17. - 19. augusta sa v Novom Sade v Srbsku konal 17. Svetový kongres Rusínov za účastí delegácií a hostí zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Chorvátska, Rumunska, Srbska, Kanady, USA a Ukrajiny.

Slovensko na kongrese zastupovalo 6 delegátov za Rusínsku obrodu a 4 delegáti za Slovenskú asociáciu rusínskych organizácií. Okres Svidník zastupovali dvaja delegáti - Miron Krajkovič a Vladimír Šandala, obidvaja delegovaní Rusínskou obrodou a Ľudmila Šandalová ako hosť za Spolok Rusínskych spisovateľov.

Kongres bol otvorený výstavou obrazov najznámejšieho rusínskeho maliara zo Srbska Vlada Njaradiho. Program pozostával zo slávnostnej časti - pozdravov hostí a odovzdávania cien, keď laureátom Ceny Vasyľa Turoka-Heteša za rok 2023 za významné výsledky v rozvoji rusínskej kultúry sa stal náš člen Vladimír Protivňák, a pracovnej časti - rokovania kongresových komisií, zhodnotenia činnosti a predstavenia plánov do budúcnosti jednotlivých delegácií.

Kongres opäť pripravil protestnú notu proti tomu, že na Ukrajine rusínska národnosť nie je štátom uznaná, zároveň prebiehajú v tejto súvislosti rôzne rokovania na pôde európskeho parlamentu. Veľmi dôležitým bodom programu boli voľby.

Za staronového predsedu Svetového kongresu Rusínov bol zvolený Štefan Ľavynec z Maďarska, za podpredsedov Martin Karaš zo Slovenska a Georgij Fircak z Rumunska, sekretárom Svetového kongresu Rusínov ostáva Vladimír Protivňák zo Slovenska a press-sekretárom ostáva Peter Medviď zo Slovenska. Do revíznej komisie bol kongresom zvolený Vladimír Šandala.

Kongres taktiež schválil ďalší heraldický symbol - veľký erb. Nasledujúci Svetový kongres Rusínov sa uskutoční v roku 2025 v Bukurešti v Rumunsku, jeho rokovanie bude v národnom parlamente. Viac informácií na https://www.lem.fm.

Vladimír Šandala,

predseda Rusínskej obrody vo Svidníku

Ku 100. výročiu Ivana Kočana (7.9.-1923-13.11.1987), rodáka z Kružlovej (Údolia smrti) pri Svidníku

Môj otec, Ivan Kočan, bol synom Michala Kočana (12.11.1872 - 10.11.1942) a Márie, rod. Mihaľovej (11.1.1986-25.8.1959). Otec mal päť bratov. Dvoch starších a dvoch mladších.

Najstarší bol brat Ján (1917-1985, pochovaný v Prešove), za ním nasledoval Michal (1922-2004, dožil v Kružlovej, kde je aj pochovaný). Tretím bratom bol brat Vasiľ (1925-2005), ktorý prežil väčšinu svojho života v Zlatých Moravciach, kde je aj pochovaný. Najmladším bratom, bol brat Peter (1932-2009), ktorý prežil svoj život v Bardejove, tam tiež pochovaný. Pred najmladším bratom Petrom, mali otcovi rodičia ešte jedného syna, Ondreja, ten však zomrel vo veľmi útlom veku, ani nie ročný. Raritou je, že môj otec Ivan, okrem toho, že mal piatich vlastných bratov, tak mal ešte dvoch nevlastných, ktorí pochádzali z prvého manželstva môjho deda, Michala. Kontakt s nimi však druhá dedova rodina nemala, keďže ešte v mladom veku odišli „šifou do Ameriky“ a ostali tam aj žiť.

Môj otec by sa 7.9.2023 dožil jubilea sto rokov. Odišiel však v pomerne skorom veku a to 64 rokov a 64 dní. Prežil dva koncentračné tábory, čo možno nepriamo tiež pripísať tomuto včasnému odchodu. Po návrate z vojny a koncentračných táborov našiel svoj dom stáť iba v ruinách. Otcova mama, teda moja babka, v tom čase prišla nielen o strechu nad hlavou, ale aj manžela. Zázrakom však bolo, že jej štyria synovia, ktorí boli odvedení na front, sa z vojny vrátili živí. Dali sa do práce a rodný dom zanedlho opravili (stál pri Gužovcoch, či Vančíkovcoch, ako sa vtedy tie dvory volali). Kým tomu tak bolo, prespávala rodina v neďalekej fare. Otec prežil plnohodnotný život. Oženil sa, mal dve deti, zadovážil pre rodinu vlastné bývanie, postavil vlastnoručne chatu a kým mu to zdravie dovolilo, tak svedomite pracoval. Vo vyššom veku sa nakoniec dožil štyroch vnúčat, z ktorých mal veľkú radosť.

Otec, česť Tvojej pamiatke. Vzdávam úctu a skláňam sa pred statočnosťou a silou, ktorú si vynaložil pre nás. Otec Tvoja pamiatka ostane stále živá.

S úctou, syn Milan

Munícia pod hospodárskou budovou i za miestnym kostolom

Jeden z posledných augustových víkendov bol, čo sa týka nálezu povojnovej munície, viac než štedrý. V sobotu dopoludnia 38-ročný muž oznámil na linke 158, že počas kosenia trávnika na pozemku svojej chalupy v okrese Svidník našiel pod priľahlou hospodárskou budovou 2 ks vojenskej munície. Krajský pyrotechnik po príchode na miesto určil, že ide o mínomentný granát 82 mm a pechotný náboj. Nájdená munícia bola pyrotechnikom za dodržania všetkých bezpečnostných opatrení prevzatá k zneškodneniu.

V ten istý deň okolo poludnia bolo na linku 158 prijaté oznámenie o náleze povojnovej munície v katastri obce Brusnica. Pri výkope zeminy v uličke za miestnym kostolom bolo nájdených 5 ks munície. Privolaný krajský pyrotechnik určil, že ide o pechotné náboje. Aj táto munícia bola za dodržania všetkých bezpečnostných opatrení prevzatá k zneškodneniu.

Ak nájdete muníciu, rozhodne s ňou nemanipulujte, nevyberajte ju a nenoste na policajné oddelenie. Miesto nálezu čímkoľvek označte a bezodkladne kontaktujte políciu na bezplatnej linke 158. Polícia preverí, či sa jedna o muníciu a rozhodne o ďalšom postupe a spôsobe zlikvidovania munície.

(krpz)

V obci Jurkova Voľa oslávili 450. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 150. výročie posvätenia gréckokatolíckeho chrámu

V obci Jurkova Voľa oslávili pekný a významný dvojitý sviatok - 450. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 150. výročie posvätenia gréckokatolíckeho chrámu. Táto slávnosť sa konala v sobotu 19. augusta.

Na stretnutí občanov, rodákov a priateľov udelili titul Čestného občana obce in memoriam významným osobnostiam obce - gréckokatolíckemu duchovnému o. Mariánovi Jánovi Potašovi za šírenie horlivej viery v dobe totality a aktívnu duchovnú službu, dobrovoľnému hasičovi Jánovi Gibejovi za aktívnu službu v hasičskom zbore a rozvoj obce Jurkova Voľa a učiteľovi Petrovi Kotuličovi za rozvoj školstva a kultúry v rokoch 1966-1972. Ďakovné listy prevzali viacerí obyvatelia obce a Ďakovnú plaketu si prevzal redaktor Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), národnostného vysielania štúdia Košice Tomáš Michal Babjak.

POĎAKOVANIE STAROSTKY IVETY ŠKRABOVEJ

„Dnes sme sa tu zišli, aby sme si zaspomínali na rôzne obdobia našej obce. Vaša početná účasť je dôkazom toho, že spoločne vnímame túto historickú udalosť a obec Jurkova Voľa považujeme za miesto dôležité v našom srdci. Generácie, ktoré tu žili, usilovne budovali svoju existenciu a zveľaďovali aj našu rodnú obec. Dnes sa usilujeme konať podobne a jediná cesta, ktorá vedie k úspechu je cesta spolupráce, spoločného záujmu, vzájomnej pomoci, solidarity a úcty jeden k druhému,“ povedala vo svojom príhovore počas slávnostného stretnutia starostka obce Iveta Škrabová a pokračovala: „Dovoľte mi v mene obce vyjadriť úprimné poďakovanie všetkým tým, ktorí sa o rozvoj obce v minulosti zaslúžili. Všetkým našim občanom, ktorí sa aktívne podieľajú na rozvoji, skrášľovaní obce a sami, z vlastnej iniciatívy, zveľaďujú svoje okolie. Osobitne sa chcem poďakovať predchádzajúcim starostom za ich obetavú prácu pri rozvoji obce.

Nech Jurkova Voľa je skutočným domovom, miestom pre naplnenie našich snov, aby aj po ďalších 450 rokoch bola budúca generácia hrdá na svojich predkov tak, ako my dnes. Žime v harmónii a vytvárajme spoločne prostredie, do ktorého by sme sa vždy radi vracali, hoc kde vo svete sme, práve preto, že je to náš rodný domov.“

PRVÁ KNIŽNÁ PUBLIKÁCIA O OBCI

Súčasťou programu bolo aj predstavenie prvej knižnej publikácie o Jurkovej Voli, ktorá nesie názov Jurkova Voľa a jej premeny, pričom jej autorom je už spomínaný Tomáš Michal Babjak. Knihu vytlačila Tlačiareň svidnícka, s.r.o. Do života knihu uviedli gréckokatolícky vikár Ľubomír Petrík a prednosta Okresného úradu vo Svidníku Michal Iľkanin spolu so starostkou obce Ivetou Škrabovou. Publikácia je bohatá na informácie aj fotografie. V publikácii si môžete prečítať o histórii obce, o prvej i druhej svetovej vojne, o vysťahovaní niektorých obyvateľov do USA a Kanady, o predstaviteľoch obce, hospodárstve, ale aj o ovocinárskom štátnom majetku, kde pracovali nielen miestni obyvatelia. Prináša aj mnoho ďalších zaujímavosti. „Materiál som čerpal hlavne z Obecnej kroniky, ktorú dôsledne písal bývalý známy učiteľ, riaditeľ tunajšej Základnej deväťročnej školy, široko-ďaleko uznávaný aj ako včelár „pčolar“ Peter Kotulič. Keď som listoval v obecnej kronike, ktorú predchodca Petra Kotuliča začal písať v azbuke a začítal sa ďalej, dnes už do zažltnutých riadkov, v určitých úsekoch som žasol, ako ju svedomite pán učiteľ Kotulič písal a opisoval podrobný život našich predkov,“ napísal autor Tomáš Michal Babják. Ako sme už spomínali v knihe je aj množstvo fotografií. „Bolo ťažko z fotografií vyberať. Ale snažil som sa aj na svoj vek, vybrať tých predkoch, ktorých aj sám ešte osobne dodnes pamätám,“ dodal autor.

Pred samotným kultúrnym programom sa konala slávnostná liturgia, ktorú celebroval vikár prešovskej Gréckokatolíckej archieparchie Ľubomír Petrík. Neskôr už v kultúrnom programe zahrali a zaspievali Svidnícki heligonkári a Labirske beťare, ale aj domáci chlapi - muzikanti.

Bohaté občerstvenie, množstvo stretnutí, vynikajúca nálada - aj za to patria slová vďaky starostke obce a obecným poslankyniam, ale aj všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli a prispeli k nádhernému celodennému podujatiu, ktoré sa istotne veľkými písmenami zapíše do dejín tejto malebnej dedinky pod staroslávnou Makovicou.

HISTÓRIA OBCE AJ S POVESŤOU

V závere načrime do histórie obce. Ako sa uvádza v publikácii Jurkova Voľa a jej premeny, ktorej autorom je Tomáš Michal Babják, obec bola založená v rokoch 1573 - 1598 a patrila k panstvu Makovica. Najstaršia správa o nej je v urbariáte makovického panstva z roku 1618. O samotnom založení obce sa v historických prameňoch nič podrobnejšie neuvádza. Ale medzi obyvateľmi koluje táto povesť: „V susednej dedine Cernina žil kedysi bača, ktorý mal troch synov. Starší už mali postavené svoje domy a pracovali na svojich gazdovstvách. Najmladší z nich Jurko Šoltys pásol obce. Jedného dňa zašiel s ovcami do doliny, ktorá sa mu zapáčila. V duchu si povedal, že v tejto doline by si chcel postaviť domček a bývať tu. Večer prišiel domov, oznámil to všetko otcovi. Ten mu na to povedal: „Nech bude tvoj vôľa.“ Od tých čias miesto, kde Jurko odišiel bývať, nazývali Jurkova Voľa.“

Ak by sme zalistovali v obecnej kronike, ktorá bola založená 15. augusta v roku 1960, v obci žilo niekedy 235 obyvateľov. V Obci Jurkova Voľa ku dňu 15. januára 1967 žilo 194 osôb. Nuž a ak porovnáme súčasný sta, môžeme povedať, že obec sa pomaly rokmi vyľudňuje, čo sa týka počtu prihlásených obyvateľov k trvalému pobytu. K 1.1.2021 tu žije celkom 84 osôb.

(ks)

Poslanci schválili vyše 48-tisíc eur pre sociálne zariadenia

Špeciálne vybavenie potrebné pri starostlivosti o klientov sociálnych služieb si bude môcť zaobstarať osem zariadení v správe Prešovského samosprávneho kraja. Pomôžu im pritom dotácie z ministerstva práce, ale aj peniaze určené na spolufinancovanie, ktoré im na pondelkovom (28. augusta) zastupiteľstve schválili poslanci kraja.

Ôsmim zariadeniam sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja (PSK) odklepli krajskí poslanci viac ako 48-tisíc eur. Peniaze použijú na 10-percentné spolufinancovanie už schválených projektov z dotácií Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten im pridelil na projekty dohromady 78-tisíc eur, zámery sú pritom v celkovej výške viac ako 126-tisíc eur.

Domov v Poloninách v Novej Sedlici plánuje zakúpiť stoličkový výťah, Domov sociálnych služieb (DSS) vo Vranove nad Topľou zas špeciálny rehabilitačný zdvihák a Centrum sociálnych služieb (CSS) Vita Vitalis v Prešove vakový zdvihák.

CSS Clementia v Ličartovciach a DSS v Giraltovciach zaobstará za poskytnuté financie nové 9-miestne špeciálne motorové vozidlo s hydraulickou zdvíhacou plošinou a kotviacim systémom určené na prepravu klientov daných zariadení.

Domov pre seniorov v Starej Ľubovni využije finančné prostriedky na dve elektricky polohovateľné postele s hrazdou, hrazdičkou a antidekubitným matracom. Na ten istý účel použije peniaze aj Senior dom Svida vo Svidníku a Zariadenie sociálnych služieb AKTIG v Humennom, avšak do zariadenia zakúpia po štyri postele.

Oddelenie komunikácie

Pri Hvezdárni v Roztokoch sa podarilo napozorovať vizuálne celkovo 1 169 rojových meteorov

Expedícia „Padajúca hviezda alebo meteor?“ so zameraním na pozorovanie meteorického roja Perzeidy sa uskutočnila s finančným príspevkom Fondu na podporu umenia na Hvezdárni v Roztokoch v termíne od 12. do 15. augusta 2023. Zúčastnilo sa jej 25 záujemcov z radov žiakov základných škôl a študentov stredných a vysokých škôl z okresov Svidník, Michalovce, Prešov a Bardejov. V priebehu expedície odznela odborná prednáška v podaní Milana Kamenického s názvom: Pozorovanie a fotografovanie slnečnej chromosféry. Po prednáške a názornej ukážke spracovania snímkov slnečnej chromosféry mali účastníci expedície možnosť pozorovať slnečnú chromosféru vizuálne pomocou ďalekohľadu, ktorý vyrobil pán Kamenický. Pohľad cez neho bol fascinujúci.

Počasie nám tento rok veľmi prialo. Počas troch jasných a bezmesačných noci sa veľmi skúsenej pozorovateľskej skupine pod vedením Stanislavy Hudákovej podarilo napozorovať vizuálne celkovo 1 169 rojových meteorov.

Prvú noc (12.8. - 13.8.) bolo napozorovaných celkovo 445 rojových meteorov s priemernou hodinovou frekvenciou 146. Druhú noc (13.8. - 14.8.) bolo napozorovaných celkovo 576 rojových meteorov s priemernou hodinovou frekvenciou 131. Tretiu noc (14.8. - 15.8.) bolo napozorovaných celkovo 148 rojových meteorov s priemernou hodinovou frekvenciou 136. Z podrobnejšej analýzy vyplýva, že maximum meteorického roja nastalo okolo polnoci z 12.8. na 13.8. s priemernou hodinovou frekvenciou 191 meteorov. Zaujímavosťou je sekundárne maximum, ktoré nastalo nadránom 14.8. s priemernou hodinovou frekvenciou 148 meteorov. Medzi primárnym a sekundárnym maximom priemerná hodinová frekvencia poklesla na približne 116 meteorov. Napozorované údaje boli po spracovaní odoslané do centra IMO (International Meteor Organization). Na pozorovanie bola použitá aj digitálna kamera, ktorá zachytila niekoľko desiatok jasných meteorov.

Účastníci mali možnosť pozorovať okrem meteorov aj planétu Saturn, Jupiter a taktiež aj vzdialenejšie objekty nočnej oblohy pomocou refraktora s priemerom objektívu 150 mm. V priebehu dňa bolo možné si pozrieť slnečnú fotosféru. Popoludnia medzi pozorovaniami si účastníci vypĺňali športovými aktivitami na dvoch ihriskách za hvezdárňou. Posledný deň dopoludnia prebehlo záverečné zhodnotenie a lúčenie s nádejou na skoré stretnutie na expedícii s podobným zameraním.

(jl)

Odvolali šéfku svidníckeho katastra

K poslednému augustovému dňu došlo k personálnej zmene na Okresnom úradu vo Svidníku. Informoval nás o nej jeho prednosta Michal Iľkanin.

„Áno, je pravda, že k 31. augustu bola Jana Brušková odvolaná z funkcie vedúcej Katastrálneho odboru Okresného úradu vo Svidníku generálnym tajomníkom služobného úradu,“ potvrdil svidnícky okresný prednosta Michal Iľkanin s tým, že na pozíciu vedúceho či vedúcej spomínaného odboru bude neskôr vyhlásené výberové konanie.

Ako ďalej Michal Iľkanin povedal, Jane Bruškovej bolo ponúknuté iné pracovné miesto na Okresnom úrade a následne plánuje jej presun naspäť na Katastrálny odbor. Dôvody odvolania Jana Bruškovej z funkcie vedúcej odboru pritom Michal Iľkanin nemohol a podľa jeho vlastných slov ani nevedel ozrejmiť.

(ps)

Tomáš Kromka sa so zbierkou poistných zmlúv zapísal do Knihy slovenských rekordov

Dlho sa na to pripravoval, no ako sám priznal, času bolo vždy málo, aby si k tomu sadol a dokončil to. Svidníčan Tomáš Kromka sa so svojou zbierkou poistných zmlúv zapísal do Knihy slovenských rekordov.

„Pred dvoma mesiacmi som kontaktoval slovenskú knihu rekordov a dohodli sme sa na tom, akým spôsobom bude zdokumentovaná moja zbierka historických poistných zmlúv, ktoré sú súčasťou Múzea poistenia. Keďže sa nejednalo o masovú akciu, bolo nutné len zabezpečiť dvoch dôveryhodných sčítacích komisárov a zdokumentovať rekord prostredníctvom videonahrávky. Ako sčítacích komisárov som si vybral môjho priateľa od detstva Vasila Lakatu a redaktora Televízie Markíza Pavla Siváka. Obaja boli veľmi ochotní a som rád, že si našli čas vo svojom nabitom programe. Rekord bol zaznamenaný a potom už len bolo treba počkať na schválenie slovenskou knihou rekordov.

V prvom virtuálnom múzeu poistenia, ktoré vytvoril Tomáš Kromka, sú archivované rôzne historické artefakty z poisťovní pôsobiacich na našom území od 19. storočia po súčasnosť. Zakladateľ tohto zaujímavého a ojedinelého múzea Tomáš Kromka povedal, že jeho súčasťou je dnes množstvo starých historických poistných zmlúv a tlačív, reklamných letákov, plagátov, reklamných predmetov, predmetov dennej potreby v poisťovni, písacích strojov, počítacích strojov, telefónov, smaltovaných tabuliek a dokonca aj originálneho oblečenia. Všetko v počte viac ako 1 700 kusov. No a spomínaných poistných zmlúv má vo svojej zbierke presne

716 kusov.

„A to sa stalo aj údajom pre zápis do knihy slovenských rekordov. Ako moderné múzeum chce jeho zakladateľ byť súčasťou aj budúcnosti poisťovníctva a prinášať expozície nielen vo fyzickej forme, ale aj ako súčasť virtuálnej reality. K tejto jeho vytrvalej práci prajeme veľa síl, trpezlivosti a zasielame mu certifikát a medailu,“ napísali zástupcovia slovenskej knihy rekordov na svojej internetovej stránke.

(pn)

Tohtoročný Deň pomoci aj so šéfom Hlasu Petrom Pellegrinim

Už po tretíkrát svidnícka Okresná organizácia strany HLAS-sociálna demokracia zorganizovala charitatívne podujatie Deň pomoci. Tentoraz si za miesto konania už tradičného podujatia zvolili skanzen SNM - Múzea ukrajinskej kultúry, kde sa členovia a priaznivci tejto strany, ale aj široká verejnosť zišli v nedeľu 27. augusta.

„Tento deň okrem tradičnej súťaže vo varení gulášu a hubovej mačanky patril pomoci malej 6-ročnej Mirke. Spojili sme príjemné s užitočným a výťažok z tejto akcie bude venovaný Mirke na rehabilitácie a zdravotnícke pomôcky, ktoré zdravotná poisťovňa neprepláca, a ktoré sú pre Mirku nevyhnutné,“ konštatovala predsedníčka Okresnej organizácie strany HLAS-sociálna demokracia vo Svidníku Alena Nováková.

Na charitatívne podujatie do svidníckeho skanzenu prišiel aj samotný predseda strany HLAS-sociálna demokracia Peter Pellegrini a ďalší vrcholní predstavitelia tohto politického subjektu, ako napríklad Erik Tomáš, Zuzana Dolinková, Lucia Kurilovská, Ján Hrinko, Richard Eliáš a ďalší.

„Poďakovanie patrí všetkým súťažiacim a všetkým tým, ktorí nás každoročne podporujú finančne či svojou účasťou,“ povedala Alena Nováková a dodala, že pomoc odkázaným je podstatou sociálnej demokracie, teda toho, čo reprezentuje strana HLAS-sociálna demokracia.

Počas charitatívneho podujatia Deň pomoci v skanzene nechýbali ani detské atrakcie a program spestrilo aj vystúpenie hudobnej skupiny EXTENT.

„Mirke, pre ktorú bol tohtoročný DEŇ organizovaný sme spolu s kolegom Ľubošom Micheľom okrem finančného príspevku a výťažku z akcie odovzdali za stranu HLAS-SD aj poukaz na rehabilitačný pobyt v špecializovanom rehabilitačnom zariadení CEREMINA - Centrum rehabilitácií Miroslava Náhlika. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli a Mirke držíme palce,“ uzavrela Alena Nováková.

(pn)

Pripomenuli sme si 79. výročie Slovenského národného povstania

Okresný úrad vo Svidníku bol hlavným organizátorom spomienkových osláv pri príležitosti 79. výročia Slovenského národného povstania v regióne.

Pietne akty kladenia vencov sa postupne konali pri Pamätníku československej armády na Dukle, pri Soche arm. gen. Ludvíka Svobodu v centre Svidníka a pri Pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku.

Úctu padlým hrdinom Slovenského národného povstania vzdali zástupcovia Okresného úradu vo Svidníku na čele s prednostom Michalom Iľkaninom, mesta Svidník vedení viceprimátorom Michalom Goriščákom, zástupcovia spoločenských organizácií, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov na čele s predsedom Oblastného výboru vo Svidníku Jánom Holodňákom, ale aj zástupcovia politických strán SMER-slovenská sociálna demokracia a HLAS-sociálna demokracia.

„Slovenské národné povstanie je štátny sviatok s hlbokým posolstvom.

Bolo vzburou a jasným nesúhlasom s totalitným režimom z vôle nacistického Nemecka. Národ sa dokázal zjednotiť a v ozbrojenom proteste postaviť proti presile. Hnacou silou mu bol zápas o ľudskú dôstojnosť, hodnoty humanizmu, tolerancie a mieru. V rozhodujúcej historickej chvíli sa všetci dokázali povzniesť nad to, čo ich rozdeľovalo, dokázali sa dohodnúť, aby sa mohli podieľať na odstránení hlavnej hrozby vtedajšej doby - nacizmu a jeho ríše zla,“ podotkol vo svojom príhovore pri Soche arm. gen. Ludvíka Svobodu vo Svidníku zástupca primátorky mesta Svidník Michal Goriščák.

No a kým oficiálne spomienkové oslavy 79. výročia SNP v našom regióne sa konali v utorok 29. augusta, teda presne v deň štátneho sviatku, od deviatej hodiny ráno, na pravé poludnie sa na Dukle zišli motorkári, členovia a priaznivci zoskupenia Brat za brata. Aj oni si položením vencov a kytíc uctili pamiatku padlých hrdinov Slovenského národného povstania.

(pn)