e-mail:  redakcia@podduklianskenovinky.sk

 

 

 

+421 54 7525151

číslo 34 vydané 24.8.2021

 

 

Situácia ohľadom nemocnice je stále nejasná, ministerstvo detaily tají

Ako je to s medveďmi v našom regióne? Skutočne ich k nám niekto doviezol a vypustil do prírody?

 „O žiadnom vypúšťaní medveďov nevieme“

 „Neexistuje dôvod vypúšťať problémových medveďov do iných regiónov Slovenska“

Rekonštrukčné práce vo vyhliadkovej veži na Dukle napredujú

Letnú školu napokon pre nezáujem neotvorili

Okres Stropkov v oranžovom stupni, Svidník (nateraz) ostáva zelený

Odštartoval skríning karcinómu krčka maternice

Kedy testujú a očkujú vo Svidníku?

Hubárska sezóna je v plnom prúde - hubári v regióne sú spokojní

Svidnícky kemp Andreja Bieloruského sa teší obľube nielen slovenských, ale i zahraničných turistov

MOJE LETO

 

 

 

Odštartoval skríning karcinómu krčka maternice

   Predbehnite rakovinu krčka maternice skríningovým vyšetrením skôr, ako predbehne ona vás. Na Slovensku každoročne ochorie na rakovinu krčka maternice približne 600 žien, najčastejšie sa vyskytuje vo veku okolo 45 rokov, je však ľahko diagnostikovateľná a v skorom štádiu efektívne liečiteľná.

   Každý deň na Slovensku ochorejú na rakovinu krčka maternice 2 ženy, pričom každý tretí prípad končí tragicky, a vo väčšine prípadov je príčinou neskorá diagnostika. Tá by nemusela byť, ak by ženy pravidelne chodili na preventívne prehliadky ku gynekológovi. Keďže pri väčšine abnormálnych zmien na krčku maternice žena spočiatku nepociťuje výrazné zdravotné ťažkosti, je včasné odhalenie rakoviny krčka maternice bez pravidelných preventívnych alebo skríningových prehliadok a sledovania takmer nemožné.

   Rakovina krčka maternice je jedným z mála zhubných ochorení, pri ktorom je známy bezprostredný vyvolávateľ. Dá sa proti nej efektívne chrániť očkovaním proti HPV, keďže až 99 % prípadov rakoviny krčka maternice spôsobuje vírus HPV (Human Papilomavirus, ľudský papilomavírus). S týmto typom infekcie sa stretne prakticky každá žena v pohlavne aktívnom veku, ale imunitný systém sa s tým vo väčšine prípadov vie vysporiadať sám.

   Rakovina krčka maternice je jedno z mála onkologických ochorení vhodných na sekundárnu prevenciu - skríning. Organizovaný skríning rakoviny krčka maternice, ktorý spočíva v pravidelných gynekologických kontrolách, má za úlohu znížiť úmrtnosť na toto ochorenie pomocou včasného odhalenia rakovinových zmien v štádiu, v ktorom je liečiteľné a vyliečiteľné.

   V roku 2019 po prvýkrát v histórii sa odštartovali Slovensku 3 organizované onkologické skríningy, dva z nich na čas obmedzila koronakríza. Doteraz na Slovensku funguje tzv. príležitostný (oportúnny) skríning.

   Od júla postupne začínajú ženy vo veku 23 - 64 rokov dostávať poštou od svojej zdravotnej poisťovne pozvánku na bezplatnú preventívnu gynekologickú prehliadku, ktorej súčasťou je skríningové cytologické vyšetrenie krčka maternice. „Pozvané ženy by sa mali s pozvánkou dostaviť ku svojmu gynekológovi do 6 mesiacov. Ak žena nemá svojho gynekológa, môže si vybrať a objednať sa v ktorejkoľvek gynekologickej ambulancii vo svojom okolí. Skríningový program, ktorý dokáže aktívne zachytiť predrakovinové stavy a skoré štádiá rakoviny krčka maternice, môže zachrániť zdravie, životy našich blízkych, žien, matiek, sestier, dcér, partneriek či priateliek,“ vysvetlil minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský.

   Pozvánky dostanú najprv tie ženy, ktoré sa pravidelne nezúčastňujú gynekologických vyšetrení. Zoznam gynekologických ambulancií je tu: https://www.e-vuc.sk/.

   „Skríning predchádza zbytočným úmrtiam, keďže rakovina krčka maternice je ochorenie, ktoré sa vyvíja pomaly, pri pravidelných kontrolách sa dá zachytiť včas a dá sa veľmi úspešne liečiť,“ zdôraznil lekár Oliver Sadovský  z Oddelenia gynekologickej onkológie, NOÚ, ktorý sa zaslúžil o presadenie celoplošného populačného skríningu karcinómu krčka maternice na Slovensku.

   „Je dôležité urobiť všetko pre to, aby sa zvýšilo povedomie žien o možnosti účinnej prevencie, keďže v súčasnosti pravidelné gynekologické vyšetrenie absolvuje iba približne 30% žien,“ upozornila riaditeľka Národného onkologického inštitútu Mária Rečková.

   „Už viac ako 60 rokov sa vo svete vykonáva skríning rakoviny krčka maternice pravidelným cytologickým vyšetrením zotretých buniek z povrchu a kanála krčka maternice. V severských štátoch Európy sa takýmto skríningom podstatne znížil výskyt a, samozrejme, aj úmrtnosť na toto ochorenie. Preto túto, časom overenú metódu, zvolili odborníci na skríning v podmienkach na Slovensku. Cytológia je aj nákladovo vysoko efektívna. Pravidelný cytologický skríning dokáže zabezpečiť odhalenie predrakovinových stavov na krčku maternice, ktoré vieme vyliečiť, a tak zabrániť vzniku rakoviny, ako aj odhaliť včasné štádiá rakoviny krčka maternice, kedy je toto ochorenie vyliečiteľné,“ dodal lekár Ladislav Masák, prednosta kliniky Gynekologickej Onkológie SZU, Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave.

    Pri organizovanom, pozývacom skríningu sa bude používať vyšetrovacia metóda prostredníctvom cytologického vyšetrenia PAP testom. V prípade takéhoto postupu, teda vyšetrenia krčka maternice konvenčnou cytológiou, sa HPV test použije až následne, ak sa zistia patologické zmeny v oblasti krčka maternice. HPV test síce vykazuje vyššiu citlivosť prekanceróz (predstupeň rakoviny) ako cytologické vyšetrenie, avšak ak žena absolvuje cytologické vyšetrenie PAP testom v pravidelných odporúčaných intervaloch (prvé dve vyšetrenia po roku a následne, ak je nález v norme, pokračuje sa vo vyšetrovaní v trojročnom intervale), citlivosť testu je porovnateľná s HPV vyšetrením. Gynekológ tak má šancu zachytiť patologické zmeny na krčku maternice. Znamená to, že záchyt rakoviny oboma metódami/testami je obdobne citlivý.

   „30 rokov pôsobenia Ligy proti rakovine na Slovensku predstavovalo aj konštantnú snahu a úsilie šíriť v spoločnosti informácie o prevencii pred onkologickými ochoreniami. Robíme tak i teraz informovaním verejnosti o skríningoch prostredníctvom informačných kampaní, aktuálne ku skríningu krčka maternice. Dôležité je uvedomovať si vlastnú zodpovednosť v starostlivosti o svoje zdravie. Veľa preň môžeme urobiť pravidelným absolvovaním preventívnych lekárskych prehliadok a skríningových programov. V rámci našej bezplatnej Onkoporadne (0800 11 88 11, poradna@lpr.sk) odpovedáme na množstvo dotazov i na túto tému. Liga proti rakovine pripravila komunikačnú kampaň, účelom ktorej je upozorniť na dôležitosť absolvovania skríningových vyšetrení s apelovaním na ženy, aby toto pozvanie prijali a využili možnosť jednoduchého vyšetrenia, ktoré však v konečnom dôsledku môže byť pre ne veľmi podstatným a môže pomôcť predísť zdravotným komplikáciám v budúcnosti,“ povedala Eva Kováčová, výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine.

    Cytologickú vyšetrovaciu metódu, ktorú slovenskí odborníci rozhodli zvoliť ako skríningovú vyšetrovaciu metódu, potvrdila aj medzinárodná analýza pripravená v spolupráci s pracovníkmi Národného onkologického inštitútu.

   „Čísla môžu pôsobiť neosobne. Ale ženy v našich štatistikách sú skutočné. Každej z nich slovo rakovina naháňa strach, berie odvahu, silu, sny... Každá z nich má niekoho, komu by chýbala, ak by sa rakovina ukázala ako silnejší súper. Aj preto vnímame skríning rakoviny krčka maternice ako významný míľnik v starostlivosti o zdravie našich poisteniek. 45 tisíc z nich už dostalo pozvánku na bezplatnú preventívnu gynekologickú prehliadku, ktorá je cestou k tomu, aby zostali zdravé. V prípade pozitívneho výsledku cytológie je totiž dôležitý každý mesiac či týždeň, pretože každá tretia žena s touto diagnózou prichádza k lekárovi neskoro. Spájame sily, aby v anonymných štatistikách neboli aj naše mamy, sestry, priateľky či dcéry a veríme, že si v pozvánke na preventívne gynekologické vyšetrenie tento silný odkaz nájdu,“ povedala Beáta Havelková, podpredsedníčka predstavenstva VšZP.

     „So skríningom rakoviny krčka maternice sme začali v máji 2021. Odvtedy dostáva každý mesiac pozvánku na vyšetrenie 10 tisíc poisteniek Dôvery. Je nesmierne dôležité, aby poistenky na celom Slovensku toto preventívne vyšetrenie absolvovali, pretože im môže zachrániť život. Skríning má našu plnú podporu, preto apelujeme na ženy, aby toto bezplatné vyšetrenie neodkladali a absolvovali ho čo najskôr,“ povedal Martin Kultan, generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera.

     „Ako ukázali skúsenosti z ostatného skríningu vybraných onkologických ochorení v našej poisťovni, len malé množstvo z pozvaných ľudí sa na prehliadku k lekárovi skutočne dostavilo - pritom u takmer každého tretieho poistenca boli odhalené nejaké nádorové alebo zápalové zmeny. Skríning zachraňuje životy a je šancou pre všetkých, ktorí doteraz s prevenciou váhali,“ uzavrela riaditeľka sekcie zdravotného poistenia ZP Union, Elena Májeková.
   S výzvou pre ženy prichádza aj moderátorka Adela Vinczeová: „Osobne som rada, že sa viac hovorí o prevencii rakoviny krčka maternice. S Ligou proti rakovine sa snažíme dostať medzi ženy posolstvo o dôležitosti pravidelných prehliadok u gynekológa. Ja sama som mala skúsenosť s konizáciou. Mnoho žien ani nemá svojho gynekológa. Odrodia posledné dieťa a žijú s pocitom, že ak majú jedného partnera, sú mimo rizika. No vírus je taký nevyspytateľný, že sa môže prebudiť kedykoľvek. Snažím sa preto odovzdať pragmatické posolstvo: Ženy, chodievajte na preventívky a keď vám príde pozvanie na skríning rakoviny krčka maternice, navštívte svojho gynekológa. Vyšetrenie je bezbolestné a bezplatné."

   Všetky informácie pod jednou strechou nájdete na webe NOI: www.onkoskriningy.sk

(mz)

 

 

 

 

 

 

 

 

Letnú školu napokon pre nezáujem neotvorili

    Letná škola vo Svidníku napokon nebola. Hoci PR manažérka mesta Svidník Kristína Tchirová ešte pred dvoma týždňami informovala, že na tento projekt sa prihlásilo 10 žiakov, realita bola napokon iná.

    Pripomeňme, že Letné školy sú súčasťou opatrení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na zmiernenie dopadov dištančného  žiakov.

    Letná škola neprebieha vo forme klasického vyučovania, ale jej cieľom je napriek tomu ostáva vzdelávanie a rozvoj žiakov. Na rozvojový projekt „Letná  škola“ získali finančné prostriedky v Základnej škole na Karpatskej ulici vo Svidníku vo výške 600 eur a mala sa konať počas uplynulého týždňa. V škole sa na ňu tešili, no predčasné. V pondelok 16. augusta Letnú školu neotvorili. „Áno, cítili sme potrebu a bol aj záujem zo strany rodičov, ale nakoniec, keď sme v priebehu minulého týždňa zisťovali záujem, tak sa nám prihlásilo iba päť rodičov,“ povedala riaditeľka Základnej školy na Karpatskej ulici vo Svidníku Nadežda Fedorková. Vysvetlila, že rodičia mali záujem nielen o školu ako takú, ale aj o školský klub detí, teda družinu. Projekt letných škôl je však o dvoch či troch vyučovacích hodinách denne, čo zrejme rodičom nevyhovovalo.

     Slabý záujem o letnú školu akoby odzrkadľoval aj situáciu s očkovaním. Záujem v tomto regióne takisto slabý. „Zaočkovanosť v regiónoch Svidník a Stropkov je okolo 33 percent, nárast je veľmi pomalý,“ skonštatovala epidemiologička Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom vo Svidníku Ingrid Senajová. Vo vekovej kategórii od dvanásť do osemnásť rokov je to len osem percent. Školy ale presný prehľad nemajú. „Viem, že niektorí, ktorí odchádzali na dovolenku do zahraničia, dali svoje deti zaočkovať, ale my zatiaľ nemáme také poznatky,“ povedala Nadežda Fedorková a Ingrid Senajová sa pridala informáciou o tom, kedy a ako sa dajú dať vo svidníckej nemocnici zaočkovať deti. „Deti sa očkujú v utorky. Rodičia, ktorí majú záujem, môžu nahlásiť svoje dieťa cez korona.gov.sk, a dostanú termín, kedy majú prísť na očkovanie.“ Dodajme ešte, že odborníci varujú, že slabo zaočkované regióny sa nástupom detí do škôl môžu dostať do problémov už v septembri. Aká bude situácia v našom regióne, budeme vidieť už o pár týždňov.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

Kedy testujú a očkujú vo Svidníku?

   Testovanie na ochorenie COVID -19 je možné realizovať v priestore mobilného odberového miesta pri nemocnici Svidník. Manipulačný poplatok za vykonanie diagnostického antigénového testu COVID -19  je 5 €.

   PCR testy sú realizované pre pacientov s COVID-19 PASS (nahlásený cez RUVZ) a samoplatcovia. Samoplatca má možnosť výberu diagnostického testu: PCR, kloktací test, test zo slín (objednávky cez: lab.online -  čas objednania je orientačný).

Pracovná doba MOM pri nemocnici Svidník:

                             AG TEST          PCR TEST        SAMOPLATCA

PONDELOK         07:00- 15:30        9:00- 11:00        11:00-12:00

UTOROK              07:00- 15:30         ------------            ------------

STREDA              07:00- 15:30        9:00- 11:00        11:00-12:00

ŠTVRTOK            07:00- 15:30         --------------          -------------

PIATOK                07:00- 15:30       9:00- 11:00        11:00-12:00

SOBOTA              07:00- 15:30       9:00- 11:00        11:00-12:00

NEDEĽA              07:00- 15:30        -------------           -------------

Obedňajšia prestávka v rámci  MOM  je v čase od 12:00- 12:30 hod.

    Nemocnica Svidník ponúka verejnosti možnosť očkovania sa proti ochoreniu COVID -19 aj neregistrovaným záujemcom a to priamo vo vakcinačnom centre nemocnice, ktoré je otvorené PONDELOK až ŠTVRTOK  v čase od 07:30 -14:00 hod. Obedňajšia prestávka  pre vakcinačné centrum je v čase od 11:45 - 12:30 hod.

 V UTORKY je možná aj vakcinácia deti od 12 do 16/18. rokov v doprovode zákonného zástupcu (rodiča), očkuje sa vakcínou Comirnanty mRNA, od spoločnosti Pfizer-BioNTech,  dvojdávkový cyklus očkovania.

   Pri nemocnici Svidník zároveň funguje aj VOS (výjazdová očkovacia služba), vakcinuje po obciach a mestách a to v UTORKY od 08:30 hod. VOS očkuje vakcínou Janssen od spoločnosti Johnson & Johnson.  Jedná sa o jednodávkovú vakcínu pre obyvateľov starších ako 18 rokov.

    Miesta očkovania VOS sú zverejnené aj na web stránke nemocnice Svidník, v  časti oznamy. Pred každým očkovaním je potrebné preukázať sa občianskym preukazom, alebo preukazom poistenca.

(bm)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hubárska sezóna je v plnom prúde - hubári v regióne sú spokojní

    Hubársky ošiaľ. Aj takto, podobne ako napríklad vlani či predvlani, možno charakterizovať tieto dní a hádam i týždne. Hubári si aj v lesoch nášho regiónu prichádzajú na svoje. Hádam nikto sa domov z lesa nevracia s prázdnym košíkom. Huby rastú vo veľkom a prevládajú dubáky.

    Presvedčili sme sa o tom, samozrejme, aj sami a presviedčajú sa o tom aj naši čitatelia, ktorých sme oslovili, aby sa s nami podelili o tie svoje hubárske úlovky.

    Svidníčan Miroslav Ignác chodieva na huby dlhodobo. Jeho obľúbenými lokalitami sú tie v smere na Údolie smrti. „Tohto roku je sezóna skutočne dobrá. Rastú pekné a všade. Pre moju potrebu už mám doma dosť a teraz zbieram iba tak pre radosť a rozdávam kamarátom,“ usmial sa Miroslav Ignác, ktorý okrem dubákov či klasických hríbov mal v uplynulých dňoch šťastie aj na známe a veľmi obľúbené baranie hlavy.

    Svidníčanka Irena Maliňáková takisto potvrdzuje, že hubárska sezóna je v plnom prúde. „Ja ako milovníčka prírody si ju naplno užívam. Huby začali rásť takmer v každom lese v okolí Svidníka, dokonca aj v lesoparku je ich hojne, rastú hlavne hrabové kozáky a dubáky a na niektorých miestach aj kuriatka,“ ozrejmila nám Irena Maliňáková, mimochodom mama majstra sveta v kulturistike spred pár rokov Ľuboša Maliňáka, a prezradila aj to, čo s hubami robí. „Ja ich spracujem všetkými možnými spôsobmi, samozrejme, praženicou sa to začína a potom suším, zaváram aj mrazím,“ povedala Irena Maliňáková a dodala, že hlavná jesenná sezóna je ešte len pred nami, tak sa teší a dúfa, že ju nič nepokazí...

    Huby sú jej vášeň, závislosť, radosť, relax a gurmánsky ošiaľ. Takto sama o sebe o svojom vzťahu k zbieraniu húb hovorí Mariana Zapotoková z Ladomirovej a dodáva, že do lesa začala chodiť, keď sa prvýkrát postavila na nohy. „Bola som maličká, čiže som videla každú hubu, ktorá vyzerala jedlá,“ zasmiala sa v našom rozhovore a pokračovala. „Moja mama sa bála so mnou chodiť do lesa, ale predsa ma vždy zobrala, lebo sama sa bála,“ usmiala sa znovu Mariana Zapotoková, ktorá hovorí, že už vtedy vedela, že to bude pre ňu doživotná vášeň. „Tohtoročná sezóna je fantastická, minulý rok bol neskutočne slabý, ale teraz je hríbový raj.

   Nemôžem povedať, kde chodím ja, lebo by po prečítaní tohto článku ľudia urobili nájazd a zdevastovali by maličkú obec, v ktorej som trávila detstvo u babky, ale je to v našej okolici. Chodím len tam, les poznám ako svoje topánky, ale nechcem tam cudzích, lebo domáci by sa moc zlostili. Zbieram kozáky, skrátka bežné hríby, ale keď nájdem baraniu hlavu, zimné srdce, teda tzv. hľuzovku, je to niečo neopísateľné.

     Zbožňujem dubáky, červeňáky, ale hlavne muchotrávky červenkasté, ktoré tu málokto zbiera a mnoho ľudí si do nej rado kopne,“ zhodnotila Mariana Zapotoková z Ladomirovej, ktorá si s rodinou kúpila starší domček, v ktorom bola kachľová pec. V žiadnom prípade tento poklad nedali zbúrať, ako by to spravili dnešní mladí... „Je to neskutočná vec. Dáva teplo, dá sa uvariť, ale na sušenie hríbov je to nezaplatiteľná vec. Hríby sú suché do pár hodín, sú krásne voňavé a nie sú čierne ako na slnku, to isté i s bylinkami a tá vôňa po celom dome je niečo neopísateľné,“ podotkla Mariana a doplnila, že má veľkú rodinu i veľa známych, no a keďže tento rok je mimoriadne bohatý na huby, tak sa z nich ujde každému. Vo všeobecnosti veľa hríbov suší a používa do jedla. Časť zvykne dávať do mrazáku predvarené na omáčku i praženicu, no a kuriatka a baraniu hlavu na polievku, sušené, samozrejme, hlavne na mačanku.

    Podľa Stanislava Olijára s rodinnými koreňmi v Nižnej Pisanej sa tohto roku hubárska sezóna trochu oneskorila, keďže máj bol dosť chladný.

    „Vlani som už 12. mája našiel prvé dubáky, tento rok sa to posunulo až na koniec mája. Ale tá ozajstná hubačka prišla až začiatkom augusta.

Huby ešte nie sú najzdravšie, tie sú až na jeseň, ale dajú sa nájsť aj zdravé a pekné jedince,“ potvrdil Stanislav Olijár, podľa ktorého v tomto čase rastie v lese asi všetko, ale najväčšiu radosť má, keď nájde baraniu hlavu. Na hubačku chodí väčšinou sám, ale keď sa dá, tak veľmi rad chodí aj so svojou 81-ročnou babičkou, ktorá býva v Dubovej, kde mi poukazovala tiež svoje krásne miesta. „Huby zbieram pre radosť, ale veľkú časť predám a zároveň aj porozdávam mojim známym. Za jednu sezónu nasuším aj 25 kusov štvorlitrových skiel. Čo ma najviac hnevá, je to, že niektorí ľudia po lese dosť kričia a hlavne nechávajú po sebe odpadky, ako napr. plechovky a pod. Každému jednému hubárovi prajem, aby si našiel tie svoje najkrajšie huby a užíval si našu krásnu prírodu,“ uzavrel Stanislav Olijár.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Situácia ohľadom nemocnice je stále nejasná, ministerstvo detaily tají

   Optimalizácia siete nemocníc je stále otvorenou témou. V rámci chystanej reforme sa má zmeniť postavenie viacerých nemocníc a týka sa to aj Nemocnice arm. gen. L. Svobodu vo Svidníku, ktorá by podľa medializovaných informácií mala byť po novom tzv. komunitnou nemocnicou bez urgentnej lôžkovej starostlivosti.

    Nesúhlas s takýmto zámerom Ministerstva zdravotníctva SR už vyjadril Prešovský samosprávny kraj a takisto aj Mestské zastupiteľstvo vo Svidníku. Svidnícky poslanecký zbor prijal nesúhlasné stanovisko, ktoré zahŕňalo aj ďalšie kroky, ktorými poverilo primátorku Svidníka Marcelu Ivančovú. Žiadne podrobnosti aktivít mesta a samotnej primátorky však zatiaľ nie sú známe. Rokovania na Ministerstve zdravotníctva v Bratislave však absolvoval riaditeľ svidníckej nemocnice Slavko Rodák, ktorý nám k priebehu rokovaní povedal: „Oboznámili nás s pripravovanou reformou, t.j. optimalizáciou siete nemocníc, ktorá sa opiera o ukazovatele, ako je napr. geografické rozloženie, náročnosť aktuálne poskytovaných medicínskych služieb, obsadenosť lôžok, personálne zabezpečenie a mnohé ďalšie,“ skonštatoval Slavko Rodák a pokračoval aj stále aktuálnou situáciou spôsobenou pandémiou ochorenia Covid-19.

    „Náročné obdobie boja s pandémiou ukázalo potrebu existencie a dostupnosti jednotlivých  poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov v priľahlých regiónoch. Reforma sa operia aj o potreby a práva pacienta, avšak tie budú naplnené iba za predpokladu dostupnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých jej aspektoch. Je pre obyvateľov tohto regiónu nevyhnutné , aby bola zachovaná dostupnosť a komplexnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. To, či bude alebo nebude, závisí aj od iniciatívy jednotlivcov, či zástupcov miest a obcí, bojovať proti aktuálne navrhovanej reforme,“ zdôraznil riaditeľ Nemocnice arm. gen. L. Svobodu vo Svidníku patriacej do siete ProCare a Svet zdravia Slavko Rodák.

    Samotné Ministerstvo zdravotníctva vo svojom minulotýždňovom vyjadrení pre naše noviny uviedlo, že optimalizácia siete nemocníc je aktuálne v štádiu finálnych konzultácií so zainteresovanými subjektmi. „Rokovania k pripravovanej reforme optimalizácie siete nemocníc naďalej prebiehajú a finálna podoba siete konkrétnych nemocníc nie je ešte záväzne prijatá. V prípade zmieneného medializovaného materiálu išlo o pracovnú verziu, ktorá nie je  v tomto štádiu procesu relevantná. Diskusia k predmetnému návrhu je aj naďalej otvorená pre všetky zainteresované strany a my sme aj naďalej otvorení všetkým vstupom a pripomienkam k rozpracovanému materiálu,“ vyhlásila hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová a podľa dostupných informácií k oficiálnym rokovania zástupcov mesta či okresu Svidník s vedením ministerstva či so samotným ministrom zdravotníctva SR Vladimírom Lengvarským zatiaľ nedošlo.

    Slovensko sa podľa hovorkyne Ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej bude musieť vysporiadať so starnutím populácie a jej vplyvom na potreby pacientov. „Oproti minulosti klesá dopyt po gynekologicko-pôrodníckych lôžkach v dôsledku poklesu pôrodnosti. Naopak dopyt po dlhodobých či geriatrických lôžkach bude rokmi narastať. Lepší manažment pacienta, efektívnejšie využívanie nemocničných lôžok a peňazí, ktoré budú fokusované do oblastí, kde sú najviac potrebné pre pacienta a zdravotníka na efektívnu a kvalitnú liečbu pre pacienta a adekvátne pracovné podmienky pre zdravotníkov. Reforma prinesie fakt, že lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, by sa transformovali v horizonte niekoľkých rokov na základe veľmi presných analýz a dát na iný typ lôžka, s tiež lepším manažmentom pacienta.

     Dlhodobo chorí pacienti sú totiž hospitalizovaní na akútnych lôžkach, ktoré však primárne slúžia pre akútne stavy. Navyše nemocnica nedokáže takýmto pacientom zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na čas potrebný na zotavenie, pretože potrebuje uprednostniť akútnych pacientov. Na Slovensku by sa tak časť nevyužitých akútnych lôžok mala transformovať na lôžka dlhodobej a následnej starostlivosti. O ďalších konkrétnostiach budeme informovať po uzavretí rokovaní,“ uzavrela v rozhovore pre naše noviny hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rekonštrukčné práce vo vyhliadkovej veži na Dukle napredujú

     Zatvorená je od 28. júna a podľa pôvodného oznámenia až do odvolania. Vyhliadkovú vežu na Dukle by však mohli otvoriť v závere septembra. Takto to aspoň vyzerá podľa aktuálneho stavu prác, ktoré vo vnútri veže realizujú. Dôvodom zatvorenia veže je realizácia plánovaných rozsiahlych rekonštrukčných prác. V rámci týchto rekonštrukčných prác, ktoré sú súčasťou jednej z dvoch hlavných etáp celkovej obnovy tohto objektu, je plánovaná predovšetkým kompletná výmena starých okenných tabúľ umiestnených na jeho pylóne, kompletná rekonštrukcia sociálnych zariadení, kompletná rekonštrukcia a modernizácia spodnej expozičnej časti, úprava odvodňovacej drenáže okolo časti objektu, komplexná úprava bezbariérových vstupov v rámci jeho exteriéru a interiéru, spolu s ďalším mnohými menších stavebnými prácami a úpravami, ktorých cieľom je zvýšiť atraktivitu tejto dominantnej stavby, ako aj komfort pre jej návštevníkov.

     „Našou snahou je rekonštruovať vežu od špiky kosti a hlavným cieľom je priniesť vyšší komfort návštevníkom. Chceme vežu dostať na úroveň modernej vyhliadkovej veže, ktorá bude patriť medzi skvosty na Slovensku,“ zdôraznil riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič.

    Krompáče, lopaty a fúriky namiesto vojenských exponátov. V rukách ich majú robotníci, ktorí na celé leto obsadili jednu z najväčších turistických atrakcií v našom regióne. Boli sme sa pozrieť, ako sa opravuje netradičná stavba. Zo vstupných alebo ak chcete expozičných priestorov 49 metrov vysokej veže musí preč kvantum zeminy. „Ručne a všetko fúrikmi, takže je to dosť náročné,“ povedal nám zástupca dodávateľskej firmy HKK mont, ktorá práce realizuje, Rastislav Kundrát.

    „Vyberá sa zemina do hĺbky, lebo chceme tam vytvoriť taký zákop, chceme tam vytvoriť prostredie vojenské formou príbehu Duklianske bojisko v premenách času,“ ozrejmil zámer Miloslav Čaplovič a podľa Rastislava Kundráta z priestorov expozície vyviezli okolo 150 kubíkov zeminy.

    Všetko, ako sme už uviedli, fúrikmi. Vonku už robotníkom s vývozom zeminy pomáha technika. Tú vojenskú, vrátane unikátnej stíhačky AVIA B-33 do nových výstavných priestorov veže umiestnia až o pár týždňov.

   Dovtedy toho ešte robotníci musia stihnúť veľa. „Hlavne je tam veľká vlhkosť, tak to všetko musíme injektážou odviezť preč,“ ozrejmil plánované práce riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič a Rastislav Kundrát z firmy HKK mont dodal, čo bude nasledovať.

    „Betón, podkladový betón, hydroizolácia, tepelná izolácia, poter, dlažba.“ Rekonštrukčné práce vo veži na Dukle sú v plnom prúde a Miloslav Čaplovič predpokladá, že hotové by mali byť do konca septembra. A to vrátane už spomínaných nových toaliet, bezbariérových prístupov či výmeny okien na celej veži. Šéf Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič navyše potvrdil aj druhú etapu rekonštrukcie. Vojenskí múzejníci navyše už teraz sľubujú, že druhú etapu, keď premenou prejdú obidve kupoly, stihnú na budúci rok pred začiatkom leta. Mimochodom, turisticky atraktívny priestor vznikne v jari na budúci rok aj v spodnej kupole, ktorá je dlhodobo pre verejnosť uzavretá.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Svidnícky kemp Andreja Bieloruského sa teší obľube nielen slovenských, ale i zahraničných turistov

   V roku 2014 si priestor za areálom svidníckeho letného kúpaliska Aquaruthenia zobral do prenájmu. Mal z toho byť kemp, no v areáli neboli ani sprchy a ani toalety, len staré kontajnery. Ako prvé musel prerobiť staršiu budovu, aby v nej mohli byť už spomínané sprchy a toalety.

    Nasledovala úprava terénu, ktorý bol v katastrofálnom stave. Dnes to už vyzerá tak, ako má slušný kemp vyzerať. Andrej Bieloruský z Nižného Orlíka zobral prevádzku kempu vážne. Pustil sa do toho odvážne a dnes vie, že urobil dobre. „Podľa komisára, ktorý tu bol a až po piatich dňoch sa priznal, že je komisár posudzujúci kempy, spĺňam všetky kritériá,“ povedal Andrej Bieloruský a opísal nám aké podmienky musí kemp spĺňať. „Minimálne tridsať percent plochy musí byť v tieni, teda musia byť stromy, musia byť čo najlepšie upravené a vyrovnané terény, aby karavany nestáli v kopci, povinnosťou sú sprchy, toalety, teplá voda, pitná voda, bufet a služby, ktoré keď sú 24 hodín denne, ako mám ja, tak je to mimoriadne dobre. Medzi podmienkami je napríklad aj dostupnosť k reštauráciám do kilometra a pol, do kilometra by mal byť aj prístup k pamiatkam a podobne.“ Ako prví do kempu Andreja Bieloruského vo Svidníku prišli Poliaci.

    Hovorí, že si na nich spomína, akoby to bolo dnes. „Možno i preto, že sa vracajú dodnes. Tohto roku je ich však, samozrejme, z logických dôvodov menej. Keď ich bolo tohto roku päť rodín, tak až veľa. Keď spomínam úbytok Poliakov, tak rovnako evidujem aj úbytok českých motorkárov. Tých sem kedysi chodilo veľmi veľa a najväčší záujem mali o históriu a pamiatky nášho regiónu. Na to, že mám kemp pri kúpalisku, tak tých českých motorkárov bazény takmer vôbec nelákali.“ V posledných rokoch v kempe vo Svidníku prevládajú Slováci, no a potom Francúzi, Holanďania, Fíni, Nóri, Švédi, ale i Angličania či Íri. „Bežní Slováci trávia v kempe maximálne tri - štyri dni. Holanďania tých päť dní až desať a podobne aj Francúzi, podobne Nemci a ďalší. Oni majú jasný plán, vedia čo chcú vidieť. Prejdú si vojenské pamiatky, ale hlavne, ako sa hovorí, idú po tých drevených cerkvách. No a veľmi sa im páči naša príroda. Oni zvyknú prechádzkami po lesoch stráviť aj týždeň,“ opísal Andrej Bieloruský, podľa ktorého je zaujímavé aj niečo iné. Kým zahraniční turisti prichádzajú zväčša starší, domáci Slováci sú rôzne vekové kategórie. Navyše kým cudzinci prichádzajú takmer komplet na vlastných karavanoch, Slováci zväčša na požičaných. „Všetkým sa veľmi páči osvetlený pamätník, po celom dni, keď napríklad veľa času trávia na bicykloch, prejdú sa po meste, posedia v reštaurácii a potom priamo tu v kempe. Pri ohníku poopekajú, proste sa bavia a v pohode trávia letné večery.“ Prevádzkovateľ kempu medzi areálom kúpaliska Aquaruthenia a areálom amfiteátra Andrej Bieloruský chce aj naďalej pokračovať v úprave terénu a ako sme už spomínali, na budúcu sezónu chce mať hotovú novú kuchynku pre návštevníkov kempu, kde turisti bežne nocujú aj v stanoch.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako je to s medveďmi v našom regióne? Skutočne ich k nám niekto doviezol a vypustil do prírody?

    Vraj sú v našom regióne premnožené medvede. Po sociálnych sieťach často kolujú ich fotografie z poľovníckych fotopascí. Čoraz častejšie dokonca počuť „zaručené“ informácie o tom, že do nášho regiónu dokonca medvedie doviezli a vypustili z Tatier.

    „Áno, revíry v pohraničí s Poľskom nám signalizujú, že sa tu medvede objavujú,“ potvrdil nám predseda Obvodnej poľovníckej komory vo Svidníku Sergej Varchol, podľa ktorého poznatky o prítomnosti medveďov sú z Havranca, Šarbova, z Nižného a Vyšného Komárnika, ale aj z Korejoviec, či Kečkoviec. Informácie po pohybe medveďa sú aj z ďalších obcí, napríklad z Bodružala či z Nižného alebo Vyšného Orlíka. „Ja osobne odhadujem, že celkovo sa v našom regióne pohybuje najmenej 10 až 15 medveďov,“ netajil svoj odhad Sergej Varchol s tým, že ich pohyb majú podľa dostupných informácií poľovníci zmonitorovaný celoročne a vedia pravidelne identifikovať ich pohybové znaky. Podľa Sergeja Varchola sa medveďmi nedá nič robiť, pretože je to celoročne chránené zviera.

    „Nedokážeme s tým robiť nič, loviť sa nesmie, ani sa neplánuje, kým nebudú problémové kusy, ktoré budú ohrozovať domy v obciach, tak sa s tým nebude robiť nič. Zatiaľ nemáme signalizované škody, či na poľovnej či na hospodárskych zvieratách. Viem, že poľovníci majú fotografie medveďov z fotopascí, ktoré majú pri krmoviskách, vieme, že medvede prichádzajú tam, kde poľovníci prikrmujú lesnú zver, no žeby boli škody na súkromných majetkoch v obciach, tak takéto informácie zatiaľ nemáme,“ vyhlásil predseda Obvodnej poľovníckej komory vo Svidníku Sergej Varchol a zopakoval to, čo tvrdia mnohí a síce, že z roka na rok je v našom regióne medveďov viac.

   „Samozrejme, že tu sú medvede a je ich hneď niekoľko,“ takto reagoval na našu otázku týkajúcu sa medveďov poľovný hospodár Poľovníckeho združenia Javir Kružlová Peter Morjak. „O medveďoch hovoria vo Vyšnom Komárniku, v Krajnej  Porúbke, Šarbove, Dlhoni, vo Vyšnej i Nižnej Pisanej, ale j v Roztokoch či v Kečkovciach napríklad.“ Aj Peter Morjak hovorí, že vraj sú ľudia, ktorí videli, ako ktosi niekde pri Dlhoni vypúšťal piatich medveďov. Z informácií, ktoré sme získali my v redakcii, mali byť medvede vypustené aj v blízkosti ďalších obcí, údajne aj niekde pri Domaši. Podľa dostupných informácií však neexistuje žiaden foto či videozáznam z takéhoto konania a všetky oficiálne úrady informácie o vypustení problémových medveďov z Tatier v našom regióne rázne odmietli. Skúsený poľovný hospodár Peter Morjak zdôraznil, že medvede, samozrejme, migrujú a do nášho regiónu sa môžu bez problémov dostať. S vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou k nám medvede bežne prechádzajú zo susedného Poľska a rovnako napríklad aj z Tatier.

     Podľa Petra Morjaka sa medveď pohybuje napríklad aj medzi obcami Potoky a Stročín. Má ísť o statného, asi dvestokilogramového medveďa a niekde medzi týmito obcami má mať brloh. Špekulácie o tom, že medvede niekto odchytil v Tatrách a doviezol k nám, počuť denno-denne, stretávajú sa s nimi, samozrejme, aj poľovníci, no potvrdiť to nevie nikto. Naopak, oficiálne úrady, ako sme už uviedli, takéto fámy vylučujú a odmietajú.

   My sme oslovili Správu Tatranského národného parku (TANAP), konkrétne pracovisko v Liptovskom Mikuláši a takisto aj Správu Chránenej krajine oblasti (CHKO) Východné Karpaty v Medzilaborciach. Ich vyjadrenia prinášame v samostatných príspevkoch.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

„O žiadnom vypúšťaní medveďov nevieme“

    „Na Správe Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty nemáme žiadne informácie o tom, že by niekto, nebodaj štát do regiónu v okrese Svidník či v okrese Stropkov vypúšťal medvede z Tatier,“ takto jasne zareagoval na naše otázky riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v Medzilaborciach Juraj Platko.

     Povedal nám, že z okresu Svidník sa na nich zatiaľ obrátila len starostka z Krajnej Porúbky spolu s poľovníkmi a poskytli aj fotodokumentáciu z fotopasce o výskyte medveďa. „Z našej strany boli poučení o zabezpečení biologického odpadu, ktorý by ako potrava mohol lákať medveďa a zároveň sme ich poučili, aby neprikrmovali lesnú zver na krmoviskách jadrovým odpadom a inými druhmi, pre ktoré by sa medveď zdržiaval v blízkom okolí a časom sa z toho stane návyk a nebude si už hľadať potravu v prirodzenom prostredí.“ Juraj Platko nám ďalej potvrdil, že početný stav medveďov nemajú zdokumentovaný, ale ich výskyt v našom regióne, samozrejme, potvrdený majú. „Počet sa, samozrejme, mení, aj vzhľadom k tomu, že v tejto dobe sú migračné presuny ako za potravou, tak aj za nájdením si vhodnejšieho pobytového teritória a medveď tak môže byť aj v oblastiach, kde nikdy predtým nebol,“ upozornil riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v Medzilaborciach Juraj Platko s tým, že je to sezónna záležitosť a ak medveď nemá vhodný zdroj potravy, tak migruje inde.

    „Pokiaľ ide o otázku, či niekto vypustil medvede, tieto informácie ako „zaručené“ mám aj ja s tým, že dokonca mali byť „vypúšťači“ kontrolovaní políciou. Toto sme si však overovali a nič také sa nepotvrdilo,“ zdôraznil Juraj Platko, ktorý ako riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty uvítal, keby im ľudia poskytli akékoľvek informácie o pohybe medveďov vrátane fotodokumentácie z fotopascí, samozrejme, nie v štýle jedna pani povedala. „Prípadne sa môžu kontaktovať s členmi zásahového tímu pre medveďa, pričom bližšie informácie si môže verejnosť nájsť na stránke www.sopsr.sk. Túto možnosť odporúčame využiť, ak dochádza k pohybu medveďa v blízkosti alebo priamo v zastavaných územiach obce.

    Ochranári ešte v našom rozhovore upozornili, že migrácia medveďov je úplne bežná a rozsiahla. Tak ako je vysoko pravdepodobné, že sa u nás pohybujú medvede z Poľska, vylúčené nie je ani to, že sú tu napríklad aj medvede z Rumunska. Ako však uviedli, migrujú podľa toho, či sa im podarí nájsť vhodné zdroje potravy a vhodný pobytový priestor.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

„Neexistuje dôvod vypúšťať problémových medveďov do iných regiónov Slovenska“

    Zoologička Správy Tatranského národného parku (TANAP), pracovisko Liptovský Mikuláš Erika Feriancová pre naše noviny povedala, že aspekty imobilizácie medveďov a ich následných presunov majú svoje špecifiká, počnúc od veterinárnych faktorov cez rad povolení prevozu a vypustenia do iného poľovného revíru. „Treba si uvedomiť, že odchyt medveďov nie je jednoduchá záležitosť a predchádza im špeciálna príprava, ktorú vykonáva tím odborníkov s patričnými povoleniami a oprávneniami potrebnými na takéto úkony. V histórii odchytených medveďov pod záštitou Správy TANAPu (dva známe prípady), neboli nikdy odchytené medvede vypustené inde, než v rámci jedného poľovného revíru a zároveň nášho kompetenčného územia.

    Na vypúšťanie medveďov ani tých problematických (kontajnerových) do iných oblastí v rámci Slovenska neexistuje racionálny dôvod,“ rázne vyhlásila Zuzana Feriancová a odmietla tak, že by štát medvede z Tatier vypúšťal v našom regióne.

    „Na základe získaných údajov z telemetrie medveďov nami vykonanej v minulosti, je evidentné, že časť populácie sa s určitosťou pohybuje aj mimo územia poľských a slovenských Tatier. Jedná sa o nespochybniteľné migrácie do iných území v rámci Slovenska,“ dodala zoologička Správy Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši, podľa ktorej za tvrdeniami ľudí v oblasti Svidníka je zrejme len neznalosť problematiky, etológie tohto druhu alebo zámerné vytváranie dezinformácií na šírenie štvavej kampane na vrub medveďa hnedého. „Situáciu s výskytom medveďa hnedého v slovensko-poľskom pohraničí detailne nesledujeme a predovšetkým sa zameriavame na monitoring populácie medveďa hnedého v rámci našej kompetencie,“ uzavrela Zuzana Feriancová.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

MOJE LETO

Šimon Šimko dovolenkoval v slovinskej Ľubľane

    Leto sa pomaličky blíži ku svojmu koncu a Svidníčania ho trávili naozaj rôznorode. Rodák zo Svidníka, bývalý asistent učiteľa z nášho mesta, dovolenkoval v Slovinsku. Šimon už dlhšie roky žije a pracuje v nemeckom Norimbergu. Bavorská zdravotnícka a farmaceutická spoločnosť ktorej je súčasťou už druhý rok mu umožnila mať voľno v strede augusta.

    Nahliadli sme do súkromia a opýtali sa na dojmy a zážitky z bývalého európskeho hlavného mesta zelene, z Ľubľany. „Tohtoročné leto som sa rozhodol stráviť aktívnejšie. Z Norimbergu do Ľubľany je autom po diaľnici blízko. Metropola Slovinska je skutočne veľmi zelená a moderná. Ubytovanie v štvorhviezdičkovom hoteli na okraji Tivoli parku zaručilo výdatný spánok. Mesto je úchvatné a zapáčili sa mi malebné ulice, centrálny trh, Ľubľanský hrad, ikonický Dračí most, Múzeum moderného umenia, Etnografické múzeum, Slovinské národné múzeum a splavovanie rieky Ľubľanica. Nechýbalo chutné lokálne jedlo, nejaký ten pohár bieleho vína a týždňová dovolenka zbehla veľmi rýchlo.“

    Šimon nám však prezradil, že to najlepšie ho ešte len čaká a v septembri sa vyberie domov do Svidníka. „Teším sa na náš región, na rodinu, na priateľov a na najlepšiu kávu v meste Caffé Venti 20 na pešej zóne,“ takto pre nás sympatický mladý Svidníčan uzavrel rozhovor a poprial nám veľa síl do pracovného kolobehu.

 

Anna Sadivová s rodinou z Vyšného Mirošova si vybrala sever Poľska

   Na pohľad možno netradičnú, no v skutočnosti mimoriadne zaujímavú destináciu, čo vieme potvrdiť z vlastných skúseností spred pár rokov, si na svoju letnú dovolenku vybrala Anna Sadivová z Vyšného Mirošova.

   „Sme na severe Poľska, v Rewe, 50 metrov od mora a je tu naozaj veľmi veľa zaujímavostí, ale asi najviac zaujme výbežok pláže do Baltického mora asi 200 až 300 metrový. More je tu chladnejšie ako sme zvyknutí, to áno, ale dá sa a dali sme to. Vo všeobecnosti je tu aktuálne chladno a hlavne kľud,“ referovala nám zo severu Poľska Anna Sadivová. Spolu s rodinou si prešli mesto Sopot, nevynechali mólo a v prístave obdivovali jachty a lode, ktoré tam kotvia. Vyskúšali si aj jazdu na otvorenom mori na motorových člnoch. „Bol to poriadny adrenalínový zážitok letieť asi 150 kilometrovou rýchlosťou,“ priznala Anna Sadivová, podľa ktorej je teraz cez leto na severe Poľska veľa ľudí, zväčša Poliaci. Sadivovcom poľské prímorské jedlo chutí, hlavne čerstvé ryby. „Dnes sme prešli Gdaňsk a úplne nás ohúril, veď sú to nádherné Benátky severu. Všade neskutočné množstvo turistov, všade rady na vstupenky, no chcem podotknúť, že napríklad do vojenského múzeu nás vyšli vstupy pre sedem ľudí 24 eur, takže sa netreba báť a ísť,“ podotkla Anna Sadivová z Vyšného Mirošova dovolenkujúca na severe Poľska, ktorej rodina zažila v Sopote aj takýto zážitok. „Stratili sme peňaženku s dokladmi v Sopote, samozrejme, nahlásili sme to polícii. Ráno nám volajú zo Slovenska, že sa našla a dali nám kontakt na nálezcu. Samozrejme, boli sme si ju vyzdvihnúť, nechýbalo nič a nálezca ako prvé nás hneď pozýval domov na kávu a čaj. Neskutočne dobrí a čestní ľudia ešte žijú, ani sme neverili, nám išlo hlavne o doklady. Odmenili sme sa nálezcovi, aj keď dopredu opakoval, že on nič neberie, tak sme mali svidnícku rusínsku borovičku, ktorú sme mu dali, vymenili sme si kontakty, poďakovali sa a pozvali na Slovensko,“ opísala príhodu Anna Sadivová, ktorá na dovolenku trojmesto Gdynia, Gdaňsk, Sopot, ako sama hovorí, prudko odporúča všetkým.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

Okres Stropkov v oranžovom stupni, Svidník (nateraz) ostáva zelený

    Epidemiologická situácia v okrese Svidník pokračuje miernym rastom počtu prípadov ochorení na COVID-19. Aktuálne v uplynulom týždni hygienici k piatku 20. augusta evidovali 5 prípadov v okrese Svidník. V susednom okrese Stropkov zaznamenali iba jeden prípad, čo je pokles oproti predošlému týždňu.

    Ako nás informovala vedúca Oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom vo Svidníku Ingrid Senajová, ide o osoby bez cestovateľskej anamnézy. V sekvenovaných vzorkách z predchádzajúceho týždňa dominuje Delta variant.

   Mimochodom, od 16.8.2021 platí na Slovensku aktualizovaný Covid automat, podľa ktorého od 23.8.2021 je okres Stropkov v oranžovej fáze ostražitosti a Svidník v zelenej fáze v stupni Monitoring. Prevádzky a organizátori hromadných podujatí si môžu vybrať, v akom režime budú fungovať: * Základ: Prístup pre všetky osoby, * OTP: Prístup pre očkovaných, testovaných, a po prekonaní COVID-19, pričom negatívny výsledok má byť z PCR alebo LAMP testu nie starší ako 72 hodín od odberu alebo antigénového testu nie starší ako 48 hodín od odberu, * Očkovaní: pre plne zaočkovaných, teda: 14 dní po podaní druhej dávky dvojdávkovej vakcíny, 21 dní po zaočkovaní jednodávkovou vakcínou, 14 dní po prvej dávke ktorejkoľvek vakcíny, ak bola osoba zaočkovaná do 180 dní od prekonania COVID-19.

     Ako podotkla Ingrid Senajová, režim, v ktorom prevádzka funguje, musí viditeľne vyznačiť vo svojich priestoroch. Organizátor hromadného podujatia takisto musí pri vstupe viditeľne označiť, ktorým osobám umožní vstup. Posudzujú sa len osoby staršie ako 12 rokov.

Zaočkovanosť v okresoch Svidník a Stropkov

    Percento zaočkovanosti proti COVID-19 je v obidvoch okresoch nízke, k 15.8.2021 bolo 34 % v oboch okresoch. Percento plne zaočkovaných osôb nad 50 rokov v okrese Svidník je 51% a v okrese Stropkov 49%.

„V okrese Svidník máme obce, kde zaočkovanosť prvou dávkou nedosahuje ani 10 % (Krajná Bystrá, Dlhoňa a Roztoky). V okrese Stropkov má najnižšiu zaočkovanosť obec Kožuchovce, a to pod 15 %. Mestá v našom regióne sú na tom lepšie. Najvyššiu zaočkovanosť majú Giraltovce 40 %, Svidník 38 % a Stropkov 36 %.

Očkovacie miesta

    Očkovanie prebieha v Nemocnici vo Svidníku na základe registrácie na očkovanie. Očkovanie je možné aj bez registrácie v pondelok až štvrtok v čase od 7.30 do 11.30 hod. a od 12.30 do 14.00 hod. V utorok prebieha aj očkovanie detí od 12 rokov, ktoré musia prísť v doprovode zákonného zástupcu

   Nemocnica arm. generála L. Svobodu Svidník a.s. zriadila výjazdový očkovací tím, ktorý 1x týždenne očkuje záujemcov priamo v obciach. Očkovanie sa vykoná jednodávkovou vakcínou Janssen od firmy Johnson & Johnson. Záujemcovia sa môžu obrátiť na starostov. Očkovanie touto vakcínou je možné aj vo vakcinačnom centre nemocnice v utorok od 13.00 do 14.00 hod.

   Potvrdenie o vakcinácii, vykonaní testu alebo prekonaní ochorenia COVID-19 PCR testom tzv. digitálny COVID preukaz EÚ je možné si stiahnuť na stránke www.korona.gov.sk

   „K zhoršeniu epidemiologickej situácie v regióne prispieva aj nedodržiavanie karanténnych opatrení po návrate zo zahraničia. Zamestnanci RÚVZ v súčinnosti s políciou vykonávajú kontrolu dodržiavania izolácie, karantény, rovnako aj kontrolu osôb, ktoré sa po návrate zo zahraničia nedostavili na PCR test,“ upozornil epidemiologička Ingrid Senajová a dodala, že je dôležité, aby ľudia dôverovali odborníkom, slovenským i svetovým vedcom, ktorí za jedinú cestu späť k normálnemu životu považujú očkovanie. „Očkovanie je nielen cestou k zníženiu počtu chorých s Covidom-19 v nemocniciach, k zníženiu počtu úmrtí na toto ochorenie, ale aj cestou, ako zabezpečiť riadnu zdravotnú starostlivosť pre každého, kto ju potrebuje. Doteraz sa potvrdilo, že Covid-19 a najmä delta variant napáda najmä nezaočkovaných. V prípade, ak ochorie zaočkovaný človek, priebeh ochorenia je mierny. Prosíme ľudí, aby sa dali zaočkovať,“ uzavrela vedúce Oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom vo Svidníku Ingrid Senajová.

(ps)