číslo 33 vydané 11.8.2026

číslo 33 vydané 11.8.2026

Svidnícky exprimátor je novým riaditeľom Múzea rusínskej kultúry v Prešove

Modrý most ponad Ladomírku vo Svidníku ostáva pre autá uzavretý

Most cez Ladomírku „riešili“ už v minulosti, často bol terčom kritiky

Mesto Svidník otvorilo brány Denného stacionára

PSK pomáha riešiť potravinové púšte, pojazdné predajne jazdia už do 62 obcí

Diaľničiari dokončili opravu obchvatu Svidníka s vyše týždňovým predstihom

Vyhliadková veža na Dukle opäť víta turistov

MOJE LETO

Kontajnerové stojisko na Ulici D. Millyho vo Svidníku vyvolalo sťažnosti

Úspech našich mladých volejbalistov!

Svidnícky exprimátor je novým riaditeľom Múzea rusínskej kultúry v Prešove

„Od roku 1989 nastalo veľké obrodenie Rusínov, ktoré som aj ja veľmi citlivo vnímal, sledoval a podporoval. Osem rokov ako primátor, predtým štyri roky ako zástupca primátora, vždy som podporoval rusínsku národnosť a vždy sme mali ambíciu, aby mesto Svidník bolo takým srdcom Rusínov žijúcich na Slovensku. Robili sme veľmi veľa akcií,“ aj takto Ján Holodňák vysvetlil svoju ambíciu stať sa riaditeľom Slovenského národného múzea - Múzea rusínskej kultúry v Prešove.

Svidnícky exprimátor sa ním stal minulý týždeň. Menovací dekrét mu v uplynulý štvrtok 6. augusta v Prešove odovzdala generálna riaditeľka Slovenského národného múzea Vieroslava Bernátová. Ján Holodňák ako jediný z troch uchádzačov uspel vo výberovom konaní, ktoré sa uskutočnilo 31. júla v Bratislave. Pripomeňme, že SNM - Múzeum rusínskej kultúry v Prešove doposiaľ viedla poverená riaditeľka Ľudmila Ražina, ktorá je riaditeľkou SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. „Ďakujeme za jej prácu a vedenie múzea. Novému riaditeľovi želáme veľa úspechov, odborných aj manažérskych rozhodnutí v prospech múzea, rusínskej kultúry a jeho návštevníkov,“ napísalo Slovenské národné múzeum na svojom oficiálnom facebookovom profile.

Bývalý svidnícky primátor Ján Holodňák ako nový riaditeľ SNM - Múzea rusínskej kultúry v Prešove v rozhovore pre naše noviny zvýrazňoval svoj vzťah k rusínskej kultúre. „Keď bola možnosť prihlásiť sa do výberového konania, prišlo mi to akosi prirodzené, keďže celý život som robil s Rusínmi, poznám Rusínov, pôsobím v rusínskych štruktúrach, som vo výkonnom výbore Rusínskej obrody a podobne.

„Uvedomil som si, že asi by bolo dobré zúročiť to všetky, všetky tie kontakty a známosti, ktoré mám a posunúť to rusínske múzeum ešte ďalej, možno ho viac spropagovať, zvýrazniť, urobiť toho viac,“ vyhlásil Ján Holodňák a pokračoval, že sa chce inšpirovať aj Divadlom Alexandra Duchnoviča, ktoré chodí s divadelnými predstaveniami po celom Prešovskom kraji. „Jednoducho my môžeme aj v rámci rusínskeho múzea robiť rôzne akcie aj po regiónoch, či už vo Svidníku alebo v Stakčíne, či v Medzilaborciach. Na mysli mám rôzne putovné výstavy, rôzne kultúrne podujatia pod záštitou rusínskeho múzea. Isto urobím kroky, aby sme to múzeum dostali aj k Rusínom v rámci celého Prešovského kraja, aby sa ľudia, ktorí žijú i v Starej Ľubovni i v Snine i vo Svidníku stotožnili s tým, že rusínske múzeum je tu,“ podotkol nový riaditeľ SNM - Múzea rusínskej kultúry v Prešove Ján Holodňák. „V rusínskom múzeu sú skvelí ľudia, dlhoroční pracovníci, ktorí problematike rozumejú a ja vidím svoj priestor na to, aby som vytváral tie najlepšie podmienky, aby návštevníci do múzea prichádzali,“ dodal Ján Holodňák.

(ps)

Modrý most ponad Ladomírku vo Svidníku ostáva pre autá uzavretý

Uzavretý most im strpčuje život. Ľuďom vo Svidníku sa nepáči rozhodnutie mesta. Pred vyše dvadsiatimi rokmi sprístupnený most spájajúci sídlisko s centrom mesta pre autá uzavreli. Samospráva hovorí o bezpečnosti a čaká na posudok statika.

Most cez rieku Ladomírka, takzvaný modrý most, nechala samospráva uzavretý aj po tom, čo z ulíc mesta späť na obchvat zmizli kamióny. „Samozrejme, že je to problém, čo si budeme hovoriť. Bolo by lepšie, keby bol otvorený, samozrejme, že hej,“ povedal jeden zo Svidníčanov, ktorého sme pri moste oslovili a pridal sa ďalší. „Je to veľká škoda, lebo treba chodiť naokolo,“ podotkol a pokračoval ďalší: „Musíme to obchádzať, samozrejme, to je skoro pol Svidníka, tak je to problém.“

Pôvodne dočasný pontónový most slúži motoristom už 23 rokov. Okrem natretia konštrukcie, či výmeny podláh lávok pre chodcov, na ňom zatiaľ žiadne veľké opravy nerobili. Už na pohľad nevyzerá najlepšie. Všetko, čo sa okolo tzv. modrého mosta v posledných rokoch dialo, pohovorilo i napísalo, mapujeme v samostatnom príspevku na inom miestne dnešného vydania našich novín.

Vedenie Svidníka však prostredníctvom hovorkyne mesta Kristíny Tchirovej tvrdí, že cieľom je predĺžiť životnosť mosta spájajúceho sídlisko s centrom mesta. Preto ho teraz môžu využívať len chodci a cyklisti. „Zatvorili a to je riešenie? To nie je riešenie. Treba s tým niečo robiť. Ja si myslím, že osobné autá by tu mohli chodiť. A diagnostika príde a čo urobia potom? Odstavia ho celkom?“ pýtal sa Svidníčan, no a my sme otázky kládli už spomínanej hovorkyni mesta Kristíne Tchirovej.

„Práve preto, že most nie je v havarijnom stave, nevieme žiadať peniaze okamžite, ale predlžovaním životnosti vieme minimálne oddialiť ten čas, kedy bude v havarijnom stave.“

Kristína Tchirová pripomenula, že jedným z opatrení, ktoré statik stanovil už dávnejšie, bola napríklad oprava a odľahčenie lávok pre chodcov, na moste bola znížená rýchlosť a jazdiť po ňom nemohli nákladné autá. Kristína Tchirová pre naše noviny povedala, že na Mestskom úrade so založenými rukami nesedia a pripravení sú i na to, že bude treba nový most. Chýbajú akurát peniaze.

„Máme projektovú dokumentáciu, máme aj stavebné povolenie pripravené nato, že ak by bola možnosť žiadať externé finančné zdroje, vieme ich žiadať okamžite,“ podotkla Kristína Tchirová, no a či most ostane definitívne zatvorený, zatiaľ samospráva povedať nevie. Čakajú na diagnostický posudok a podľa toho prijmú rozhodnutie. „Očakávame, že v danom posudku budú aj odporúčania, aké môže mesto spraviť, aby opäť predĺžilo životnosť mosta. Aktuálne vieme povedať, že najbližšie dni bude zatvorený a očakávame, že v priebehu augusta by sme mohli vedieť viac.“

(ps)

Most cez Ladomírku „riešili“ už v minulosti, často bol terčom kritiky

ROK 2018: Lavína kritiky zo strany poslancov

Most cez Ladomírku bol v minulosti neraz spomínaný. Stal sa terčom kritiky najmä v predvolebnom období v októbri v roku 2018. Rekonštrukciu mosta cez Ladomírku kritizoval vtedajší hlavný kontrolór Ivan Sagan i vtedajší poslanci.

Zistenia hlavného kontrolóra

Práve hlavný kontrolór mesta Svidník Ivan Sagan si vtedy v rámci svojho plánu kontrolnej činnosti spomínaný most zobral na mušku. Na podnet občanov vykonal kontrolu realizácie rekonštrukcie mosta na Ul. Ľ. Štúra. Zistil niekoľko, podľa jeho tvrdení, pochybení. Podľa neho zaujímavosťou tohto ponukového procesu bolo, že cenový návrh predložila firma, ktorá nebola ani oslovená na predloženie ponuky.

Podľa názoru hlavného kontrolóra táto zákazka nebola finančne krytá v plnej výške a v zmysle zákona chýbalo potvrdenie objednávky. „K predloženiu cenových ponúk boli oslovené aj firmy, ktoré takéto zákazky nerealizujú. To len aby objednávateľ naplnil počet oslovených?,“ vytkol vtedy hlavný kontrolór.

Kritika vtedy smerovala aj k prácam na moste. Na tomto moste nebolo prevedené žiadne pieskovanie hoci malo byť.

Lavína kritiky zo strany poslancov

Nuž a celá správa vtedajšieho hlavného kontrolóra strhla lavínu kritiky aj zo strany poslancov. Načreli sme do histórie. „Veľmi ma trápi, akú reklamu nám urobil tento most,“ povedal v roku 2018 poslanec Pavel Olejár a dodal: „Veľa zistení, ktoré zistil hlavný kontrolór, sú s veľkými otáznikmi.“

„Ja po tomto moste chodím pravidelne a ja by som sa nikdy nad týmto mostom nepozastavil, lebo som videl, že sa rekonštruuje, čo je z môjho pohľadu veľmi dobrá vec. Ibaže som tam videl študentov v oranžových vestách, ktorí pracovali na moste s drôtenými kartáčmi,“ povedal vtedy poslanec Ján Vook. „Následne som opäť cez ten most išiel a stretávali ma ľudia a pýtali sa, čo sa vlastne na tom moste deje. Študenti tadiaľ chodia s kartáčom.“

Viacerí poslanci vtedy s prácami na moste neboli stotožnení. „Vôbec tento most nebol odhrdzovačom odhrdzovaný a striekalo sa na hrdzu. Na to sú ľudia, svedkovia. Ľudia upozorňovali nielen mňa, ale aj ostatných poslancov na tento fakt,“ doplnil poslanec Ján Vook a pokračoval v ostrej kritike. „Videli sme, že sa strieka náter rovno na ten starý náter!“

Podľa vtedajšieho mestského poslanca Jána Vooka mesto tento most mohlo dať maľovať vlastným ľuďom, vlastným občanom.

Primátora medializácia netešila

Stanovisko k mostu povedal aj vtedajší úradujúci svidnícky primátor Ján Holodňák. „Neteší ma medializácia mosta. Neteší ma, čo sa všetko okolo toho deje. Netešia ma ani vyjadrenia na facebooku, kde jeden nemenovaný občan napísal - Zdochni ty jedno hovädo nenažraté. Do rekonštrukcie mosta sme išli s najčestnejším úmyslom,“ povedal vtedy primátor Ján Holodňák.

Mesto vtedy dalo návrh na rekonštrukciu vrchnej časti mosta za 25 000 eur. „Čerpali sme sumu, ktorú nám povedal Stavoprojekt, teda 25 000 eur na rekonštrukciu vrchnej časti mosta, nie na rekonštrukciu celého mosta. Stále sa to s tým mýli, lebo je potrebná aj rekonštrukcia spodnej časti mosta, kde treba robiť opieskovanie, závesné lešenie. Chyba nastala v tom, že sa objavilo aj asfaltovanie, ktoré ale nebolo započítané,“ doplnil primátor.

Realizátor na margo prác

Práce na rekonštrukcii mosta prišiel vtedy obhájiť aj Dárius Jenča z firmy, ktorá práce realizovala. Realizátor prác ostro kritizoval zistenia kontrolóra Ivana Sagana a jeho správu označil za účelovú. „Túto správu, ktorú pán kontrolór vám predložil, ja osobne si myslím, je účelová a vznikla na popud prvotnej reakcie na Facebooku konkrétne od pána poslanca Vooka. Rozbúril nejakú hladinu ako ten most má byť správne robený a ako nemá.“

Realizátor prác si za svojimi prácami vtedy stál. „Boli urobené tak, ako je to v cenovej ponuke. Na všetky práce je záruka aj životnosť.“

Keďže bolo vtedy pred komunálnymi voľbami, niektorí poslanci si neodpustili tento fakt „pripomenúť.“ „Ja len hovorím jednu vec, po 10. novembri 2018 nech tu je chlap, ale nie súčasný primátor!,“ zareagoval poslanec Ján Vook.

Dnes už vieme povedať, že kauza modrého mosta pravdepodobne výrazne poškodila vo voľbách primátorovi Jánovi Holodňákovi, keďže nebol zvolený. Primátorkou sa stala Marcela Ivančová.

Apríl 2019: Nové vedenie mesta na moste

Modrý most bol na pretrase aj v apríli v roku 2019. Most cez rieku Ladomírka, tzv. modrý most, posudzovali znalci. Prizvalo ich vtedy nové vedenie mesta na čele s primátorkou Marcelou Ivančovou, aby reagovalo na kritiku, ktorá sa spustila po tom, čo predošlé vedenie mesta dalo spomínaný most natrieť za bezmála 26-tisíc eur. Na horibilnú sumu totiž viackrát poukazoval poslanec Ján Vook. Na moste sa vtedy zišlo vedenie mesta s vtedajšími poslancami. Vedenie mesta vtedy stoplo osadenie drevených podvalov na okraj vozovky. „Považujeme za nehospodárne, aby sme teraz dali osadiť podvaly, ktoré tak či tak budeme musieť dať preč, lebo most s najväčšou pravdepodobnosťou potrebuje rozsiahlejšiu opravu,“ povedal vtedy prednosta Mestského úradu vo Svidníku Miroslav Novák.

Znalecký posudok mal mestu poslúžiť na to, aby mohlo prípadne súdnou cestou vymáhať zaplatenú čiastku, keďže viac-menej bolo isté, že práce neboli zrealizované v súlade s požiadavkami.

September 2020: Jeden chodník na moste cez Ladomírku uzavreli

Závady na chodníku na modrom moste spôsobili to, že jeden chodník uzavreli. Zvlášť po zotmení boli veľmi zradné a nebezpečné. Aj preto samospráva Svidníka pristúpila k ráznemu kroku a lávku uzavrela.

Jún 2022: Dosky na novú lávku cez Ladomírku doviezli z Afriky

O moste sa hovorilo aj v júni v roku 2022. Nová lávka pre chodcov, ktorá je súčasťou tzv. modrého mosta cez rieku Ladomírka, narazila na kritiku. V teniskách sa po nej dalo prejsť bez problémov, horšie to už bolo pre ženy na opätkoch. Podlahu urobili zo špeciálnych dosiek, ktoré doviezli z Afriky, ale medzi nimi boli medzery a to spôsobovalo problém.

O moste: Premostenie Ladomírky slávnostne odovzdali do užívania v decembri 2003

Svidnícky most nazývaný Premostenie Ladomírky, odovzdali slávnostne do užívania širokej motoristickej verejnosti 19. decembra 2003. Okrem predstaviteľov samosprávy a štátnej správy Svidníckeho okresu sa slávnosti zúčastnili zástupcovia dodávateľských firiem a iných inštitúcií, ktoré sa zaslúžili o to, že nový most mohol slúžiť Svidníčanom i návštevníkom mesta.

Nosnú konštrukciu malo mesto spočiatku v prenájme, no neskôr ju od Správy štátnych hmotných rezerv odkúpilo. Generálnym dodávateľom stavby boli Cestné stavby Košice, závod 04 Prešov, dodávateľmi boli firmy ATOS Ś Sereď a montážne práce prevádzka ASOCIACIA UN vetran Slovakia. Podpornú konštrukciu mostu robila firma Drustav Svidník, natieračské práce zabezpečila firma LK ROTEX Svidník, prekládku inžinierskych sietí pred mostom v hodnote 300-tisíc korún sponzorsky urobila firma GAS - Michal Gondek, Svidník. Technické služby mesta zrealizovali osvetlenie. Celková hodnota diela v tom čase činila 12 miliónov 761 tisíc 454 vtedajších korún.

(ks)

PSK pomáha riešiť potravinové púšte, pojazdné predajne jazdia už do 62 obcí

Prešovský samosprávny kraj už druhý rok podporuje dostupnosť základných potravín v obciach bez kamennej predajne. Prostredníctvom pojazdných predajní dnes prispieva k pravidelnému zásobovaniu v 62 obciach deviatich okresov kraja. Projekt pomáha viac ako 11-tisíc obyvateľom, predovšetkým seniorom a ľuďom z odľahlejších oblastí, ktorí majú obmedzený prístup k obchodom.

Nemajú kamenný obchod potravín a tak im tovar prináša pojazdná predajňa na štyroch kolesách. Reč je o obciach Prešovského kraja, ktoré sa zapojili do výzvy zameranej na riešenie potravinových púští.

Pojazdné predajne pravidelne navštevujú napríklad Príkru, Livov, Potôčky, Jakušovce či Medvedie, kde žije len niekoľko desiatok obyvateľov.

„Nie všade na Slovensku je obchod hneď za rohom. Práve obyvatelia menších obcí, najmä seniori, často zápasia s tým, ako sa dostať k základným potravinám. Som preto rád, že už druhý rok pomáhame riešiť potravinové púšte na vidieku. Vďaka pojazdným predajniam má dnes viac ako 11-tisíc obyvateľov jednoduchší prístup k potravinám aj drogérii priamo vo svojej obci,“ povedal predseda PSK Milan Majerský.

Prešovský samosprávny kraj podporuje pojazdné obchody potravín a drogérie na vidieku už druhý rok za sebou. V tomto roku zároveň zdvojnásobil finančný príspevok pre zapojené obce z 500 na 1 000 eur a zjednodušil administratívu projektu. Celkovo na výzvu Riešenie potravinovej dostupnosti v PSK vyčlenil celkovo 60-tisíc eur, pričom finančnú podporu získalo 62 obcí.

Potravinová dostupnosť je aktuálne zabezpečená v deviatich okresoch kraja, a to v Bardejove, Humennom, Levoči, Medzilaborciach, Sabinove, Starej Ľubovni, Stropkove, Svidníku a vo Vranove nad Topľou. Službu tu pod hlavičkou PSK realizuje päť zmluvných prevádzkovateľov. Každý poskytovateľ dochádza do obce minimálne jedenkrát týždenne na vopred určené miesto v jej intraviláne.

Aj nedávna návšteva obcí Krivé, Bogliarka, Prituľany a Ruská Poruba potvrdila reálny fungujúci systém a obrovský význam tejto občianskej služby. Napríklad v obci Bogliarka, kde žije približne 100 obyvateľov, využilo pojazdnú predajňu len počas jedinej návštevy až 25 ľudí.

„Pojazdná predajňa nie je len obchod. Je aj miestom stretávania, susedskej pomoci a kontaktu medzi ľuďmi. Obyvatelia tu nájdu približne tisícku bežne dostupných produktov za štandardné ceny - od pečiva, mäsa a ovocia až po drogériu či výrobky lokálnych producentov. Aj preto sa tento projekt v praxi osvedčil a ľudia si ho veľmi pochvaľujú,“ doplnil M. Majerský.

Prešovský samosprávny kraj pripravoval projekt pojazdných predajní od roku 2024. Už vlani realizovaný pilotný ročník potvrdil jeho prínos - pojazdné predajne absolvovali 1 860 výjazdov, obslúžili 32 obcí a pomohli viac ako 6 300 obyvateľom.

Podpora dostupnosti potravín prostredníctvom dotovaných pojazdných predajní sa tiež preukázala ako mimoriadne užitočný nástroj, ktorý reálne zmierňuje regionálne rozdiely a viditeľne zlepšuje každodenné životné podmienky na vidieku Prešovského kraja.

Daša Jeleňová,

hovorkyňa PSK

Diaľničiari dokončili opravu obchvatu Svidníka s vyše týždňovým predstihom

Národná diaľničná spoločnosť dokončila veľkoplošnú komplexnú opravu takmer päťkilometrového rýchlostného obchvatu mesta Svidník s vyše týždňovým predstihom. Aktuálne je už obchvat k dispozícii motoristom bez výraznejších obmedzení.

Diaľničiari začali opravovať obchvat Svidníka 9. júla. Celý ťah dostal novú asfaltovú vozovku, čo zaisťuje motoristom nielen bezpečnejšiu ale aj komfortnejšiu jazdu. „Obchvat Svidníka slúži motoristom už približne 15 rokov. Po rokoch intenzívneho využívania osobnými a nákladnými autami si už vyžadoval hĺbkovú obnovu vozovky. Denne obchvat využívajú tisíce motoristov, preto sme robili všetko pre to, aby sme opravné práce dokončili čo najskôr. Nakoniec, aj vďaka priazni počasia, sa nám to podarilo o vyše týždňa skôr, než sme to mali pôvodne v pláne,“ vyzdvihol podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa. Plne obnovený, bezpečnejší a komfortnejší obchvat Svidníka už v súčasnosti využívajú motoristi v oboch smeroch bez významných obmedzení.

Počas opravy diaľničiari neevidovali výraznejšie komplikácie v súvislosti s alternatívnym vedením dopravy. „Robili sme všetko pre to, aby sme náhradné riadenie dopravy vymysleli efektívne a zmysluplne. Jedným z cieľov bolo plynulé dokončenie opravy čo najskôr, ale paralelne sme museli dbať aj na to, aby sme nezahltili mesto všetkou tranzitnou dopravou. Preto prúd dopravy smer Poľsko naďalej tiekol cez tú stranu R4, na ktorej aktuálne nepracovali stroje a doprava v smere na Maďarsko išla cez mesto. Tento postup sa nám na konci dňa osvedčil. Ďakujeme však aj motoristom za ohľaduplné a disciplinované správanie,“ doplnil Rastislav Droppa.

Situáciu počas tohto obdobia sme pozorne monitorovali. Kamióny sa totiž po dlhých rokoch vrátili do mesta a práve toho sa Svidníčania na začiatku leta obávali. Premávka síce zhustla, ale žiadne výraznejšie komplikácie v doprave počas opravy obchvatu diaľničiari, policajti a ani mesto nezaznamenali.

„Samozrejme, bolo vidno, že tých kamiónov alebo tej dopravy je v meste viac. S odstupom času musíme pozitívne hodnotiť jednak disciplínu samotných šoférov pri zastavovaní pri prechodoch pre chodcov, ale aj tá hustota premávky nebola taká silná alebo zvýšená, ako sme v tých najhorších scenároch predpokladali,“ povedala hovorkyňa mesta Svidník Kristína Tchirová.

Počas opravy obchvatu si Svidníčania všimli aj jeden dôležitý fakt a to samotný prínos obchvatu. „Teraz nám to akurát pomohlo k tomu, aby sme pochopili, že ako je dobre pre nás, keď máme ten obchvat okolo mesta,“ povedal Svidníčan Václav Dudáš.
V závere dodajme, že oprava obchvatu Svidníka patrila medzi najväčšie opravné akcie diaľničiarov v tomto roku.

(pn)

MOJE LETO

Každoročne sa na stránkach týždenníka Podduklianske novinky venujeme aj letu. Letný čas je pre mnohých časom spomalenia a oddychu. Čo pre Vás znamená leto? Ako trávite tohtoročné leto? Aké leto Vám navždy utkvelo v pamäti? Na ktoré leto si radi zaspomínate? Odpovede na tieto otázky sa dozviete od známych tvárí ľudí z nášho regiónu.

Jana Mihaličová, mestská poslankyňa - „Leto je pre nás aktívnym časom obohatiť svoje životy o nové zážitky“

Pre svidnícku mestskú poslankyňu Janu Mihaličovú, letné mesiace znamenajú čas aktívneho oddychu s rodinou a priateľmi. „Začiatok leta sme strávili v severných Čechách, kam pravidelne každý rok chodievame k rodine mojej sestry. Tam navštívime vždy nejaký zámok, zdoláme turistické ciele. Tento rok nás očaril zámok Velké Březno, zvládli sme emocionálne silný Terezín, zdolali sme horu Čechov Říp, Jěšted a mnoho pekných miest nevynechajúc tradične Prahu,“ povedala pre Podduklianske novinky Jana Mihaličová.

Neskôr už dovolenkovali aj pri mori. Vo štvorici na prelome prázdnin vycestovali za morom na Južný Cyprus, kde nielen relaxovali, ale aj zažili život gréckych miest, tradičnej gastronómie a hudby. „Náhodou sme tu stretli kamarátov žijúcich pri Bratislave (p.s. dovolenkoval tu aj Marián Labuda),a dokonca sme si dohodli stretnutie s kamarátkou Ivetou zo Stropkova, ktorá tu na Cypre dlhodobo žije. V druhej polovici augusta zavítame do Tatier, kde sa dúfam schladíme s našimi kamarátkami Zuzkami pod štítmi hôr,“ dodala Jana Mihaličová, ktorá v lete mala a ešte bude mať drotárske workshopy. „Zavítala som na lokálne akcie, no nezabudla som ani na tradičné letné upratovanie u rodičov. Leto je pre nás aktívnym časom obohatiť svoje životy o nové zážitky, vidieť nové miesta, ale hlavne byť spolu ako rodina, pretože keď zazvoní september, vrátime sa opäť do školských lavíc, ja síce ako učiteľka z druhej strany, no vždy s novým elánom. Všetkým čitateľom našich novín želám ešte pekný zvyšok leta.“

Jana Tchuriková, prednostka Okresného úradu vo Svidníku - „San Marino, Rimini, aj Riccione sme spoznávali z historickej, gastronomickej aj relaxačnej stránky“

Prednostka Okresného úradu vo Svidníku Jana Tchuriková považuje leto za obdobie, ktoré má najradšej. Čerpá energiu z dlhých a slnečných dní. Prirodzene, je aj obdobím väčšej vyťaženosti, keďže v lete sa zúčastňuje mnohých podujatí organizovaných mestami, obcami, občianskymi združeniami vo forme športových dní, festivalov, jarmokov, súťaží či rôznych jubileí.

„Okrem pracovných povinností sa snažím efektívne využiť letné obdobie aj na spracovanie úrody. Leto teda pre mňa začína zberom a spracovaním čerešní či jahôd, pokračujem zaváraním a džemovaním ďalšej úrody až do neskorej jesene. Neberiem to však ako povinnosť, skôr ako formu relaxu,“ prezradila prednostka Okresného úradu vo Svidníku Jana Tchuriková a dodala: „Leto je pre mňa predovšetkým časom na oddych a čas vyhradený viac pre rodinu, keďže počas roka sme všetci zahltení svojimi povinnosťami. Tento rok sme spoločnú dovolenku opäť strávili v Taliansku, ktoré nám učarovalo svojou gastronómiou, históriou, hudbou, temperamentom aj príjemnými ľuďmi. San Marino, Rimini, aj Riccione sme spoznávali z historickej, gastronomickej aj relaxačnej stránky.

Rimini - letovisko, ktoré ponúka bohatú históriu spojenú s bezstarostnou atmosférou. Oblúk Augusta je jednou z najvýznamnejších pamiatok Rimini. Bol postavený v roku 27 pred n. l., slúžil ako brána do mesta a koniec cesty Via Flaminia z Ríma. Vysoký je 9 metrov a ozdobený reliéfmi rímskych bohov a zbraní.

Piazza Tre Martiri je nádherné námestie troch mučeníkov, odkazuje na troch miestnych obyvateľov, ktorí boli popravení počas druhej svetovej vojny. V okolí námestia, ktoré je plné histórie sa nachádza množstvo kaviarní, zmrzlinárni či reštaurácii.

Cez námestie Piazza Cavour, ktoré rovnako dýcha bohatou históriou sme prešli na Tibériov most. Za iných okolností ponúka nádherný výhľad na mesto aj okolitú krajinu, no v čase našej návštevy bol v rekonštrukcii.

San Maríno je skutočne fascinujúce miesto - 5. najmenší nezávislý štát na svete. Jeho krajinu tvoria predovšetkým hrady a veže.

Najvyšším vrcholom krajiny je Monte Titano vysoký 755 metrov, na ktorom stoja tri pevnosti - La Rocca, La Cresta a Montale. Všetky tri sú vyobrazené na štátnej vlajke aj na štátnom znaku San Marína a zo všetkých je krásny výhľad na okolie.

Opäť splnil čas určený na oddych naše očakávania. Ale nie sú to miesta, ktoré robia dovolenku výnimočnou, sú to predovšetkým ľudia, s ktorými ju prežívame,“ podrobne opísala Jana Tchuriková.

Opýtali sme sa, ktoré leto jej najviac utkvelo v pamäti. „Skôr sú to letá, ktoré sme ako deti trávili vo veľkej partii predovšetkým na ihrisku, chodili sme chytať ryby, z balíkov slamy sme robili bunkre, či absolvovali dlhé prechádzky po lesoch, výlety na bicykli na halušky na Grúň, kolu na Domaši a občas sme pomohli v domácnosti či pri gazdovstve. Večery patrili našim vtedajším „sociálnym sieťam“ teda stretávky pri obchode, kde sme často zotrvali do neskorého večera. Do mojich krásnych spomienok však patrí aj Šandal, Ščob, výhľad na Stropkov. Keď sme sa zišli vnúčatá u babky urobili sme jej tzv. perestrojku. Najprv sme všetko od podlahy komplexne upratali, potom pomohli pri gazdovstve, keďže veľký pozemok a ovocná záhrada jej zaberali množstvo času. Babka bola taký „mičurin“. Takmer každé jej vnúča malo v záhrade svoj ovocný strom. Moja bola čerešňa - posledná vpravo v aleji ovocných stromov. Nikto mi na ňu nesmel siahnuť. Večery sme sedávali na schodoch pred domom, rozprávali sa, smiali, spievali a pozerali na osvetlený Stropkov.

Každé leto, na ktoré spomínam s úsmevom bolo iné, ale každé bolo výnimočné,“ zaspomínala si prednostka Okresného úradu Jana Tchuriková.

Adrián Gužo, starosta obce Kružlová - „Absolvovali sme niekoľko túr“

Pre starostku obce Kružlová Adriana Guža je leto prázdninovo-oddychovo pracovný i dovolenkový čas. „Máme doma školáka i škôlkara, tak sa snažíme o to, aby sme leto využili na rôzne pestré aktivity hlavne pre nich,“ priznal starosta Adrián Gužo.

A ako trávi tohtoročné leto? „Stihli sme pozrieť na týždeň Čierne more v Bulharsku, absolvovali sme niekoľko túr či už k hradom alebo po rôznych pamätných či turistických miestach. Pre deti sú ako povinné jazdy návštevy starých rodičov alebo kamarátov, známych či susedov,“ dodal starosta, ktorý sa snaží každé leto vychutnávať naplno a hlavne spolu ako rodina.

Na otázku, na ktoré leto si rad zaspomína, odpovedal takto: „Samozrejme radi spomíname na naše detstvá, keď sme boli my dospelí malí. Radi si spomíname na prázdniny u našich dedkov a babky, ako nám varili starodávne jedlá a špeciality a tie sa snažíme variť našim deťom i my.“

(ks)

Vyhliadková veža na Dukle opäť víta turistov

Turistickú atrakciu pod Duklou - vyhliadkovú vežu - opäť otvorili. Zatvorená bola od mája, pretože v nej prebiehali rekonštrukčné práce. Dnes ju poháňa nová a výkonnejšia trafostanica. Navyše zastaraný kolos nahradili moderné a o dosť menšie rozvádzače. Problémy s elektrinou sú tak minulosťou.

52-ročná a 49 metrov vysoká vyhliadková veža na Dukle už čakala len na túto investíciu. Samotná rekonštrukcia sa týkala predovšetkým miestnosti trafostanice, kde bola najskôr vymenená časť prepojovača k transformátoru vysokého napätia a následne aj samotný transformátor, ktorý v danom objekte slúžil od jeho sprístupnenia pre verejnosť v roku 1974.

Okrem toho boli v ďalšej miestnosti taktiež kompletne vymenené aj rozvádzače nízkeho napätia. Popritom prebiehali štandardné sanačné práce súvisiace s výmenou dlažby, omietok, osvetlenia, vstupnej rampy vedúcej k trafostanici a vstupných dverí vedúcich k jej jednotlivým zariadeniam.

    „Pôvodné rozvádzače NN tu boli inštalované v podstate ešte v roku 1974, teda keď bola veža slávnostne sprístupnená a slúžili až doteraz, ale ich spoľahlivosť bola každým rokom nižšia,“ povedal Peter Holík z Vojenského historického ústavu a dodal: „Tie staré rozvádzače zaberali úplne celú miestnosť, kdežto dnes to vieme už takto transformovať do troch skriniek a vlastne to pokrýva celú vežu s tým, že má to ešte aj oveľa väčšiu výkonnosť.“
    Rovnako aj trafostanica dnes vyzerá moderne. Volajú ju srdce vyhliadkovej veže, ktoré zásobuje jej mozog, teda rozvádzač nízkeho napätia. „Tu sa nachádzame v rozvádzačoch NN, čiže rozvádzači nízkeho napätia. Tuná prichádza vlastne elektrina z trafostanice a potom sa rozvádza ďalej do vyhliadkovej veže,“ ukázal nám Peter Holík.
    Vežu Vojenský historický ústav modernizoval niekoľko rokov, na viacero etáp a vždy začiatkom leta. Výmena trafostanice si vyžiadala rovnaký termín.

V prvý deň otvorenia veže sme tu stretli množstvo turistov, prevažne z Česka. Tešili sa, že je veža otvorená. „Povedala by som, že máme veľké šťastie. Sme tu na cyklovýlete s cestovkou a je to super, že sa môžeme ísť pozrieť.“ „Sme spokojní, že uvidíme výhľady z vyhliadkovej veže.“ „Veľké šťastie, že to nie je zavreté, pretože sme sa na to všetci tešili.“ - zhodli sa Česi, ktorých kroky smerovali k veži.

Veža na Dukle bude sprístupnená verejnosti do 31. októbra, a to od utorka do nedele, v štandardnom otváracom čase od 9.00 do 17.00 hod. (posledný vstup o 16.30 hod.).

(pn)

Mesto Svidník otvorilo brány Denného stacionára

Mesto Svidník otvorilo brány Denného stacionára ako súčasť prvého mestského Zariadenia sociálnych služieb vo Svidníku. Služba ja pripravená pre 40-tich klientov a je poskytovaná na prízemí v novozrekonštruovanej budove po 2-ročnej prestavbe.

Denný stacionár

V pondelok 3. augusta 2026 bol prvýkrát sprístupnený Denný stacionár, ktorý má kapacitu 40 klientov. V dennom stacionári už poskytujeme pomoc pri odkázanosti, sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a stravovanie. Novinkou je pomoc s dostupnosťou do zariadenia, seniori majú možnosť požiadať aj o prepravu do zariadenia.

Služba Denného stacionára zabezpečuje rozvoj pracovných zručností a záujmovú činnosť. Denný stacionár je určený pre klientov, ktorí potrebujú starostlivosť počas dňa. Spoločenský oddychový priestor je prepojený s exteriérom a vonkajšou terasou, ktorá nadväzuje na novo navrhovaný oddychový zelený park.

Zariadenie pre seniorov

Ubytovacia časť zariadenia je situovaná na 2. podlaží a na 3. podlaží. Nachádzajú sa tu dvojlôžkové izby so samostatnou kúpeľnou (WC, sprcha, umývadlo). Po rekonštrukcii sa na každom podlaží už nachádza denná miestnosť pre spoločenskú aktivitu, viacúčelový priestor pre voľnočasové aktivity a priestor kuchynky s jedálňou, ktorá je priamo prepojená s kuchyňou výťahom pre stravu. Táto časť zariadenia bude ubytovávať svojich prvých klientov 17. augusta 2026.

Moderná budova

Celý areál je moderným centrom. Súčasťou budovy je zelená strecha na prístavbe, ktorá bude izolovať budovu od prehrievania. V budove je aj fotovoltaika na úsporu energie pre večerné svietenie. Realizovaná je nabíjacia stanica na striedavý prúd (AC), postavená ako stojan v priestore parkoviska. Týmto spôsobom bude možné nabíjať elektromobily, e-kolobežky a e-bicykle.

Pôvodný objekt slúžil ako internát a neskôr ako učebne pre SOU Odevné. Teraz je zrekonštruovaný objekt Zariadenie sociálnych služieb zatriedený do energetickej triedy „A0“. Dielo je realizované s finančnou podporou z Plánu obnovy vo výške 3 524 525,72 eur. Prostriedky na samotnú stavbu sú 3 203 314,74 eur zvyšné prostriedky slúžili na vybavenie zariadenia.

Viac informácií získate na seniorvita@svidnik.sk a tel. čísle: 0908 378 660.

Kristína Tchirová,

PR manažérka mesta Svidník

Kontajnerové stojisko na Ulici D. Millyho vo Svidníku vyvolalo sťažnosti

Nové kontajnerové stojisko vyvolalo polemiku o tom, či je umiestnené správne a hlavne férovo ku všetkým obyvateľom. V redakcii sa nám na jeho umiestnenie posťažovali obyvatelia z Ulice Dezidera Millyho vo Svidníku.

Manželia Želizňákovci bývajúci v jednej z dvoch bytoviek na spomínanej ulici poukázali na stojisko kontajnerov susednej bytovky. Tí požiadali o jeho vybudovanie, a tak sa aj stalo. Podľa všetkých dokumentov je na pozemku ich bytovky, no manželom Želizňákovcom zo susednej bytovky sa nepáči, že kontajnery sú po novom umiestnené v tesnej blízkosti okien ich bytu.

Vedúca Odboru kultúry, marketingu a cestovného ruchu Mestského úradu vo Svidníku a zároveň hovorkyňa Svidníka Kristína Tchirová pre naše noviny uviedla, že v súvislosti s odpadovým stojiskom na ulici Dezidera Millyho boli do riešenia zapojené dotknuté strany.

„Smetné nádoby sa dlhodobo nachádzali v bezprostrednej blízkosti novovybudovaného stojiska, pričom ich presun a úprava priestoru boli realizované aj na základe podnetov a požiadaviek obyvateľov na jeho sfunkčnenie. Nové stojisko je vymurované a umiestnené tak, aby neobmedzovalo výhľad vodičov a zároveň vhodnejšie zapadalo do okolitého prostredia aj z estetického hľadiska. Jeho umiestnenie bolo konzultované s vlastníkmi dotknutého pozemku združenými v Spoločenstve vlastníkov bytov D. Millyho 693,“ skonštatovala Kristína Tchirová.

Manželia Želizňákovci svoj nesúhlas s takýmto umiestneným stojiska vyjadrili aj viacerými sťažnosťami. Napríklad aj na Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Svidníku. Uviedli v nej, že v ich byte sa nedá vetrať, je tam zápach z kontajnerov na komunálny odpad a bioodpad a že majú obavy z hmyzu a hlodavcov a ťažko sa im dýcha.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Svidníku ich podnet

postúpil z dôvodu vecnej a zákonnej príslušnosti Mestu Svidník.

Odôvodnili to tým, že mesto je výhradným orgánom zodpovedným za nakladanie s komunálnym odpadom a zároveň upozornili, že vo VZN mesta Svidník č. 3/2023 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi na území mesta Svidník sa hovorí o vyhradenom mieste pre zberné nádoby.

Všeobecne záväzné nariadenie mesta Svidník č. 4/2023 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi na území mesta Svidník. Podľa tohto VZN mesta Svidník zberné nádoby nemôžu byť trvalo umiestnené na komunikácii, chodníku alebo parkovisku, vyhradené miesto musí umožňovať ľahký a dostatočne široký prístup ku zberným nádobám pre účely prepravy, umiestnením zberných nádob na vyhradené miesto nebude narušený vzhľad prostredia a hygiena okolia, zriadenie vyhradeného miesta nie je možné na náveternej strane, v blízkosti okien, detských ihrísk a frekventovaných miest a zberné nádoby musia byť umiestnené na spevnenom podklade.

Už spomínaná vedúca Odboru kultúry, marketingu a cestovného ruchu Mestského úradu vo Svidníku a zároveň hovorkyňa Svidníka Kristína Tchirová povedala: „Mesto Svidník z pohľadu funkčnosti a organizácie priestoru prijalo všetky potrebné opatrenia, aby vyšlo v ústrety požiadavkám obyvateľov a zabezpečilo praktické aj bezpečné riešenie odpadového hospodárstva v danej lokalite.“

(ps)

Úspech našich mladých volejbalistov!

Andrej Tholt a Liam Beňo uplynulý týždeň skvelo reprezentovali Svidník na Majstrovstvách Slovenska v beach volejbale do 18 rokov v Žiline.

V konkurencii 16 najlepších dvojíc Slovenska sa naši iba 15-roční chlapci nestratili. Po výborných výkonoch sa prebojovali až do finále, kde po dramatickom trojsetovom zápase napokon podľahli 1:2 na sety (v tajbrejku).

Ich úspech je o to cennejší, že počas turnaja zdolali viaceré dvojice, ktoré sa beach volejbalu venujú celoročne a špecializujú sa výlučne na túto disciplínu. Andrej s Liamom pritom u nás nemajú ani možnosť trénovať na piesku.

Strieborná medaila z Majstrovstiev Slovenska je preto výsledkom ich talentu, obrovskej bojovnosti a tvrdej práce.

(tjs)