číslo 33 vydané 12.8.2025

 

V areáli Vojenského múzea a pamätníka sa pustili do odstraňovania následkov veternej smršte

R4 je pre Giraltovce a celý región strategickou dopravnou tepnou

Fotopasce svidníckym mestským policajtom pomáhajú v boji proti nelegálnym skládkam

Aj svidnícka nemocnica má v lete menej darcov a tým pádom aj menej krvi

Pobočka Sociálnej poisťovne vo Svidníku sa predstavila na Stropkovskom jarmoku

Ošetrovné cez prázdniny počas uzatvorenia materských škôl

Ako dovolenkujú ľudia z nášho regiónu?

Svidníčanka Romana Sasaráková s priateľom precestovali autom cez 2 000 kilometrov po Rumunsku

35. ročník Festivalu tradičnej ľudovej kultúry vo Vyšnom Mirošove

Tip na rodinný výlet: Kvetinové sochy na Hore parkovej v Krynici

V Kečkovciach si uctili tradície

Zostavte tím a zapojte sa!

 

 

 

 

 

 

 

Ošetrovné cez prázdniny počas uzatvorenia materských škôl

Rodičia majú nárok na dávku, ak je škôlka uzatvorená rozhodnutím príslušných orgánov

    Vzhľadom na prázdniny si môžu poistenci, ktorí sa potrebujú starať o škôlkarov, uplatniť nárok na ošetrovné z dôvodu uzatvorenia materských škôl.

   Poistenec má nárok na dávku ošetrovné v prípade, ak sa osobne a celodenne stará o dieťa z dôvodu, že materská škola  je počas obdobia školských prázdnin uzatvorená rozhodnutím príslušných orgánov (napr. zriaďovateľom). Sociálna poisťovňa vyplatila v období od januára do mája 2025 priemerne mesačne 21 663 dávok ošetrovné v priemernej výške 173,48 eur.

   V takom prípade je potrebné vyplniť tlačivo Žiadosť o ošetrovné z dôvodu uzavretia školy, predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, ktoré je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne v časti Formuláre ako formulár s poradovým číslom 278.

Postup podania žiadosti

   Poistenec na žiadosti uvedie presný dátum odkedy - dokedy si uplatňuje nárok na dávku, meno a priezvisko dieťaťa, vypíše a podpíše vyhlásenie na zadnej strane. Žiadosť je potrebné predložiť na potvrdenie materskej škole, následne na potvrdenie zamestnávateľovi (ak ide o zamestnanca) a potom doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva nemocenské poistenie (teda pobočke podľa sídla zamestnávateľa).

Iba jedenkrát počas prázdnin

   Nárok na ošetrovné má poistenec v rozsahu najviac 14 kalendárnych dní (nárok na ošetrovné z toho istého dôvodu vzniká iba raz a jednému poistencovi). To znamená, že rodič si môže uplatniť nárok na ošetrovné na dieťa z vyššie uvedeného dôvodu počas jedného uzatvorenia škôlky iba raz. V prípade zamestnanca je okrem osobnej a celodennej starostlivosti podmienkou nároku na ošetrovné aj nedosahovanie príjmu za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ za obdobie trvania dôvodu na poskytovanie ošetrovného.

Ak dieťa ochorie

   Naďalej zostáva možnosť využiť nárok na ošetrovné z dôvodu ochorenia dieťaťa - teda aj počas prázdnin a aj v prípade školákov, ak si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje ošetrovanie inou osobou (napr. rodičom). V takom prípade však tlačivo Žiadosť o ošetrovné vystavuje pediater a následne ho poistenec podpíše a potvrdí zamestnávateľ (ak ide o zamestnanca). Nárok na dávku ošetrovné je aj v tomto prípade možný najviac na obdobie 14 kalendárnych dní.

(socpoist)

 

 

 

 

 

 

Ako dovolenkujú ľudia z nášho regiónu?

   Leto je časom oddychu a dovoleniek. Každoročne počas letných dní sa na stránkach týždenníka Podduklianske novinky dočítate aj to, ako dovolenkujú Svidníčania a ľudia z nášho regiónu. Rovnako aj to, čo pre nich znamená letný čas. 

Šéf svidníckej osvety Miroslav Štoffa prežíva aktívne a pestré leto, a nielen s rodinou

   Riaditeľ Podduklianskeho osvetového strediska vo Svidníku Miroslav Štoffa prežíva aktívne leto. Sám hovorí, že v kultúre je leto akoby také pololeto, keďže prázdniny sú synonymom obecných festivalov, detských táborov a iných podujatí.

   „Pracovníci v kultúre preto často využívajú priestor na rodinnú dovolenku ešte pred hlavnou sezónou a počas leta len kratší oddych počas predlžených víkendov. Tak tomu bolo aj v mojom prípade, keď sme si krátky spoločný relax v zahraničí dopriali ešte začiatkom júna. Mesiac júl mávam už niekoľko rokov taký polopracovný...,“ priznal Miroslav Štoffa a pokračoval: „Festival POHODA už viac ako dekádu je pre našu rodinu „povinným“ kolečkom. Tá pokojná atmosféra, výborná hudba, jedlo a taký pocit, že naša krásna krajina vie fungovať ideálne a bez konfliktov.

Všetkým odporúčam aj festival ROZHYBKOSTI vo Východnej: tanečné, hudobné a spevácke workshopy. Priučíte sa remeslu, aj ako netanečníci sa naučíte, za pomoci najlepších slovenských lektorov, tanečné motívy z vybraných regiónov Slovenska. Samostatnou kategóriou sú večerné zábavy pri vatre, hudba hrá na starej V3Ske... spontánne spievanie, hranie a tancovanie až do rána bieleho počas prekrásnych štyroch dní pod dohľadom našich Tatier.“

    Miroslav Štoffa si vie leto užiť a nielen sám. Venuje čas svojej rodiny a teší sa akejkoľvek formy spoločného oddychu. „Najviac som sa asi potešil, že som konečne mohol po dvoch rokoch prijať pozvanie na TATAČUNDER 2025. Pred 22 rokmi založila partia kamarátov zo západného Slovenska koncept štvordňovej stanovačky otcov s deťmi (s prísnym zákazom účasti mamičiek). Dostanete priradené číslo, ja som TATO 135 a tento rok nás putovalo 265 (5 dedkov, 85 otcov a 175 detí) po trase Važec - Šuňava - Liptovská Teplička - Vikartovce (tu sme nedošli, lebo nás dostihlo počasie). Všetko krásne zoorganizované od vykosených lúk na stanovanie, cez traktor s vlečkou, ktorý za nás odviezol stany a ostatnú ťažšiu batožinu až po záverečný, takmer dvojhodinový koncert, ktorý odohrali ako inak, otcovia so svojimi deťmi (samozrejme, už primárne s tými násťročnými). O rok, ak budeme zdraví, tak určite opakujeme.“

   So svidníckymi priateľmi zo stredoškolských čias sa aj Miroslav Štoffa už niekoľko rokov stretáva na strednom Slovensku, konkrétne neďaleko za Ružomberkom. Pre šéfa svidníckej osvety je to taká vytúžená bodka za dovolenkovým období. „Áno, je to tak, lebo august už je v plnom pracovnom nasadení. Ako sa často smejem: „Osvetár nikdy nespí...“ a školský rok a DFS Makovička sa blíži,“ usmial sa Miroslav Štoffa a našim čitateľom ešte venoval krátky pozdrav. „Prajem všetkým ešte pekné počasie a ešte zopár teplých letných večerov. Užívajte si blízkosť svojich najbližších, odpojte sa od pracovného prostredia a užívajte si dané momenty.“

(ks)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pobočka Sociálnej poisťovne vo Svidníku sa predstavila na Stropkovskom jarmoku

   Počas tradičného Stropkovského jarmoku, konaného v dňoch 1. až 3. augusta 2025, ktorý prilákal stovky návštevníkov z celého regiónu, nechýbala ani pobočka Sociálnej poisťovne vo Svidníku. Na podujatí mala svoj informačno-propagačný stánok.

   Zamestnanci pobočky poskytovali návštevníkom praktické informácie o elektronických službách Sociálnej poisťovne, pričom najväčší záujem bol o elektronický účet poistenca (EÚP), ktorý im bol aj priamo aktivovaný. Tento bezplatný nástroj umožňuje občanom získať pohodlný online prístup k osobným údajom, prehľad poistení (nemocenské, dôchodkové, v nezamestnanosti), prehľad o vyplatených dôchodkových, nemocenských a úrazových dávkach a iných dôležitých údajoch bez potreby návštevy pobočky.

   Medzi prvými klientmi bol aj predseda okresnej organizácie SMER vo Svidníku Martin Gonšenica. „Cieľom našej návštevy na Stropkovskom jarmoku bolo priblížiť verejnosti výhody elektronického účtu poistenca, ako aj ďalšie služby, ktoré Sociálna poisťovňa ponúka. S potešením sme zaznamenali pozitívnu odozvu a záujem ľudí o moderné, elektronické riešenie,“ uviedla riaditeľka pobočky vo Svidníku Monika Stojáková.   Okrem informácii si návštevníci mohli odniesť letáky, brožúry a propagačné materiály, ktoré pomôžu lepšie sa orientovať v ponuke služieb poisťovne. Účasť pobočky na Stropkovskom jarmoku je súčasťou snahy o zvyšovanie povedomia o elektronickej komunikácii so Sociálnou poisťovňou, ktorá výrazne šetrí čas a zjednodušuje komunikáciu medzi občanom a inštitúciou.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Svidníčanka Romana Sasaráková s priateľom precestovali autom cez 2 000 kilometrov po Rumunsku

„Kempovanie na Transfăgărășane bolo plné adrenalínu, nevyhli sme sa blízkemu stretu s medveďom“

    Každý vnímame dovolenkové obdobie po svojom. Niekto obľubuje more a leňošenie, niekto zas aktívny relax v horách. Poniektorí sa vydajú spoznávať krajinu, ako sa hovorí, na „vlastnú päsť.“ Romana Sasaráková (Farkašová) sa s priateľom rozhodli precestovať Rumunsko. Krajinu, ktorá je nielen geografická pestrá a opradená legendami, prešli autom. Na Svidníčanku Romanu, ktorá dnes žije a pracuje na Liptove, Rumunsko zapôsobilo už od prvých kilometrov. So svojimi zážitkami sa podelila aj s čitateľmi nášho týždenníka.

    Hovorí sa, že Rumunsko je prekvapením Európy. Dlho malo povesť zaostalej krajiny, ale dnes čoraz viac ľudí objavuje jeho krásy. Hrady Transylvánie, farebné kostoly, Drakula aj noblesná Bukurešť. Vraj to je krajina plná prekvapení... Je to naozaj tak? Ako túto krajinu vníma Svidníčanka Romana Sasaráková? „Nápad na cestu do Rumunska dostal môj priateľ Lukáš, s ktorým aj tu na Liptove a v okolí stále spoznávame krásy prírody. Obaja sme dobrodružné typy, čiže veľa rozmýšľať o tejto myšlienke nebolo treba. Zhodli sme sa na tom, že to nebude len taký obyčajný výlet. A tak aj bolo,“ začala rozprávanie Romana Sasaráková.

NECHÝBALI PRVOTNÉ OBAVY

    O Rumunsko ako také sa donedávna veľmi nezaujímali. Nechýbali ani prvotné obavy. „Hovorí sa, že je to krajina trošku zaostalá, s jednoduchými ľuďmi a zlými podmienkami. O to viac sme mali túžbu ísť tú krajinu preskúmať. Mali sme aj trošku obavy, poviem pravdu, strach z rečí o tom, ako domáci otravujú turistov, vykrádajú odstavené autá a že sú nebezpeční. No presne opak bol pravdou a som rada, že môžem z vlastnej skúsenosti vyvrátiť tento mýtus. Je to krajina plná prekvapení. S rumunskými obyvateľmi sme nemali najmenší problém. Pokiaľ nám nepomohli, tak nám „neublížili.“ Boli vľúdni, milí a za každú cenu sa nám snažili pomôcť, poradiť, ak sme niečo nevedeli. Už to sa nám rátalo ako veľké pozitívum a výlet sme si začali užívať bez stresu,“ doplnila Romana Sasaráková.

   Podľa jej slov turizmus v Rumunsku začal rozkvitať len nedávno. V priebehu pár rokov, viac - menej od Covidu. „Čoraz viac ľudí má záujem navštíviť túto krajinu. Má to ale aj svoje malé negatívum - víkendové preplnené cesty, niekoľkohodinové kolóny na známych trasách, všade kopa pobehujúcich ľudí, zmätok. Každopádne, my sme sa tam vybrali cez týždeň a mali sme úplný pokoj, poloprázdne cesty a odstaviská.“

KRAJINA KONTRASTOV

    Rumunsko je nielen krajina s bohatou rozmanitou prírodou, zaujímavými cestami a históriou, ale aj krajina kontrastov. „Musím povedať, že krajina na nás zapôsobila už po prvých kilometroch. Áno, je nádherná, ale vidno veľmi veľký kontrast medzi chudobnými pohraničnými dedinkami, kde bol každý druhý dom opustený alebo rozpadnutý a úrovňou života ďalej vo vnútrozemí a v mestách.

   Ale ak by som zo svojho pohľadu mala porovnať Rumunsko a Slovensko, myslím, že sú už trošku pred nami. Bolo to prekvapujúce zistenie. A tento názor som počúvala od rôznych našincov, ktorých sme tam stretávali. Neviem vysvetliť tento môj pocit, to si musíte ísť zažiť sami,“ dodala s úsmevom Romana Sasaráková, ktorá sa s priateľom rozhodli pre dovolenku autom.

SEN SA STÁVA SKUTOČNOSŤOU

   „Vrátim sa na začiatok, k plánovaniu cesty. Samozrejme, sme sa rozhodli ísť autom. Nebola to ale žiadna dodávka ani karavan. Malé autíčko, ktoré ale potrebovalo zopár úprav. Keďže Lukáš je veľmi šikovný „majster,“ navrhol do auta konštrukciu na spanie a odkladanie vecí. Ja som ale do poslednej chvíle neverila, že to zvládne a náš sen sa stane skutočnosťou. Z auta sa stala spálňa na kolesách a mohli sme vyraziť. Poviem vám, všetko sa dá, keď sa chce. Niekoľko dní pred odchodom sa Lukáš venoval aj plánovaniu trasy. Povedali sme si, čo všetko chceme navštíviť a nechala som to naňho. Trasu naplánoval tak, aby sme nešli dvakrát po tej istej ceste a aby sme videli toho čo najviac.

   A to spanie? Nechceli sme riešiť tuctové ubytovania, hotely alebo penzióny, keď sme mali auto prispôsobené na spanie. Vedeli sme aj, že spanie v stane pod holým nebom nebude najlepší nápad, lebo predsa len, išli sme svojim spôsobom do divočiny. Počasie nám tiež prialo. Bol to dosť silný zážitok, lebo sme v aute ešte takto nikdy nespali. V Rumunsku je kempovanie dovolené skoro všade. Či na odstavisku, na lúke s výhľadom alebo na bočnej lesnej ceste. Je to úplne jedno, kde si nájdete svoje miestečko. Samozrejme, že tam nájdete aj rôzne platené kempy, ktoré sú strážené, prípadne oplotené. No pre množstvo ľudí sme takúto možnosť nevyužili. Tri noci sme prespali v aute a jednu noc sme si našli ubytovanie za „pár drobných,“ dali sme si každý poriadny kúpeľ a autíčko sme nechali vydýchnuť,“ opísala Romana Sasaráková.

CESTY, PRÍRODA A MEDVEDE

   Transfagarasan je považovaná za jednu z najkrajších ciest sveta. Zaujímavosťou je, že počas jazdy touto cestou stretnete aj medveďov. Rumunsko má totiž jednu z najväčších populácií hnedých medveďov Európe. Odhaduje sa okolo 6 až 7 tisíc jedincov.

   Horské cesty a medvede pri krajnici či na ceste. Takýto pohľad sa naskytol aj Romane Sasarákovej. „Áno, mali sme na nich šťastie aj my. Povestná cesta Transfagarasan, ktorá vedie cez pohorie Fagaras v Karpatoch, nám odkryla svoju pravú tvár hneď po prvých kilometroch, po vstupe do horskej oblasti. Privítala nás medvedica s dvoma malými, ktorú sme si z okraja cesty, z bezpečia auta nakamerovali. Neskutočné... Po ďalších metroch sa pri ceste zjavil ďalší medveď a začala divočina, pričom na celom úseku sme ich napočítali osemnásť. Kempovanie na Transfăgărășane bolo plné adrenalínu. Hoci nás „strážili“ túlavé psy, ktorých je v Rumunsku fakt veľmi veľa, nevyhli sme sa blízkemu stretu s medveďom. Ten náš prišiel v noci nás navštíviť ku autu a ani psy ho neodradili. V živote som sa asi viac nebála a do auta som skočila rýchlosťou svetla. Krikom sa nám ho podarilo odplašiť. Medzičasom nás navštívila pri aute Rumunská garda, ktorá nás upozornila pred výskytom medveďa. Jazdili hore dole a mali za úlohu odplašiť medvede z ciest sirénami a rôznymi húkačkami. Veľa medveďov pôsobil milo, možno až srandovne, ale stále musíme mať na pamäti, že sú to nebezpečné šelmy.“

DRACULOV HRAD

   Okrem prírody a medveďov, mladí turisti si pozreli aj známe miesta ako je napríklad, hrad Bran, Je jednou z najznámejších turistických atrakcií v Rumunsku často označovaný ako Draculov hrad. „Hlavný lákadlom Rumunska je, samozrejme, hrad Bran, známy ako Draculov hrad - často spájaný s legendou o Grófovi Draculovi (postava z románu Brama Stokera), aj keď historicky Vlad Tepeș (Napichovač) na hrade pravdepodobne nikdy nebýval. Aj keď spojenie s Draculom je viac marketingové než historické, hrad má tajomnú atmosféru a je ideálnym miestom pre milovníkov histórie a hororov. Na mňa ale veľmi nezapôsobil a lepšie sa o ňom počúva ako vidí.

   Ale zato ruiny hradu Poenari - skutočného hradu Drakulu, kde sa preslávil svojou krutovládou, sú oveľa menej turisticky vyhľadávané ako Bran ale ponúkajú o to autentickejší zážitok. K vrcholu vedie 1480 schodov, ale výstup stojí za to - tie výhľady a atmosféra sú neuveriteľne tajomné.“

NÁDHERNÉ VÝHĽADY

    Ako sme už spomínali, Rumunsko je krajina povestných horských ciest. A práve cesty a nádherné výhľady na mladých turistov zapôsobili najviac. „Spomínaný Transfăgărășan a Transalpina sú hlavným lákadlom pre motorkárov a turistov. Vrcholy oboch ciest ponúkajú nádherné výhľady vo výške nad 2000 m.n.m, kde sa v pohode dostanete autom. Cesty na to, že sú horské, sú zatiaľ celkom v pohode, no zvyšujúci sa turizmus tomu veľmi neprospieva. Z hôr sme zišli aj do miest, ktorými sme len okrajovo prešli. Brašov - mesto červených striech, bolo ale nádherné. Na budúci rok ho istotne pôjdeme preskúmať bližšie.

   Celkovo rumunská krajina, cesty, hory sú nádherné. Zanechalo to v nás len tie najlepšie pocity a myšlienku, že sa tam budeme vracať opakovane. Je tam toho dosť na pozeranie. Každým kilometrom sme boli vo väčšom úžase. Veľa sme fotili, kamerovali a kochali sa nádhernou krajinou. Z mojej skúsenosti by som takýto výlet odporúčala každému, kto má rád dobrodružstvo, adrenalín, cestovanie, históriu. Prešli sme cez 2 000 krásnych kilometrov za 5 dní a doma si doteraz spomíname na úžasné zážitky,“ uzavrela Romana Sasaráková.

(ks, foto: archív Romana Sasaráková)

 

 

 

 

 

 

 

 

35. ročník Festivalu tradičnej ľudovej kultúry vo Vyšnom Mirošove

Sviatok tradícií, hrdosti a spolupatričnosti

   Obec Vyšný Mirošov sa v nedeľu 3. augusta stala dejiskom krásneho kultúrneho podujatia, ktoré už 35 rokov spája ľudí, generácie a tradície. Festival tradičnej ľudovej kultúry, ktorý sa v tomto roku konal jubilejne, si opäť získal srdcia všetkých návštevníkov.

   Slávnostné otvorenie festivalu patrilo starostke obce Jane Steškovej, ktorá vo svojom príhovore zdôraznila význam zachovávania kultúrneho dedičstva a spolupatričnosti v komunite. Festivalom sprevádzal moderátor Ladislav Jasik.

    Program bol tento rok výnimočný nielen svojou atmosférou, ale aj tým, že sa doň zapojili najmä miestni účinkujúci z Vyšného Mirošova a blízkeho okolia. Radosť a hrdosť vyvolalo vystúpenie detí z obce, ktoré nacvičili krásny tanček pod vedením pracovníkov RT1. Mladí tanečníci ukázali, že folklór má budúcnosť.

   Publikum potešili aj vystúpenia folklórnych skupín a jednotlivcov: Ľudová hudba Mareka Žoltáka, František Ferenc, Dalibor Braja, rodina Dančová, Kečkovskí beťare, Svidnícki heligonkári, Spevácky súbor Labirsky holosy a DFS Makovička - každý z nich prispel kúskom svojho srdca do mozaiky tohto výnimočného dňa.

   Pre deti boli pripravené zábavné atrakcie, ako skákací hrad a maľovanie na tvár, čo vytváralo veselú a rodinnú atmosféru. Nechýbala ani bohatá tombola, ktorá priniesla radosť a napätie všetkým vekovým kategóriám.

   Významnou súčasťou programu bola spomienka na 80. výročie oslobodenia obce Vyšný Mirošov, počas ktorej si prítomní s úctou pripomenuli historické udalosti a hrdinstvo našich predkov.

   Starostka zároveň úprimne poďakovala poslancom Prešovského samosprávneho kraja Michalovi Iľkaninovi a Jánovi Vookovi, ktorí svojou osobnou účasťou podporili festival a prejavili tak záujem o kultúrny život v obci.

   Na záver patrí veľké a úprimné ďakujem všetkým sponzorom, účinkujúcim, pracovníkom obecného úradu, poslancom OZ a občanom Vyšného Mirošova, ktorí prispeli k úspechu tohto krásneho festivalu. 35. ročník Festivalu tradičnej ľudovej kultúry bol nielen oslavou folklóru, ale aj pripomienkou toho najcennejšieho - spolupatričnosti a úcty k tradíciám. Ďakujeme, že ste boli jeho súčasťou.

   V závere festivalu sa starostka Jana Stešková prihovorila všetkým prítomným s úprimnými slovami vďaky: „Každý jeden, kto dnes priložil ruku k dielu - či už vystúpením, pomocou pri prípravách, alebo len tým, že prišiel a podporil toto podujatie - prispel k tomu, aby naša obec žila. Festival nie je len kultúrna udalosť, je to zrkadlo našej spolupatričnosti. Teší ma, že sa tu stretli celé rodiny, starí rodičia s vnúčatami, priatelia, susedia. To je to najkrajšie, čo ako obec môžeme mať.“

    Starostka zároveň vyjadrila odhodlanie pokračovať v podpore miestnej kultúry a rozvoja obce: „Chcem, aby sa Vyšný Mirošov rozvíjal s úctou k tradíciám, ale aj s otvorenosťou k budúcnosti. Aby sa tu dobre žilo mladým aj starším, a aby sme aj o pár rokov mohli povedať - áno, má to zmysel. Ďakujem vám všetkým z celého srdca, nech je tento festival oslavou všetkých, ktorí tu žili pred nami, ktorí tu žijú s nami, aj tých čo prídu po nás,“ s týmito slovami starostka obce Jana Stešková uzavrela 35. ročník Festivalu tradičnej ľudovej kultúry vo Vyšnom Mirošove.

(pn, foto: obec, Ivan Čižmár)

 

 

 

 

 

 

Tip na rodinný výlet: Kvetinové sochy na Hore parkovej v Krynici

   Susedné Poľsko má stále čo ponúknuť. Aj ľudia z kraja pod Duklou si čoraz viac obľúbili prechádzky v poľských kúpeľoch. Príkladom je poľská Krynica. Tá sa stáva čoraz viac atraktívnejšou, najmä na jednodňové výlety. Najmä počas jarných a letných mesiacoch hýri farbami.

   Ešte v závere mája v Krynici na Hore parkovej (Góra Parkowa) otvorili nádherný Park  hudby a svetla. Vznikol tu unikátny priestor, kde umenie ožíva medzi prírodou. Je to priam ideálne miesto pre rodinné prechádzky spojené s vychutnaním si kávy. Hora Parkova (Góra Parkowa) je kopec priamo nad centrom kúpeľného mesta Krynica-Zdrój. Dostanete sa tam nostalgickou vintage lanovkou, ktorá premáva z promenády až hore na vrchol. Vstup do parku už máte v cene lístka na lanovku. Ak máte radi prechádzky, dostanete sa tu aj pešo. Nuž a potom zistíte ako sa obliekali elegantné krynické dámy v 30. rokoch 20. storočia. Istotne vás zaujmú kvetinové sochy v  nadživotných veľkostiach. Vypočuť si môžete aj zvuk z klavíra, ktorý kvitne. Či zistíte ako znejú husle z rastlín. Toto všetko sa dozviete pri návšteve fantastického parku hudby a svetla. Spojenie inštrumentálnej hudby, kvetinové sochy a hra svetiel navodia jedinečnú atmosféru.

(ks)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V Kečkovciach si uctili tradície

    V obci Kečkovce sa v sobotu 2. augusta uskutočnilo kultúrne podujatie s názvom „Popoludnie s rusínskym folklórom“, ktorého usporiadateľom bol obecný úrad v Kečkovciach v spolupráci s Podduklianskym osvetovým strediskom vo Svidníku.  Obyvateľom obce, rodákom a návštevníkom obce v tento deň sme priblížili tradície, piesne a ľudovú hudbu.

   V programe vystúpila domáca spevácka skupina „Kečkovsky beťare“, folklórny súbor ČERHOVČAN z Bardejova a Ľudová hudba Mareka Žoltaka. Podujatie začalo o 16. hodine a pokračovalo do neskorých večerných hodín.

   Kultúrne podujatie „Popoludnie s rusínskym folklórom“ bolo podporený finančnými prostriedkami Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v roku 2024 (KULTMINOR). Veľké ďakujem patrí poslancom obecného zastupiteľstva a všetkým ostatným, ktorí priložili ruku k tak krásnemu dielu.

Edita Oreničová,

starostka obce

 

 

 

 

 

 

 

 

Zostavte tím a zapojte sa!

   SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku vás pozýva zúčastniť sa XXX. ročníka Dňa ľudových tradícií a medzinárodných majstrovstiev vo varení pirohov PIROHY 2025, ktoré sa uskutočnia v nedeľu 14. septembra 2025 o 14. hodine v areáli skanzenu SNM - MUK.

   Súťažiť môžu dvoj až trojčlenné družstvá, ktoré v časovom limite 1 hodiny pripravia cesto, vyhotovia a uvaria najmenej 50 ks pirohov s dvoma druhmi plnky. Na ich prípravu družstvo použije tradičnú technológiu prípravy. Súťažiaci si na vlastné náklady zabezpečia dva druhy plnky na prípravu pirohov a ingrediencie na ich dochutenie.

   Účastníci podujatia sú povinní dodržiavať zásady bezpečnosti počas celej súťaže. Doprava a účasť súťažiacich a ich priaznivcov na vlastné náklady. Výsledky a ocenenie súťažiacich vyhlási porota po ukončení majstrovstiev. Maximálny počet súťažiacich družstiev je 6.

Ak máte záujem zúčastniť sa majstrovstiev vo varení pirohov Pirohy 2025, dajte o sebe vedieť do 31. augusta 2025. Kontakt: zdenka.pavlikova@snm.sk, č. tel.: +421 54 2451001, SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Centrálna 258, 089 01 Svidník

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V areáli Vojenského múzea a pamätníka sa pustili do odstraňovania následkov veternej smršte

   Presne mesiac od veternej smršte sa vo Svidníku opäť rozozvučali motorové píly. V areáli Vojenského historického múzea a Pamätníka Sovietskej armády odstraňujú následky kalamity vojenskí lesníci.

   Konkrétne chlapi zo štátneho podniku Vojenské lesy a majetky, odštepný závod Kamenica nad Cirochou. Do konca augusta musia stihnúť práce za takmer 20-tisíc eur.

   Začali v uplynulý štvrtok 7. júla skoro ráno a najprv v areáli pamätníka s vojenským cintorínom. Svidníčania a turisti tak aktuálne nepočúvajú len zvuk motorových píl, ale v akcii môžu vidieť aj špeciálne lesnícke stroje.

   Pripomeňme, že veterná smršť sa aj Svidníkom prehnala v pondelok 7. júla. Len v tomto prírodnom areáli Vojenského historického múzea padlo k zemi alebo sa zlomilo 187 stromov. S koreňmi vietor vyvrátil aj obrovské majestátne stromy. Vojenským múzejníkom prišli pomôcť chlapi z už spomínaného štátneho podniku v pôsobnosti Ministerstva obrany Vojenské lesy a majetky.

   „Vzhľadom na to, že si nevieme sami pomôcť, sme ich oslovili a vlastne oni všetko odstránia, či sú to konáre, či sú to stromy, mali by v takých exponovaných miestach aj zafrézovať všetky pne, vyrovnať terén,“ povedal pre naše noviny Erik Lehotský zo svidníckeho Múzejného oddelenia Vojenského historického múzea Piešťany patriaceho pod Vojenský historický ústav v Bratislave.

   Odborníci z Vojenských lesov a majetkov si boli celý areál po kalamite obzrieť viackrát a podrobne zmapovali škody. Obchodno-marketingový riaditeľ odštepného závodu Vojenských lesov a majetkov v Kamenici nad Cirochou Ondrej Hodovanec opísal, čo všetko musia zvládnuť. „Musíme tie koreňové systémy vyviezť, vzniknuté pne musíme zafrézovať a drevnú hmotu spracovať, to znamená všetko drevo sa zužitkuje, každý jeden kus bude zaevidovaný, budeme sa snažiť vyrobiť nejaké guľatinové sortimenty, potom vlákninu a konáre skončia v dendromase, vyrobenej štiepke.“ Celá úprava areálu má byť zavŕšená náhradnou výsadbou. Jej definitívnu podobu ešte musia doladiť. „Už to pravdepodobne nebudú smreky, ale už to budú nejaké iné stromy, vlastne je to na odbornej spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom,“ doplnil Erik Lehotský a my dodajme, že pilčíci majú odstraňovanie následkov veternej smršte stihnúť do konca augusta. Ľudí pohybujúcich sa v areáli múzea a pamätníka vyzývajú na zvýšenú opatrnosť, keďže sa tam pohybujú aj ťažké stroje a po spílení k zemi padajú stromy.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aj svidnícka nemocnica má v lete menej darcov a tým pádom aj menej krvi

   Menej darcov, menej krvi v nemocniciach. Letné obdobie prináša so sebou aj problémy v nemocniciach. Darovať krv prichádza menej ľudí. Zdravotníci ich častokrát musia aj zvolávať. A to aj v regionálnych nemocniciach s menšou spádovou oblasťou.

   Opakuje sa to každoročne. Nemocnice zásoby krvi pravidelne dopĺňajú, no stane sa, že konkrétna krvná skupina dosiahne hraničný stav zásob. Ako to funguje, vysvetlila pre naše noviny Anna Sabolová z Územného spolku SČK vo Svidníku. „V nemocnici sa snažia obvolať darcov, pozvať ich, aby prišli, že majú málo krvi.“ To, že sa niečo také skutočne stáva, potvrdila Jana Pipasiková z Hematologicko-transfúziologického oddelenia Nemocnice vo Svidníku. „Minulý týždeň sme pozývali darcov, nulku negatívnu sme potrebovali a béčko negatívnu a niektorí došli tento týždeň na odber. Zrejme im nevyhovoval termín.“

    Anna Sabolová vedie evidenciu darcov krvi v nemocnici vo Svidníku dlhé roky. Hovorí, že na slabšiu aktivitu darcov v júli a auguste sú už zvyknutí. „Je to dovolenkové obdobie, každý odchádza preč. Príde z dovolenky, zase nechce hneď ísť darovať krv, tak pomenej darcov máme,“ priznala Anna Sabolová.

    V nemocnici vo Svidníku možno darovať krv dvakrát do týždňa. V uplynulú stredu tak napríklad urobilo 34 darcov. Bežne ich ale zvykne prísť aj päťdesiat či šesťdesiat.

„O týždeň sa mi posunula dovolenka, tak preto som prišiel. Aj prišla mi esemeska, že potrebujú darovať, lebo majú akútny nedostatok krvi určitej skupiny, tak preto som došiel, aby som pomohol,“ povedal jeden z bezpríspevkových darcov krvi.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotopasce svidníckym mestským policajtom pomáhajú v boji proti nelegálnym skládkam

   Sú pre nich skrytými, no veľkými pomocníkmi. Proti nelegálnym skládkam skúšajú rôzne formy boja. Najnovšie sa ako veľmi účinné ukazujú fotopasce. Vo Svidníku pôsobia dosť odstrašujúco, a možno práve preto, že nikto nevie, kde a kedy vlastne sú.

   Prvé štyri mesiace používania svidníckym mestským policajtom potvrdili, že fotopasce boli správnou voľbou. „Ľudia sa trošku s tým ukľudnili, že nevyvážajú odpad,“ potvrdil náčelník Mestskej polície vo Svidníku Jakub Kurej.

   Dobre ukrytí pomocníci, zdá sa, pôsobia odstrašujúco. Na rôznych miestach po okrajoch mesta pritom zväčša končil odpad zo záhrad. Jedna z najkritickejších lokalít na vytváranie nelegálnych skládok je tá pri vstupe do mesta v smere od Ladomirovej. Je pomerne odľahlá a pri vstupe do mesta. Zvykli si na ňu nielen domáci, ale i ľudia z okolitých obcí. Ešte v apríli boli aj mestskí policajti často zaskočení a zároveň bezradní. „Vidíme tu stavebnú suť, vidíme tu škridľu, pneumatiky, ktoré v pneuservise, keď meníme pneumatiky, nám bezplatne vie zobrať priamo pneuservis a zlikvidovať,“ opisoval situáciu v apríli náčelník mestských policajtov vo Svidníku Jakub Kurej. Keď nasadili prvé fotopasce, výsledky boli okamžite. „To nám hneď vysiela signál na meil, že je nejaký pohyb v blízkosti fotopasce, tak väčšinou to ideme skontrolovať. Je tam pokuta, sankcia, prípadne upozornenie.“

    Pre ochranu osobných údajov nám konkrétne prichytenia ukázať nemohli. Reakcie prichytených nám však opísali. „Boli prekvapení, že sme mimo mestskej lokality za takú rýchlu dobu, kde nečakali, že bude hliadka alebo niekto ich čakať a hlavne vo večerných hodinách, ale ľudia musia vedieť, že sú nejaké pravidlá, nemôžu ich porušovať,“ zdôraznil Jakub Kurej.

    Takýchto a podobne odľahlejších lokalít je v meste hneď viacero. Aj preto mestskí policajti fotopasce rozmiestňujú vždy na iné miesto. „Fotopasce točíme, ako sa hovorí, kde ich momentálne potrebujeme. Čiže nie sú len v jednej lokalite, kde napríklad sa nachádzame teraz, ale môžu byť úplne niekde inde.“

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

R4 je pre Giraltovce a celý región strategickou dopravnou tepnou

   Giraltovce ležia na dôležitej medzinárodnej trase a každý deň mestom prechádzajú tisícky kamiónov, preto výstavba rýchlostnej komunikácie R4 je pre mesto mimoriadne potrebná.

   Giraltovská samospráva o tom informovala na sociálnej sieti a dá sa povedať, že jej názor platí aj pre celý región od Prešova až po hranicu s Poľskom na hraničnom priechode Vyšný Komárnik - Barwinek.

   Na základe iniciatívy krajského poslanca za okres Svidník Jána Vooka, primátora mesta Giraltovce a zároveň predsedu Združenia miest a obcí pod Duklou Pavla Tchuríka, Centra zdieľaných služieb Giraltovce a Občianskeho združenia Podpora za výstavbu R4 sa na pôde Mestského úradu v Giraltovciach konalo v uplynulý štvrtok 7. augusta pracovné stretnutie so zástupcami Ministerstva dopravy SR, ktorí v rámci svojho pracovného programu po východnom Slovensku po necelom roku opäť zavítali do regiónu. Na tomto stretnutí aj za účasti starostov obcí svidníckeho okresu, zástupcov OZ Podpora za výstavbu R4 a zamestnancov Centra zdieľaných služieb Giraltovce podrobne zástupcovia ministerstva predstavili aktuálny stav a ďalšie kroky vo výstavbe rýchlostnej cesty R4.

   Peter Tvrdoň, generálny riaditeľ Sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií a zároveň riaditeľ odboru manažmentu PPP projektov Ministerstva dopravy SR spolu s riaditeľom Odboru cestnej dopravy na Ministerstve dopravy SR Martinom Miškovským poskytli detailnejší prehľad o aktuálnom stave projektu a zodpovedali všetky otázky prítomných starostov. Zástupcovia ministerstva zároveň ocenili vznik a činnosť občianskeho združenia, ktoré tak vytvorilo platformu na efektívnejšiu komunikáciu s rezortom dopravy a spoluprácu pri príprave projektu.

   Na stretnutí sa zúčastnil aj poslanec NR SR Jozef Kačmár, ktorý túto iniciatívu vo svojom prejave pozitívne zhodnotil. Starostovia a všetci prítomní mali možnosť vidieť aj finálnu podobu mapy celej rýchlostnej komunikácie R4.

   Ako uviedol iniciátor stretnutia, krajský poslanec za okres Svidník Ján Vook, podľa slov generálneho riaditeľa by mohla byť realizácia R4 ukončená okolo roku 2029-2030, pričom pôjde o PPP projekt. „Aj za týmto účelom spolupráce s Ministerstvom dopravy SR sme založili Občianske združenie PODPORA ZA VÝSTAVBU R4. Občianske združenie bude spolupracovať s ministerstvami SR, ktoré zabezpečujú výstavbu R4, kde bude participovať pri informovateľnosti obyvateľov dotknutého regiónu o ďalších postupoch staviteľa pri výstavbe R4. Cieľom tohto zámeru je spojiť jednotlivé obce regiónu memorandom o spolupráci,“ vysvetlil krajský poslanec Ján Vook.

(pn)