číslo 32 vydané 5.8.2025

 

Generálny prokurátor zverejnil brutálny prípad domáceho násilia v okrese Stropkov

Dlhodobo plánovanú modernizáciu ihriska pri „trojke“ mesto Svidník zaplatí z úveru

Rozhodli o rozdelení financií z regionálneho príspevku na tento rok

Ako dovolenkujú ľudia z nášho regiónu?

V obci Kurimka oslavovali výročie oslobodenia obce a pálili sobitku

Vydali knižnú prvotinu o futbale v našom regióne

Sprístupnili výstavu obrazov troch insitných umelcov zo Srbska

Pomalý rozbeh žatevných prác v regióne Svidníka a Stropkova

Čelná zrážka v známej, no nebezpečnej zákrute

S primárkou Hanou Zelenkovou nielen o tohtoročnom lete, cestovaní, ale aj o unikátnom prístroji

Malý dom, obrovský podvod

Mária Mafka Molčanyiová s manželom Domiciánom oslávili svoju Diamantovú svadbu

 

 

 

 

 

 

Generálny prokurátor zverejnil brutálny prípad domáceho násilia v okrese Stropkov

    Manželku bil tŕňovým konárom a spať mala aj v psej búde Mimoriadne drastický prípad domáceho násilia z nášho regiónu zverejnil vo svojej správe o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti na Slovensku v minulom roku 2024 generálny prokurátor Maroš Žilinka.

   Predložil ju na prerokovanie do Národnej rady SR a zdôraznil, že znenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa Trestného zákona je v aplikačnej praxi považované za problematické. „Hoci skutková podstata uvedeného trestného činu postihuje konania rôznych stupňov závažnosti, trestný čin je sankcionovaný rovnakou trestnou sadzbou,“ konštatuje v dokumente prokuratúra. Trestných činov domáceho násilia sa podľa správy dopúšťajú prevažne muži v produktívnom veku, teda vo veku od 30 do 50 rokov.

   Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je pritom podľa prokuratúry jedným z najzávažnejších prejavov domáceho násilia.

    „Najčastejším páchateľom tohto trestného činu boli muži vo veku od 31 do 40 rokov (52 vedených trestných stíhaní). Z hľadiska spôsobu páchania išlo o páchanie násilia na partnerke, deťoch a na rodičoch, s ktorými páchateľ žil v spoločnej domácnosti. Významným kriminogénnym faktorom umožňujúcim páchanie domáceho násilia je vplyv alkoholu a iných návykových látok na páchateľa. Tento bol zistený v 40,09 percenta trestných stíhaní,“ uvádza sa v správe.

   Ako príklad hrubosti a spôsobu spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby aj v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania prokuratúra generálny prokurátor vo svojej správe uviedol vec vedenú na Okresnej prokuratúre vo Svidníku. Odsúdený muž počas najmenej dvoch rokov v obytnom prívese na lúke a neskôr aj na iných miestach v okrese Stropkov svojej manželke vulgárne nadával, urážal ju, ponižoval, fackoval a obmedzoval ju v telefonickom kontakte s príbuznými a známymi, a jeho verbálne útoky a prejavy po narodení ich dieťaťa začiatkom roku

2022 prerástli aj do spôsobovania fyzického utrpenia. „V zimnom období, vo februári 2022, počas jazdy autom zišiel do lesného porastu, vytiahol poškodenú z auta, tŕňovým konárom ju bil po celom tele, potom ju oblial studenou vodou a zamkol ju v aute vyhrážajúc sa jej zabitím, ak to oznámi polícii,“ opísala skutok prokuratúra.

    Ako sa píše ďalej v správe, tento páchateľ v týraní pokračoval tým, že ženu zakliesnil medzi konáre stromov a palicami ju bil po nohách a chrbte, neskôr ju okrem bitia palicou a škrtenia niekoľko hodín nechával stáť pred prívesom bez oblečenia a vyhrážal sa jej zabitím. Okrem toho dotyčný raz prehodil cez konár stromu lano, strčil poškodenej hlavu do slučky na lane a začal ju ťahať hore, pritom jej vulgárne nadával.

   Týraná žena dokonca mala spať v psej búde. Poškodenej sa napokon podarilo ujsť a bola jej poskytnutá pomoc v centre pre týrané ženy.

   „Obžalovanému bol za spáchanie trestných činov uložený trest odňatia slobody vo výmere osem rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,“ dodal v Správe o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti na Slovensku v minulom roku 2024 generálny prokurátor Maroš Žilinka.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako dovolenkujú ľudia z nášho regiónu?

   Leto je časom oddychu a dovoleniek. Každoročne počas letných dní sa na stránkach týždenníka Podduklianske novinky dočítate aj to, ako dovolenkujú Svidníčania a ľudia z nášho regiónu. Rovnako aj to, čo pre nich znamená letný čas. 

Autor knihy História slovenského poisťovníctva v dokumentoch Tomáš Kromka spolu s manželkou oslávil v Taliansku 20. výročie svadby

   Autor knihy História slovenského poisťovníctva v dokumentoch a Svidníčan Tomáš Kromka sa tento rok rozhodol ochutnať Taliansko a spoznať jeho krásy. A tak si naplánovali dovolenkový výlet, ktorý mal pre nich aj výnimočný význam. „Oslávili sme tak 20. výročie svadby. Mám rád slobodu a variabilitu a preto nám dovolenky plánujem sám bez cestovky. Letenky u leteckej spoločnosti a ubytovanie cez booking, presuny mestskou dopravou a dostupnými diaľkovými dopravnými prostriedkami. Najviac si tak užijete miestnu kultúru a ste v podstate nútený stále komunikovať s miestnymi, aby ste sa čokoľvek dozvedeli alebo sa kdekoľvek dostali,“ ozrejmil Tomáš Kromka, ktorý spolu s manželkou cestovali letecky z Košíc do Florencie (s prestupom vo Viedni) a na Florenciu napojili aj výlety do Pisy a Ríma.

   „Práve na týchto výletoch sme mohli vyskúšať kvalitu miestnej dopravy a boli sme veľmi milo prekvapený. Cesta do Pisy regionálnym vlakom druhej triedy v rýchlosti 160 km/h mi pripadala kvalitnejšia ako cesta z Košíc do Bratislavy v IC prvej triedy. Veľmi sme si užili aj jazdu rýchlovlakom do Ríma v rýchlosti takmer 250 km/h. O kvalite jazdy by bolo v tomto prípade zbytočne rozprávať,“ dodal Tomáš Kromka.

   Vo Florencii si pozreli tie najväčšie pamiatky Santa Maria del Fiore, Piazza della Signoria, Palazzo Vecchio, Loggia dei Lanzi, Palazzo delle Assicurazioni Generali, Ponte Vecchio, Oltrarno, Záhrady Boboli, Santa Maria Novella.

   „Vyskúšali sme miestne gurmánske špeciality v Mercato Centrale. Pozreli sme si aj katedrálu Santa Croce a v nej aj hroby Michelangela, Galilea, Machiavelliho. Bývali sme vo vile blízko vyhliadky Piazzale Michelangelo, kde je najkrajší výhľad na celé mesto. Do Pisy sme cestovali len kvôli šikmej veži aj keď mesto toho ponúkalo viac. Dali sme si pri veži jeden s oddychovejších dní, keď sme toho nachodili len o trochu menej ako v iné dni. Takže len niečo cez 20 tisíc krokov.

   V Ríme sme boli presne v deň nášho výročia a osladili sme si ho návštevou Koloseum a Forum Romanum Kapitol, Altare della Patria, Piazza Venezia, kde sa nachádza pamätník Viktora Emanuela. Obed sme si dali priamo pri Pantheone a cez zastávku na Piazza Navona sme sa vrátili k Fontáne di Trevi. Tá je v skutočnosti väčšia než sa zdá byť na akejkoľvek fotografii alebo videu. Kto videl určite potvrdí. Potom nás už čakala zastávka pri Španielskych schodoch a cet Tibér do Vatikánu. Keď sme si pozreli Anjelsky hrad a Námestie sv. Petra, spomienka padla aj na knihy od Dana Browna Anjeli a Démoni alebo Da Vinciho kód.

   Keďže som zakladateľom múzea poistenia a autor knihy História slovenského poisťovníctva v dokumentoch, v Ríme moje kroky smerovali aj k jednej zaujímavej pamätihodnosti. Nachádza sa na Piazza Venezia pri pamätníku Viktora Emanuela na budove Palazzo delle Assicurazioni Generali. Je to miesto, kde 24. mája 1918 slávnostne prevzal generál M. R. Štefánik z rúk vtedajšieho talianskeho predsedu vlády V. E. Orlanda pri symbolickom Oltári vlasti bojovú zástavu československých légií v Taliansku. Následne sa uskutočnila slávnostná prísaha a prehliadka príslušníkov československých jednotiek. Pri tejto príležitosti bola pravdepodobne po prvýkrát v zahraničí zahraná pieseň „Kde domov můj“ ako oficiálna štátna hymna. V roku 2004 bola na pamiatku tejto udalosti z iniciatívy Veľvyslanectva Slovenskej republiky osadená pamätná tabuľa.

   Cestou do Košíc sme mali dlhšie medzipristátie vo Viedni a tak sme si ešte pozreli aj jej centrum a dali si Wiener schnitzel,“ zhrnul Tomáš Kromka.

 

Martin Gonšenica, okresný šéf SMER-SD - „Zakopané je našou obľúbenou destináciou“

   Okresný šéf strany SMER-SD a asistent poslanca Národnej rady SR Martin Gonšenica si toto leto spolu so svojou rodinou doslova užíva plnými dúškami. „Zakopané je našou obľúbenou destináciou a som rád, že sme tam mohli byť i počas tohto leta niekoľkokrát, oddýchnuť si, zregenerovať a stráviť príjemné chvíle s rodinou. Keďže máme aj vinicu na Tokaji, leto sa pre nás spája i s prácou v nej, no je to pre nás forma psychohygieny a po práci si užívame relax s priateľmi. Okrem toho je našou obľúbenou aktivitou jazda na motorke a som rád, že spolu s manželkou voľné chvíle trávime aj touto formou. Jazdou na motorke spoznávame nové miesta a plánujeme i dlhšie trasy, plány sú, tak veríme, že sa nám podaria aj zrealizovať,“ povedal Martin Gonšenica.

    A ďalej dodal, že ako rodina majú radi grilovačky a kúpanie. Najmä na poľskej strane si už vyskúšali viaceré aquaparky. „Na toto leto ešte máme plány najmä v podobe víkendových wellness pobytov. Slovensko je nádherná krajina a osobne si myslím, že mnohokrát navštevujeme zahraničie a ani sami nevieme, koľko krás máme práve doma, takže by sme chceli navštíviť slovenské regióny, kde sme ešte neboli. Máme tiež v pláne ešte návštevu niektorých festivalov, keďže sme milovníci folklóru, tak veríme, že sa nám naše plány podarí zrealizovať. Vo všeobecnosti je pre mňa leto časom, ktorý môžem ešte intenzívnejšie než obyčajne stráviť so svojou rodinou a priateľmi a rád by som i touto cestou poprial všetkým vašim čitateľom leto plné slnka, pohody, rodinných stretnutí, príjemných zážitkov a dobrodružstiev,“ zaželal Martin Gonšenica.

(ks)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V obci Kurimka oslavovali výročie oslobodenia obce a pálili sobitku

   Posledný júlový víkend patril oslavám. V obci Kurimka pripravili oslavy 80. výročia oslobodenia obce Kurimka. Oslavy spojili so slávnostným zapálením vatry - sobitky.

Starostka obce Martina Ilečková spolu s poslancami obecného zastupiteľstva tu pripravili bohatý program. Konala sa tu prezentácia vojenskej techniky a prednáška o udalostiach 2. svetovej vojny a ťažkých bojoch v našom regióne. Po príhovore starostky obce bola zapálená vatra - symbol slobody a nádeje a potom vystúpila hudobná skupina Teraborsuk.

   Spomeňme, že vatru spolu so starostkou obce slávnostne zapálili poslankyňa Národnej rady SR Alena Nováková, krajskí poslanci Ján Vook a Michal Iľkanin. „Ďakujeme za účasť 51. krídlu Prešov, Vojenskému historickému ústavu a hudobnej skupine Teraborsuk,“ poďakovala starostka obce.

   Pre širokú verejnosť tu pripravili občerstvenie, opekačku, bohatú tombolu a pre tých najmladších skákacie atrakcie.

   Načrime trochu do histórie obce Kurimka. Po rozpade Československa (1939) žili občania obce veľmi biedne v drevených domčekoch, ktoré boli pokryté slamou. Svoje pozemky obhospodarovali zastaralým spôsobom a to pluhom ťahaným koňmi alebo v horšom prípade kravami. V okolitých lesoch sa v tom období začala formovať partizánska skupina Čapajev, ktorej občania Kurimky nosili potraviny a informovali ich o pohybe nemeckých vojsk v obci. Členov skupiny tvorili prevažne sovietski občania, ktorí utiekli z nemeckého koncentračného tábora. Táto skupina pod vedením Nikolaja Pisarenka, sovietskeho partizána, 11. januára 1944 prepadla v Kurimke nemeckú žandársku hliadku. Pri prestrelke zomrel aj partizán Sergej Sedov, ktorého občania pochovali na miestnom cintoríne. Ďalej táto skupina 12. septembra 1944 pri Kurimke zlikvidovala jazdeckú čatu nemeckých vojakov. Obec Kurimka oslobodili 19. januára 1945 vojská 1. československého armádneho zboru, ktorého veliteľom bol Ludvík Svoboda, ktorý sa neskôr stal prezidentom Československa. Oslobodenie obce prebehlo bez výstrelu, pretože sa nemeckí vojaci vzdali. Účastníkmi Sovietskej armády boli aj niektorí občania obce. Boli to: Andrej Čisoň, Ján Balina, Andrej Džupka, Jozef Husák, Jozef Kriško, Michal Kriško ml., Ján Pavľuš, Vasiľ Sasarák. Z menovaných bojovníkov boli v boji zabití Ján Balina a Vasiľ Sasarák.

   Obec síce oslobodili v januári, ako väčšinu obcí kraja pod Duklou, ale starostka obce sa rozhodla tak významné výročie presunúť na leto. Spojila to so slávnostným zapálením sobitky.

   V závere dodajme, že táto akcia bola realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany SR v rámci dotačného programu.

(ks)

 

 

 

 

 

 

 

 

Sprístupnili výstavu obrazov troch insitných umelcov zo Srbska

   Výstavné priestory Podduklianskeho osvetového strediska vo Svidníku sú aktuálne dejiskom výstavy obrazov od troch insitných umelcov zo Srbska pod názvom „Insitné umenie“.

   Pozrime sa na jednotlivých autorov. Vladimír Galas sa narodil v roku 1984 v Belehrade. Od svojho detstva žije v Padine. Aj keď sa insitnej maľbe naplno venuje len od roku 2001, jeho obrazy sú po celom svete. Obľúbené motívy autora sú kone, krajinky, dedinskí ľudia pri práci. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 2029 spolu s Jurajom Lavrošom v Bratislave. Má za sebou viac ako desať samostatných výstav a vyše 50 kolektívnych.

   Pavel Ljavroš ml. je výnimočný talent pre hudbu a maliarstvo. Ešte od malička pevne kráčal otcovými umeleckými stopami. Narodil sa 20. novembra 1987 v Pánčeve a žije a vytvára v Padine v Srbsku. Pozorujúc jeho tvorbu, je zrejmé že Pavla ml. čaká lesklá budúcnosť. Pavel Ljavroš ml. mal samostatné, ako aj viacej spoločných výstav. Vystavoval vo svojej krajine, tak aj v zahraničí. Okrem oleja na plátne vytvára aj perokresby, v čom sa aj dokázal ako výnimočný a perfektný. Svedkovia sme času, keď svet stratil zmysel pre dobré a pekné a nevidí rozdiel medzi lepším a horším. Ale bez ohľadu na to, Pavel ml. nám ponúka a podáva pocit tepla svojej duše cez umeleckú tvorbu. Tentoraz zo svojich obrazov.

   Juraj Lavroš sa narodil 27. júna 1963 v Padine. Od samého detstva v sebe niesol vynikajúcu umeleckú zručnosť. Sledoval vlastné tvorivé podnety a začal vytvárať obrazy, ktoré ihneď nadišli na dobrú odozvu výtvarného obecenstva. V krajinke Juraja Lavroša prevláda rozprávková rovina so stromami, divnými rastlinami a živočíchmi, poniektorým domom a studňou, ktorá je symbolom obyvateľov Padiny. Avšak jeho obľúbeným motívom je nezbedný gunár, ktorý je podľa slov historikov umenia, znakom čistoty jeho duše. Svoju bohatú fantáziu prenáša na obrazy najčastejšie technikou olejomaľby. Juraj Lavroš sa stal členom Galérie insitného umenia v Kavačici roku 1994, keď po prvýkrát samostatne predstavil svoje diela v starej galérii v Kovačici. Zúčastnil sa vyše sedemdesiat kolektívnych výstav v Srbsku a v zahraničí (Montreal, Mexico City, Mníchov, Berlín, Bonn, Slovenská republika) a často svoje umenie predstavuje cestou samostatných výstav (Padina, Kovačica, Kopaonik, Cyprus, Bratislava...)

   Juraj Lavroš patrí do skupiny všestranných umelcov, ktorý má za sebou 30 rokov aktívnej činnosti v oblasti insity, a od roku 2017 je jedným výrobcom tradičných slovenských dychových nástrojov - Fujare na území kovačickej obce.

   Predajnú výstavu troch insitných umelcov zo Srbska „Insitné umenie“ v priestoroch Podduklianskeho osvetového strediska vo Svidníku si môžete pozrieť do 15. septembra 2025.

Katarína Grúsová,

POS vo Svidníku

 

 

 

 

 

 

 

 

Rozhodli o rozdelení financií z regionálneho príspevku na tento rok

   Riadiaci výbor najmenej rozvinutého okresu Svidník na svojom rokovaní začiatkom júla tohto roku prerokoval doručené žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku na tento rok.

    Predsedníčkou Riadiaceho výboru je prednostka Okresného úradu vo Svidníku Jana Tchuriková a jeho členmi Pavol Tchurík za Združenie miest a obcí Slovenska, Peter Lukášek za Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, Ján Hirčko za Prešovský samosprávny kraj a Štefan Kolesár za sociálno-ekonomických partnerov.

   Prednostka Okresného úradu vo Svidníku a zároveň predsedníčka Riadiaceho výboru v úvode informovala, že doručených bolo 27 žiadostí v celkovej výške 1 090 504,83 eur, pričom na výzvu je vyčlenených 505 318,00 eur.

   Členovia Riadiaceho výboru najmenej rozvinutého okresu Svidník následne pristúpili k hodnoteniu jednotlivých žiadostí podľa hodnotenia, ktoré získali v priemere viac ako 70 bodov.

Schválené boli tieto projekty:

Sunrise Group s.r.o. - Zvýšenie efektivity a ekologickosti výroby spoločnosti Sunrise Group s.r.o.: 25 356,33 eur, pričom realizáciou má vzniknúť jedno pracovné miesto. Obec Radoma - Po stopách Veľkonočnej bitky v Karpatoch:  41 252,85 eur.

Obec Rovné - Altánok pri trase SNP v obci Rovné: 24 564,79 eur.

Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov Giraltovce - Propagácia a rozvoj včelárstva v kraji pod Duklou: 15 011,75 eur.

Martin Ždiňak - Skvalitnenie služieb v oblasti gastronómie: 15 000,00 eur, pričom realizáciou vznikne jedno pracovné miesto.

Obec Kurimka - Oddychová zóna v obci Kurimka: 26 933,48 eur.

Obec Jurkova Voľa - Rekonštrukcia miestnych komunikácií Jurkova Voľa: 21 476,64 eur.

Obec Soboš - Skvalitnenie miestnych služieb v obci Soboš (Kryté pódium): 25 777,93 eur.

Obec Šemetkovce - Rekonštrukcia cestnej komunikácie v obci Šemetkovce: 97 794,37 eur.

Obec Okrúhle - Revitalizácia verejných priestranstiev v obci Okrúhle: 16 278,65 eur.

Gréckokatolícka cirkev, farnosť Šarišský Štiavnik - Obnova drevenej zvonice v Šarišskom Štiavniku: 24 658,87 eur.

Obec Vyšný Mirošov - Revitalizácia verejného priestranstva v obci Vyšný Mirošov: 32 041,84 eur.

Obec Mlynárovce - Revitalizácia oddychovej zóny: 39 295,49 eur.

Technické služby mesta Svidník - Obstaranie teleskopického nakladača: 62 390,00 eur, pričom realizáciou vzniknú dve pracovné miesta.

Obec Kružlová - Zvýšenie povedomia a propagácia Údolia smrti: 37 485,01 eur.

    Riadiaci výbor na základe výsledného bodového ohodnotenia jednohlasne schválil podporenie žiadostí prijatých vo výzve v celkovom počte 15 projektov.

    Finančné prostriedky budú úspešným žiadateľom následne poskytnuté po odsúhlasení na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v Bratislave.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

Pomalý rozbeh žatevných prác v regióne Svidníka a Stropkova

    Kde jedni končia, iní ani poriadne nezačali. Tak by sa dala v skratke opísať situácia na slovenských poliach. Na západe a juhu krajiny žatva vrcholí, no napríklad v regióne Svidníka a Stropkova je to zatiaľ len čakanie na slnko.

    Presvedčili sme sa o tom vo Vyšnom Orlíku a okolí, kde sme sa stretli s Pavol Petríkom, ktorého spoločnosť Poľnoprodukt hospodári práve v tejto lokalite. V uplynulú stredu opäť meral vlhkosť obilia, no spokojný nemohol byť.

   „Sme pripravení, technika je pripravená, sklady pripravené, len začať,“ povzdychol si Pavol Petrík a súhlasil s názorom, že keď malo pršať, bolo teplo a keď malo byť teplo, pršalo. Táto veta asi najlepšie vystihuje situáciu so žatevnými prácami na severovýchode Slovenska. „My sme začali žatvu 23. júla a odvtedy stojíme. Stihli sme nejakých dvanásť percent, no a zvyšok stojí.“ Aj v uplynulú stredu malo obilie vysokú vlhkosť, a to bola vtedy jediná prekážka pre kombajn. „Pôda pre kombajn nie je vlhká, akurát obilie je vlhké. Zároveň treba povedať, že druhým problémom je to, že obilia je každým dňom menej. lebo zver všetko ničí.“ Hoci sú farmári v severnejšie položených oblastiach, vrátane tých v okresoch Svidník či Stropkov, na posun žatvy zvyknutí, teraz sa v nich miešajú aj obavy. „Čím viac sa to bude odsúvať, tým bude kvalita horšia a menej obilia bude,“ upozornil Pavol Petrík zo spoločnosti Poľnoprodukt.

   Poľnohospodári v našom regióne teda museli čakať. Najviac potrebujú slnka, ktoré podľa predpovedí by už mali snáď dostatočne dopriate aj nášmu regiónu. V závere týždňa platilo, že v prípade väčšiny poľnohospodárskych subjektov v okresoch Svidník a Stropkov kombajny a ďalšia technika ostávali zatiaľ na dvore.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

Čelná zrážka v známej, no nebezpečnej zákrute

   Pomerne vážna dopravná nehoda sa stala v nedeľu 27. júla podvečer medzi obcou Ladomirová a mestom Svidník.

    Vodič osobného auta značky Škoda Fabia, ktorý viezol svoju mamu a synovca z Nižného Komárnika do Svidníka, nezvládol prejazd ostrej zákruty, nazývanej ako „Dzvinčukova“ či „Poľská“ zákruta. Fabiu na vlhkej vozovke v zákrute vynieslo do protismeru, kde sa čelne zrazila s oprotiidúcim autom značky Lexus. Viezla sa v ňom poľská rodina vracajúca sa z dovolenky v Chorvátsku. Bilancia čelnej zrážka boli vážna.

   Záchranári do nemocnice previezli celú osádku Fabie, teda mladého muža, jeho mamu i malého synovca. Najvážnejšie zranenia utrpela staršia žena, chlapca a jej syna z nemocnice prepustili po pár dňoch.

   Na mieste nehody zasahovali záchranári a hasiči, ale, samozrejme, aj dopravní policajti z Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Svidníku, ktorí dopravnú nehodu vyšetrujú.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

S primárkou Hanou Zelenkovou nielen o tohtoročnom lete, cestovaní, ale aj o unikátnom prístroji

Kožná klinika ponúka jedinečný minerálny kúpeľ

    S lekárkou a primárkou kožnej kliniky DOST vo Svidníku Hanou Zelenkovou sme sa rozprávali nielen o tohtoročnom lete. Prezradila ako ho bude tráviť, ale aj to, že sama vymyslela prototyp unikátneho prístroja na liečenie psoriázy a ekzému. Inšpirovala sa Francúzmi.

Ako trávite tieto letné dni pani doktorka?

    „Tieto slnečné dni trávim trochu netradične, lebo po operácii očí mi slniečko nerobí v súčasnom období dobre. A v mojom veku už to opaľovanie a kúpanie v mori nie je až také atraktívne ako bolo. Pravdupovediac, rada trávim svoj voľný čas u seba na záhrade pozeraním na zeleň a sledovaním krásnych kvetov, ktoré mi na záhrade rastú. Samozrejme, keď si oddýchnem, tak sa znovu ponorím do práce a  pripravujem prednášky na rôzne kongresy, ktoré sa budú konať v jesennom období.“

Je o Vás známe, že rada cestujete a na svojom konte už máte množstvo kilometrov. Precestujete aj v súčasnosti veľa kilometrov?

   „Dosiaľ som toho po svete precestovala veľa, len v posledných rokoch pre operáciu očí to nie je až také aktuálne. Cestujem predovšetkým autom a to na kratšie vzdialenosti. Maximálne navštívim Poľsko, Maďarsko, samozrejme, Českú republiku a podobne. V súvislosti s tým, že veľa jazdím, rada spomínam, napríklad aj na cestu do Francúzska, ktorá ma svojim spôsobom obohatila. Naskytla sa mi totiž možnosť, pred ešte vyše tridsiatimi rokmi, absolvovať študijný pobyt vo francúzskych kúpeľoch, kde disponovali pulverizáciou ako druhom ošetrenia. Mňa ten celý systém vtedy oslovil do takej miery, že som sa obrátila na jednu piešťanskú firmu s otázkou, či by mi prototyp tohto prístroja tzv. pulverizátora vyrobila. Podarilo sa a ide skutočne o unikát v rámci celého Slovenska. V tomto prístroji pacienta ošetrujeme rozprašovaním, čiže pulverizáciou minerálnej vody. Dĺžka pobytu pacienta v pulverizátore závisí od typu ochorenia alebo jeho vekovej skupiny. Následne ho premiestnime do UVA alebo UVB kabíny alebo je liečený konkrétnymi mastičkami. Tento pulverizátor je skvelý a jedinečný aj v tom, že poskytuje ošetrenie, buď celého tela, alebo jeho jednotlivých častí ako sú ruky, trup, nohy a atď.“

Zažili ste  na vlastnej koži tento areosolový kúpeľ v pulverizátore?

   „Samozrejme, a to ma aj viedlo k tomu, aby som vymyslela slovenský prototyp pulverizátora, lebo v tých francúzskych kúpeľoch som mala možnosť opakovane sa zúčastniť kúpeľa, o ktorom sa rozprávame. Sama totiž viem, čo psoriáza obsahuje a viem ako veľmi môžu pacientom s týmto ochorením pomôcť kúpele trebárs aj  u nás na Slovensku v Červenom kláštore, či Smrdákoch. No a ja som chcela takúto netradičnú možnosť ošetrenia poskytnúť pacientom aj na našom pracovisku vo Svidníku.“

Aké účinky zanecháva takáto kúpeľná liečba pulverizátorom na pokožke človeka?

    „Táto kúpeľná liečba zanecháva predovšetkým zjemnenie kože, jej hydratáciu, u mnohých pacientov odstraňuje povrchové šupiny a pod. Predovšetkým ten pobyt ako my hovoríme v pulverizačnom stane, prináša aj neskutočný pocit relaxu, odbremeňuje pacienta od svrbenia a celkovo od nepríjemných a diskonformných problémov. Ide nielen o lokálnu záležitosť kože, ale predovšetkým aj celkovú v zmysle upokojenia a relaxu.“

Komu predovšetkým je kúra v pulverizátore určená?

   „Ten pobyt v pulverizátore zanecháva pocit úžasnej sviežosti, hladkej, jemnej až detskej pokožky. Samozrejme, keď spomíname deti, tak aj u malých bábätiek sa tento prístroj môže pokojne využívať. Keď dieťatko leží spoločne so svojou maminou v pulverizátori, koža sa pripraví na ošetrovanie mastičkami a zabraňuje nepríjemnému svrbeniu. Odporúčame to ale predovšetkým pacientom, ktorí majú chronické ochorenia, to znamená ekzémy, psoriázy a veľmi sa tento prístroj tiež osvedčil u pacientov, ktorí majú na koži stopy po popáleninách, svrbí ich pokožka, alebo trpia závažnými kožnými ochoreniami napr. sklerodermiou. Tá škála kožných problémov, ktorú pulverizátor pomáha riešiť je ozaj veľmi široká a veľmi veľká.“

S akými odozvami najčastejšie odchádzajú pacienti po ošetrení v pulverizátore na Vašej kožnej klinike DOST vo Svidníku?

   „V prvom rade musím povedať, že pacienti po tejto procedúre odchádzajú maximálne spokojní. To je jedna vec. Druhá vec, ktorá nás veľmi teší je, že pacienti sa na nás spontánne obracajú a pýtajú sa, či sa môžu opakovane na procedúru objednať alebo či ju môžu vyskúšať aj ich známi, ktorí majú rôzne kožné problémy. Zaujímavé a paradoxné je, že niektorí pacienti, ktorí sa vracajú z pobytu pri mori a cítia sa po ňom úžasne, krátko na to môžu pociťovať presušenie pokožky až nepríjemné ošupovanie a lúpanie kože. Aj v takomto prípade pre nich vhodný práve pulverizátor.“

Čo musia pacienti urobiť aby mohli absolvovať pobyt v takzvanom pulverizačnom stane?

   „V prvom rade ich musí vyšetriť lekár, pokiaľ sa jedná o závažné kožné ochorenia, ktoré chceme týmto riešiť. Ale môžu sa prihlásiť aj spontánne na regeneračné kúry,  ak majú o tejto metóde ošetrenia alebo prístroji informácie. Povedala by som, že tieto regeneračné kúry má v obľube čoraz väčší počet ľudí, či už ide o ženy, mužov alebo pacientov v detskom veku.“

Navštívite aj Vy tento rok nejaké kúpele?

   „Áno. Pravidelne počas leta navštevujem počas jarného a letného obdobia Piešťanské kúpele. Chodím tam nielen ako pacientka, ale aj ako školiteľka a prednášajúca. Spomenuté miesto ma zakaždým maximálne nabije veľkou dávkou energie čo sa fyzickej i psychickej stránky týka.“

    Chcete zažiť pravý kúpeľný relax? Ponúkame vám možnosť aerosólových kúpeľov. Ak trpíte psoriázou, atopickým ekzémom, neutíchajúcim svrbením, namáhanou poškodenou a chorou pokožkou, či stavom po popáleninách, jazvách a želáte si minimalizovať užívanie hormonálnych mastí na minimum, potom je zariadenie DOST vo Svidníku so svojim unikátnym pulverizátorom tým pravým a vhodným riešením pre vás.

Jana Savčáková

 

 

 

 

 

 

 

 

Dlhodobo plánovanú modernizáciu ihriska pri „trojke“ mesto Svidník zaplatí z úveru

   Na neplánovanom zasadnutí sa uprostred leta zišli poslanci Mestského zastupiteľstva vo Svidníku. Rokovali v uplynulú stredu 30. júla v priestoroch v Dome kultúry na poschodí.

   Jedným z dôvodov neplánovaného zasadnutia bolo schválenie úveru na realizáciu Modernizácie ihriska pri Základnej škole na Ulici 8. mája vo Svidníku.

   Pripomeňme, že svidnícke Mestské zastupiteľstvo uznesením č. 255/2025 z 13. februára 2025 schválilo Predloženie žiadosti o poskytnutie príspevku v rámci programu ,,Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry“ na základe výzvy č. 2024/002 Fondu na podporu športu na projekt „Modernizácia ihriska pri III. ZŠ“ a zabezpečenie finančných prostriedkov na spolufinancovanie realizovaného projektu vo výške minimálne 30 % z celkovej sumy oprávnených výdavkov projektu 958 580,00 eur. Na základe výsledkov verejného obstarávania z marca 2025 bol úspešný uchádzač spoločnosť Kondor-SP, s.r.o., r.s.p., Centrálna 812/13, 089 01 Svidník s cenou diela vo výške 810 179,75 eur. Ďalším obligatórnym verejným obstarávaním z marca 2025 boli služby stavebného dozoru. Na základe výsledkov verejného obstarávania Služby stavebného dozoru na stavbe „Modernizácia školského ihriska pri III. ZŠ, Ul. 8. mája 640/39, Svidník“ bol úspešný uchádzač spoločnosť Juno s. r. o., Potočná 35/121, Trenčín s cenou 14 145 eur.

   Mesto Svidník plánuje prostredníctvom poskytnutej dotácie financovať výdavky viažuce sa na modernizáciu ihriska pri III. ZŠ na Ul. 8. mája 640/39 vo Svidníku. Projekt rieši modernizáciu existujúceho atletického oválu so škvarovým povrchom spolu s futbalovým trávnatým ihriskom. Návrh rieši vytvorenie nového športového komplexu, ktorý bude obsahovať atletický ovál pre bežecké disciplíny s dĺžkou 280 m s troma dráhami a šprintérskou rovinkou so šiestimi dráhami. Povrch oválu je na báze tzv. tartan. Súčasťou tartanovej dráhy je aj priestor na skok do diaľky.

   Ďalej je navrhnuté v strede oválu futbalové ihrisko s umelou trávou výšky 50 mm a za bránami sú riešené volejbalové a basketbalové ihriská s umelým povrchom, tento priestor je možné využiť aj na skok do výšky.

   Súčasťou projektu je kruh pre vrh guľou. Celý areál je osvetlený umelým osvetlením a oplotený. Ihrisko bude celé bezbariérové s parkovacím miestom pre imobilných. Modernizácia ihriska je v súlade s platným územným plánom mesta Svidník a nachádza sa na mieste pôvodného školského ihriska. Modernizáciou ihriska dochádza k skvalitneniu športového využitia ihriska nie k významnému nárastu kapacity. Potenciál využitia výrazne vylepšuje infraštruktúra základnej školy, ktorá má pri areáli samostatne dostupné hygienické zázemie - šatne, sprchy, toalety.

   Športovú multifunkčnú plochu dopĺňa aj existujúci a funkčný plavecký bazén v pavilóne základnej školy, ktorý v krátkom čase prejde rekonštrukciou. Doplnením osvetlenia dochádza k možnosti využívať ihrisko aj po zotmení. Osvetlenie je navrhnuté s ohľadom na blízky obytný súbor bytových domov a modelácia osvetlenia je navrhnutá certifikovaným systémom DIALUX. Prevádzka ihriska bude regulovaná návštevným (prevádzkovým) poriadkom tak, aby nedochádzalo k rušeniu obyvateľov blízkeho obytného súboru.

   Spolufinancovanie vo výške 30 % je v tomto prípade naplánované z úverových zdrojov. Po prijatí navrhovaného úveru zadlženosť mesta ku koncu roka 2025 by bola vo výške 17,5 %.

   Celkové náklady na rekonštrukciu ihriska sú vo výške 824 324,75 eur, pričom schválená dotácia z Fondu na podporu športu je vo výške 572 790 eur. Požadované dofinancovanie z vlastných zdrojov mesta Svidník je vo výške 251 534,75 eur.

   Dofinancovanie sa mesto rozhodlo riešiť z úveru, no a práve jeho prijatie svidnícky mestský poslanecký zbor na svojom minulotýždňovom zasadnutí schválil. Mesto má tak na základe rozhodnutia poslancov Mestského zastupiteľstva schválené vzatie bankového termínovaného úveru do výšky 252 000 eur na financovanie vlastných zdrojov na roky plánovanú modernizáciu ihriska.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

Malý dom, obrovský podvod

Podvodná súťaž o malý dom sa slovenským facebookom širí ako oheň

   Podvodná súťaž o malý dom hlási veľký návrat. Tento „zdieľačkový“ evergreen sa slovenským Facebookom šíri doslova ako oheň a od zverejnenia stihol nazbierať alarmujúce čísla - vyše 62-tisíc komentárov, 21-tisíc interakcií a 18-tisíc zdieľaní.

   Taktika podvodníkov pritom zostáva nezmenená. „Súťaž“ je zverejnená na stránke, ktorá vznikla nedávno a podvodníci zverejnili aj samotný príspevok. V ňom je napísané, že pri príležitosti otvorenia (nevedno čoho) sa rozdávajú štyri malé domčeky. Pre zaradenie do súťaže stačí príspevok komentovať s @ a pokiaľ sa zafarbí namodro, ste "vybraní".

    Následne budú výhercovia kontaktovaní prostredníctvom správy, kde s vysokou pravdepodobnosťou dostanú podvodný odkaz, kde budú musieť vyplniť citlivé osobné či platobné údaje.

   Je tu však háčik - už len pri komentovaní @ sa vám komentár automaticky označí namodro, pretože v ňom označíte hocičo, čo vám ako prvé ponúkne. Tým pádom sú do súťaže zaradení všetci, ktorí príspevok komentujú.

   A presne na to sa podvodníci spoliehajú. Chcú navodiť dojem, že vlastne vyhráva každý a čím viac ľudí príspevok komentuje, zdieľa a lajkuje, tým sa zvyšuje jeho dosah a de facto aj kredibilita. Mnohí si totiž na prvý pohľad môžu povedať, že nemôže ísť predsa o podvod, keď ho komentovalo toľko ľudí.

   Polícia upozorňuje. Dávajte si na takéto pofidérne zdieľačky pozor a varujte aj vašich známych. Môže sa totiž stať, že práve váš lajk či zdieľanie spôsobí, že niekto z vašich priateľov či blízkych sadne podvodníkom na lep.

(pzsr)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vydali knižnú prvotinu o futbale v našom regióne - „Svidnícka futbalová storočnica 1925 - 2025“

   V týchto dňoch vydali novú publikáciu pod názvom „Svidnícka futbalová storočnica 1925 - 2025.“ Vydavateľom publikácie je Tlačiareň svidnícka, s.r.o. a autormi sú Jozef Leľo a Kristián Suchanič.

   Publikácia vyšla v rámci osobnej iniciatívy autorov a vydavateľa bez oficiálneho výskumu. Publikácia bola vydaná vďaka finančnej podpore partnerov - podnikateľských subjektov, ktoré sú v publikácii uvedené a ktorým patrí poďakovanie a uznanie za túto spoločensky prospešnú aktivitu.

   Použité boli dostupne voľne získané podklady od bývalých hráčov, funkcionárov a priaznivcov futbalu vo Svidníku a v regióne. Publikácia bola vydaná na počesť významného výročia futbalových aktivít vo Svidníku. Je knižnou prvotinou o futbale v našom regióne. V prípade spoločenského záujmu bude možné túto publikáciu aktualizovať a rozšíriť o ďalšie vydanie.

   Publikáciu je možné zakúpiť vo firemnej predajni vydavateľa Tlačiareň svidnícka, s.r.o., ktorá sa nachádza v budove Slovenskej pošty vo Svidníku.

(jš)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mária Mafka Molčanyiová s manželom Domiciánom oslávili svoju Diamantovú svadbu

   Písal sa rok 1963, keď sa stretli prvýkrát - bolo to zaujímavé a osudové stretnutie. Obaja sa vracali domov do Prešova, každý od svojho spolužiaka. Takto vznikol jeden nádherný životný príbeh spätý nielen s dvomi ľuďmi, ale aj s celým podduklianskym regiónom.

   Mária Molčanyiová, ktorej len málokto povie inak než Mafka a jej manžel Domicián oslávili v uplynulý štvrtok 31. júla Diamantovú svadbu. Sú spolu ako manželia 60 rokov. Hoci dnes žijú v Prešove, takmer celý svoj život spojili s Ladomirovou. Mária Mafka Molčanyiová si pre naše noviny na svoje prvé stretnutie s manželom pospomínala aj ďalej.

   „Sedela som vo vlaku v kupé a Doťa si presne uložil veci a sadol si oproti mne. Počas rozhovoru som sa dozvedela, že študuje v Nitre. Pýtam sa ho, či nemá sestru Táňu. Vtedy mi napadla udalosť, ktorá sa stala pred pár rokmi. Boli sme na recitačnej súťaži a ja som nechtiac Táni stúpila na nohu - kamoška na to zareagovala a hovorí: „Nepchaj še jej do rodziny, ona má fešáka brata a študuje v Nitre." Nikdy by mi nenapadlo, že sa s ním vôbec niekedy stretnem. Hovorím mu: „Veď Táňa má aj spoločnú fotku so mnou." V ten deň, v nedeľu poobede, sme si dali prvé stretnutie pri fontáne. Hovorí mi: „Prišiel som domov a hneď som pýtal od Táni ukázať fotky a našiel som ťa." Tak sa začala naša spoločná cesta životom, po ktorej sme kráčali plných 60 rokov.“

   Mária Molčanyiová je známa medovnikárka a jej tvorba je známa na celom svete. Na otázku, ktorú dostáva skutočne často, ako to tak dlho spolu s manželom vydržali, a či tiež mali v živote problémy, ktoré museli riešiť, reagovala takto: „Vydržali sme preto, že to bola naozaj láska, ktorá nás spájala a tiahla sa počas celého nášho života. Problémy naozaj boli. Keď išlo o bežné problémy, tie sme si vedeli pár vetami vysvetliť. No vážne problémy každý z nás riešil rozvážnym a premysleným slovom. V našom živote nikdy sme sa nehádali - môžem poďakovať, že dar hádania sa som nedostala a ani to neviem. Nereagovala som nikdy hneď a prchko - všetko som si nechala uležať, popremýšľala nad daným problémom a ono vždy sa nájde nejaké východiskové riešenie bez vyhrotenia a negatívnych emócií. Práve na tom veľa manželstiev zlyháva. Keď si položím otázku: „Aké bolo naše manželstvo? Boli sme obidvaja šťastní?" Smelo môžem odpovedať - naše manželstvo bolo ako jednotlivé ročné obdobia - bolo krásne, pestré, zaujímavé, bolo popretkávané vzájomnou pomocou, ústretovosťou, bolo venované práci, výchove našich troch detí, kde sme sa s manželom zhodli, že naše deti sme krásne vychovali, pripravili sme ich do života. Sme na nich  hrdí, keď vidíme ich bratsko-sesterskú lásku, vzájomnú úctu, rešpektovanie a pomoc. Keď sme sa sobášili, v tom čase som už patrila medzi staré dievky. Dievčatá sa vydávali vtedy vo veku 18-20 rokov. Dnešná mládež do manželských zväzkov sa veľmi neponáhľa - z toho dôvodu sa vo svojom živote nedožijú svojich vnúčat a o pravnúčencoch ani nehovorím. Predstavte si našu radosť, keď s manželom sme svedkami po nás už tretej generácie - tú radosť, potešenie nezažijú. Žiaľ, smutné. Vždy som chcela mať veľkú rodinu - zo srdca ďakujem Bohu, že sa nám to splnilo. Verím, že ešte pár pravnúčat privítame medzi nami,“ usmiala sa pani Mafka.

   Ako sme už uviedli, v uplynulý štvrtok 31. júla mali spolu s manželom skutočne výnimočný deň a patril len im dvom. V deň svojho sobáša, skoro každý rok zvykli zájsť do Kostola sv. Mikuláša v Prešova, kde mali svoj sobáš. Ani teraz tomu nebolo inak. „Počas liturgie v prosbách, čítali sa naše mená a prosby o vylepšenie zdravia a duchovnej podpory. Sväté prijímanie bolo mimoriadne vzácny akt, keď dvaja stojíme pred farárom a on hostiu - Božie telo, namáča v kalichu s vínom a podáva nám do úst. Neuveriteľne silný citový zážitok, pri ktorom vám stekajú slzy po líci a vy ich nedokážete zastaviť. Nemôžem nespomenúť posledný  akt - POŽEHNANIE. Farár končil sv. omšu, dal požehnanie a vyzval nás, aby sme prišli k nemu. Pevne som chytila do rúk invalidný vozík a uličkou som s láskou a pokorou kráčala k farárovi, ktorý nás čakal pred oltárom. Udeľoval nám POŽEHNANIE a dav ľudí sa postavil a zaznel silný potlesk - ďakujúc ľuďom za ich prejav so slzami v očiach tlačím vozík s manželom a moje vnútro žije vďačnosťou, radosťou a úctou k všetkému, čo som dnes zažila. S pokorou a obetou vďačím tomuto dnešnému dňu. Z úprimného srdca prajem vám prežiť tú nádheru a z úprimného srdca ďakujem Bohu za všetko, čo ma na ceste životom stretlo. Bolo veľa krásneho i menej krásneho, no verte, že všetko čo sa udialo,  ma posilnilo a pripravilo na ďalšiu cestu, ktorú s pokorou a dobrotou srdca prijímam,“ uzavrela Mária Mafka Molčanyiová.

(pn)