e-mail:  redakcia@podduklianskenovinky.sk

 

 

 

+421 54 7525151

číslo 27 vydané 2.7.2018

 

Svidníčanov do pozoru postavil výrub stromov v centre mesta

Veritelia sa dohodli a skládka v Šemetkovciach je oficiálne na predaj

Štefan Čarný sa do funkcie riaditeľa Senior domu Svida vo Svidníku nevráti

Pohotovostné služby v nemocnici i v lekárňach po novom

Začína oprava mosta

Prešovský krajský parlament rozdelil dotácie, koho podporil župan Majerský?

Sobáše a rozvody v Prešovskom kraji v uplynulom roku 2017

Letnú sezónu na kúpalisku už otvorili, čakajú na vláčik

Volebné témy všeličo odkryjú

Sprístupnili zaujímavú výstavu

Muzikant Vladimír Pasnišin letel do Ameriky hrať na oslavu päťdesiatky

TUNING ZRAZ vo Svidníku ozdobí „jediný tulák s nohami na volante“

Mesto Prešov o mesiac omladne, privíta Národné stretnutie mládeže P18 

S neúctou k svojmu rodu

Dovolenka, na ktorú nikdy nezabudnem

Ľudmila Šandalová získala za knihu Červenyj bereh Cenu A. Pavloviča

 

 

 

 

Sprístupnili zaujímavú výstavu

   Vo výstavných priestoroch Podduklianskeho osvetového strediska sprístupnili výstavu Adama Vaska pod názvom „Seba-reflexia.“

    Do styku s výtvarným umením Adam Vasko prišiel na Strednej priemyselnej škole vo Svidníku, kde v roku 2017 ukončil štúdium v odbore propagačná grafika. V programe grafika sa rozhodol pokračovať aj po skončení stredoškolského štúdia. Študuje na Akadémii výtvarných umení v Banskej Bystrici, kde absolvoval prípravný ateliér pod vedením Martina Dernera.

    Prípravný ateliér je zameraný na oboznámenie študentov s médiom grafiky cez základné technologické postupy, kde získavajú potrebné technologické skúsenosti. Dôvodom tejto jeho prvej výstavy v Podduklianskom osvetovom stredisku vo Svidníku je priblížiť diváka k procesu tvorby autora, pretože sa stotožňuje s myšlienkou toho, že nie je dôležitý výsledok, ale cesta. Kto je majster v užívania si cesty a bytia v prítomnosti?

   Deti! Často ich nezaujíma ako sa veci robiť majú, alebo nemajú, jednoducho si to spravia ako to chcú spraviť a ako to cítia. Vo svojej tvorbe uplatňuje podobné princípy ako: skratkovitá kresba, grotesknosť, humor a samozrejme zábava. Detstvo je veľmi zvláštna etapa života, ktorou sme si všetci prešli a väčšina z nás na to spomína ako na niečo nádherné. Bezstarostný život plný radosti a hravosti. Škoda je len, že čím viac starneme, tým viac zabúdame na tieto dôležité aspekty života, ktoré sme všetci dobre poznali, ale postupom času na nich zabudli. Zaujímavá tvorivá práca Adama Vaska je jeho útočiskom. Práve jeho tvorba mu pripomína detstvo, nerozvážnosť, túžbu po poznaní nových vecí, v tej chvíli sa mu všetko zabudnuté pripomenie. Výstavu „Seba-reflexia“ v priestoroch Podduklianskeho osvetového strediska si záujemci môžu pozrieť od 28. jún do 28. júla.

Katarína Grúsová,

POS vo Svidníku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Štefan Čarný sa do funkcie riaditeľa Senior domu Svida vo Svidníku nevráti

    Nového riaditeľa Senior domu Svida vo Svidníku nevybrali! Ani jeden z dvojice Štefan Čarný a Otakar Guman nebol úspešný. Informovala nás o tom hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Daša Jeleňová po výberovom konaní, ktoré sa konalo v uplynulý štvrtok 28. júna na Úrade PSK v Prešove.

    „Výberová komisia v päťčlennom zložení pred samotným konaním určila a schválila kritériá priebehu výberového konania a hodnotenia uchádzačov. Uchádzač mohol získať maximálne 170 bodov a minimálne 100 bodov, aby bol hodnotený ako úspešný. Ak uchádzač získa menej ako 100 bodov, bude výberovou komisiou hodnotený ako neúspešný,“ vysvetlila hovorkyňa Daša Jeleňová. Ako sme už uviedli, do výberového konania sa prihlásili dvaja uchádzači, bývalý dlhoročný riaditeľ Senior domu Svida Štefan Čarný a bývalý pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Stropkove Otakar Guman. Po odchode Štefana Čarného z funkcie riaditeľa sa novým riaditeľom stal Adrián Labun, toho však k poslednému aprílovému dňu tohto roka z funkcie odvolalo Zastupiteľstvo PSK po tom, čo ponuku na dobrovoľný odchod z funkcie odmietol. Od prvého májového dňa je riadením Senior domu Svida poverený zamestnanec zariadenia Michal Michalko a ostáva ním aj naďalej, keďže výberová komisia, v ktorej boli aj dvaja poslanci PSK za okres Svidník Ján Hirčko a Ján Vook, nového riaditeľa nevybrala. „Zhodnotením pridelených bodov za písomnú časť a ústnu časť výberového konania výberová komisia nezostavila poradie úspešnosti, pretože obaja uchádzači nedosiahli požadovaný minimálny počet bodov a výberová komisia zhodnotila oboch uchádzačov ako neúspešných,“ skonštatovala hovorkyňa PSK Daša Jeleňová a z jej slov je jasné, že bývalý riaditeľ Štefan Čarný sa do zariadenia nevráti. „Výberové konanie prebehlo podľa prijatých kritérií a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Na základe výsledkov výberového konania na obsadenie miesta riaditeľa Senior domu Svida vo Svidníku, výberová komisia odporúča predsedovi Prešovského samosprávneho kraja vyhlásiť nové výberové konanie,“ dodala ešte Daša Jeleňová.

(ks)

 

 

 

 

 

 

 

 

Muzikant Vladimír Pasnišin letel do Ameriky hrať na oslavu päťdesiatky

„Zážitok na nezaplatenie, stretnutie s rodákmi ma dostalo“

    Nie práve najtradičnejšiu ponuku dostal a aj ju naplno využil Vladimír Pasnišin z Ladomirovej. Pôsobí ako učiteľ v Rovnom, no jeho životom je hudba. Momentálne hrávam sám na svadbách, rôznych oslavách či životných jubileách. Keď dostal ponuku ísť hrať do Ameriky, váhal, no napokon prikývol.

    Spolužiak Vladimíra Pasnišina z vysokej školy Jaro Homola žije v Amerike dlhé roky. Naživo sa nevideli 25 rokov, posledných pár rokov už boli v kontakte cez Facebook, či Skype. V Amerike hrával v rôznych kapelách. Posledných 15 rokov hrá, ako muzikanti hovoria, v dvojke. Je gitarista a parťákom mu je klávesák. No a práve tu tkvie dôvod toho, prečo Vladimíra Pasnišina na výlet do Ameriky pozval. „Jeho klávesák musel náhle odcestovať a on vedel, že na akciu, na ktorú je objednaný, potrebuje iného klávesáka. Bola to oslava päťdesiatky chlapa z Malého Lipníka od Starej Ľubovne. Vedel, že tam budú všetko ľudia z Kamienky, Jarabiny, Čirča, proste od Starej Ľubovne. Jednoducho povedané, všetko naši ľudia, Rusíni. Volal mi asi pred tromi mesiacmi, či by som neprišiel. Zobral som si deň na rozmyslenie. Obetoval som stretnutie zo strednej školy, ospravedlnil som sa z neho s tým, že ponuka cestovať a zahrať si v Amerike sa asi neodmieta a svojmu spolužiakovi som teda prikývol,“ vysvetlil nám Vladimír Pasnišin.

    Stále však ešte trochu váhal. Spolužiaka upozornil, že nepozná repertoár, aký sa v Amerike v komunite Slovákov a hlavne Rusínov hráva. Odpoveď spolužiaka bola stručná a jasná – nič sa nestaraj, len príď. Zajímalo ho akurát to, kedy a na ako dlho môžem prísť. „Samozrejme, chcel, aby som prišiel na čo najdlhšie, no lenže ja už dnes (vo štvrtok minulý týždeň – pozn. red.) hrám, tak som musel v stredu priletieť naspäť. V stredu skoro ráno som preto odchádzal a v stredu o týždeň som sa vrátil. Letel som z Budapešti do Bruselu a následne a z Bruselu do Newarku a naspäť cez Hamburg do Budapešti.“

    Oslava, na ktorej muzikant Vladimír Pasnišin so svojim spolužiakom z vysokej školy hrali, bola priamo v New Yorku. „Bolo to v kostolíku alebo teda v ukrajinsko-slovenskej cerkvi. Bol som sa aj pomodliť, samozrejme, no ale pod tou cerkvou majú takú veľkú spoločenskú miestnosť s kuchyňou a so všetkým, kde sa vlastne po liturgiách stretávajú pri kávičke, čaji, koláčiku. Varila kuchárka z Kamienky, ktorá v Amerike žije tiež už 25 rokov. Švagra mám z Kamienky, tak si viete predstaviť, koľko sme sa narozprávali. Bola to taká skvelá atmosféra, že niečo neuveriteľné. Naši ľudia, naše jedlá, holúbky, šaláty, rezne, všetko, čo sa kedy na východe jedlo i stále je,“ ozrejmil Vladimír Pasnišin, ktorý na oslavách v New Yorku stretol aj známych. „Stretol som aj kuma môjho švagra. Prezrel som si totiž menovky na stoloch, či náhodou niekoho nepoznám. Keď som sa vrátil z cerkvi, zišiel som dole do sály, on sa akurát vítal s ostatnými a ja som tak na chvíľu ostal stáť vo dverách a čakal som, kedy sa nám stretnú pohľady. Keď sa tak stalo a zbadal ma, ostal hotový, nevedel, či som to ja, či nebodaj nejaký dvojník. Nechápal, čo tam robím, pretože nikto nevedel, že je tam budem hrať. Môj kamarát Jaro totiž nikomu nepovedal, že nepríde jeho tradičný parťák Fero a že prídem ja. Nikto to nevedel, až keď sme si rozkladali aparatúru na pódiu, vtedy ma zbadali. Veď aj samotný oslávenec prišiel a pýta sa môjho spolužiaka Jara, že kde je Fero? A on mu na to, že Fero ti tu dnes chýbať nebude, zohnal som ti najlepšieho muzikanta z východného Slovenska,“ usmial sa pri spomienkach na oslavy v New Yorku Vladimír Pasnišin, podľa ktorého sa v komunite Rusínov v Amerike hráva to isté, čo u nás. „Áno, repertoár rovnaký, ako hráme a spievame aj u nás. Dva duby; Ivanku, Ivanku; Teče voda kolomutna, Či tebe, Haničko - no proste klasika, všetko čo sa hrá a spieva tu, tak aj tam. A rovnaké je to aj s moderným repertoárom - 80-te, 90-te roky, toto chcú a k tomu niečo novšie. No a, samozrejme, každú prestávku ja s harmonikou v strede miestnosti, oblapačka za plecia a spievaná taká, že dovidenia,“ opísal atmosféru známy muzikant a pokračoval. „Takéto akcie sa v Amerike počítajú tak na päť - šesť hodín. My sme mali začať hrať o pol šiestej a mali sme skončiť o pol dvanástej. No ale sme skončili o pol druhej, lebo o druhej už je nočný kľud a keby prišli policajti, tak to už by bol problém. Oni totiž chceli, aby sa do druhej už aj ľudia vypratali, lebo vyjdú na ulicu, rozprávajú nahlas a rušia nočný kľud. Oslávencova manželka povedala jasne, že do pol druhej, tak do pol druhej.“ Vladimír Pasnišin priznal, že s predĺžením oslavy a „hračky,“ ako muzikant hranie na oslavách slangovo volajú, počítal. „Už keď tá zábava bola v plnom prúde, to sa jednoducho nedalo skončiť len tak.“

    Vladimíra Pasnišina v Amerike zarazili prísne kontroly, nielen na letisku, ale napríklad aj v ZOO vo Philadelhpii, či na Soche slobody v New Yorku. Jeho pobyt v Amerike chcel spolužiak Jaro využiť na to, aby mu toho ukázal čo najviac. „Pochodili sme Philadeplhiu, no a prešli sme si aj New York trochu. New York som videl nočný, boli sme v pár reštauráciách. Chceli sme si obzrieť aj Centrál park, no nevyšlo mi to. Vidíš ľudí rôznych rás, rôzne kultúry, všetko tam je, celý svet a New York je naozaj mesto, ktoré nikdy nespí. Niečo neuveriteľné. Stačí raz vidieť a navždy sa to vryje do pamäti. Je to nádhera, ale žiť tam, tak to asi nie. Možno v tej Pensylvánii, je to tam také kľudnejšie, nízke domčeky, veľa lesa, veľa stromov, veľa trávy. Toto mi bolo také bližšie,“ netajil svoje pocity z pobytu za veľkou mlákou Vladimír Pasnišin, ktorý sa pri rozprávaní opäť vrátil k hudbe. „Do rúk som dostal také klávesy, ktoré som nikdy nevidel, taká vyššia trieda, tak hneď prvý večer som začal trénovať, aby som vedel, čo a ako. Naučiť sa to ovládať za jeden deň je veľmi ťažké. Hneď na druhý deň sme cvičili spolu od siedmej večer do jednej ráno, v piatok to isté. Tak sme si to rozdelili, komu čo pasuje, kto bude spievať prvý, kto druhý hlas a tak podobne, no a išli sme na ostro.“ Oslavu päťdesiatky rodáka od Starej Ľubovne Vladimír Pasnišin so svojim spolužiakom z vysokej školy zvládli na jednotku a rovnako i celý pobyt. V Amerike ho však čakalo ešte jedno, mimoriadne milé stretnutie, ktoré sa zrodilo ešte na Slovensku, no Vladimír Pasnišin o ňom ani len netušil. „Sestra Mira Artima je v Amerike vydatá za Janka Hupku a keď som Mirovi doma povedal, že letím do Ameriky, tak on to celé vymyslel. Dal vedieť sestre a hneď sa mi ozvali, že musím prísť na návštevu, v nedeľu na kávu, že máme prísť. V nedeľu bolo Jána, mal som pri sebe ešte jednu fľašu domácej 52-ky, tak som ju zobral, že reku zagratulujem, no a keď sa tak stalo, previedli ma domom, vyjdeme na terasu a tam 40 ľudí. Všetko ľudia, ktorých som roky nevidel, mnohých aj 25 rokov - z Ladomirovej, Vagrinca, Mestiska, zo Svidníka, skoro som spadol na zadok, nevedel čom, čo povedať. Dve hodiny som chodil od stola k stolu, aby som s každým aspoň kus reči prehodil a potom, keď na mňa nahodili harmoniku, tak som hral šesť hodín v kuse. Zábava, spev, no neskutočné. Nenormálny zážitok. Ja som nechápal, čo tam robia tí ľudia, ako sa tam dostali.“

    Spomienok na pobyt za veľkou mlákou, navyše s takým skutočne netradičným motívom, má muzikant Vladimír Pasnišin mnoho. Nezabudol, samozrejme, na darčeky pre blízkych, no a tvrdí, že to, čo zažil, mu v pamäti ostane navždy. „Ja som odchádzal do Ameriky s tým, že nejdem zarobiť nič. Jednoducho to neprichádzalo do úvahy, veď ten môj spolužiak mi všetko hradil. Letenky, pobyt, všetko, dokonca chcel, aby prišla aj moja manželka. Ona sa však bojí lietania, tak som šiel sám. A toto, čo mi Jaro všetko umožnil, ako sa mi celý týždeň venoval, tak toto vám niekedy nedá ani rodina. S ním som sa pritom nevidel 25 rokov, od vysokej školy. Toto je na nezaplatenie,“ uzavrel náš rozhovor Vladimír Pasnišin.

(ks)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Veritelia sa dohodli a skládka v Šemetkovciach je oficiálne na predaj

    Mestu Svidník hrozia problémy s odpadom. Má síce malý podiel v skládke v Šemetkovciach, ale firma, ktorá ju prevádzkuje, sa dostala do konkurzu.

    Vývoz a uskladňovanie odpadu z mesta pod Duklou dostáva trhliny. Na ťahu je však mesto, skládku odpadu môže kúpiť, no problém je, ako inak, v peniazoch.

O finančných problémoch firmy prevádzkujúcej túto skládku odpadu pri Šemetkovciach neďaleko Svidníku sa v regióne hovorilo už dlhšie. Niekoľkokrát túto tému rozoberali aj svidnícki mestskí poslanci. „Túto skládku vlastní, respektíve riadi správca konkurznej podstaty,“ povedal poslanec Cyril Dudáš.

    Svidníku tak teraz reálne hrozí, že príde o skládku, v ktorej má síce malý, ale predsa len podiel. „Podiel Svidníka padol, bohužiaľ, sme zanedbali dohľad nad touto skládkou v minulosti, keď tento podiel mesto malo,“ dodal Cyril Dudáš.

    Zo Svidníka do Šemetkoviec odpad síce ešte vyvážajú, no otázka znie - dokedy. Mesto už vo verejnom obstarávaní vybralo inú skládku, no zmluvu zatiaľ nepodpísali. Čakali, ako to dopadne s touto skládkou. Podľa poslanca Cyrila Dudáša „skládku je potrebné kúpiť.“

    Teraz je to už definitívne. Veritelia sa dohodli a skládka je oficiálne na predaj. Jej minimálna cena je bez pár eur pol milióna.V prvom kole ponukového konania stojí skládka podľa zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru presne 498 940 eur. Mestu sa táto cena zdá vysoká. „Sa nám javí pomerne vysoká,“ skonštatovala Kristína Tchirová. „Je to oproti cenám, ktoré boli deklarované pred polrokom - tristo, 360-tisíc eur, tá cena je vyššia, ale vidím tam aj záväzky, ktoré má správca voči veriteľom, čiže jedným slovom, nemáme iné východisko, iba ju odkúpiť,“ povedal poslanec Cyril Dudáš.

    Prvé kolo predaja skládky má termín podania žiadosti o kúpu 18. júl. Hrozbu prípadného zvyšovania poplatkov pre občanov mesto odmieta. „V tomto čase budeme intenzívne rokovať a urobíme všetko pre to, aby sme udržali cenu za ukladanie komunálneho odpadu pre občanov čo najstabilnejšiu,“ doplnila hovorkyňa mesta Svidník Kristína Tchirová.

    Mesto podľa hovorkyne veľmi dobre vie, že má asi tri týždne času. Budú preto intenzívne rokovať a možnosti majú dve. Nielen kúpu tejto skládky, ale napríklad aj vývoz odpadu z mesta na inú skládku v regióne. „Vedenie mesta má záujem stretnúť sa s poslancami mestského zastupiteľstva a prebrať, aké možnosti má mesto Svidník,“ skonštatovala hovorkyňa mesta Kristína Tchirová.

     A zrejme sa tak stane už o pár dní. Podľa poslanca Cyrila Dudáša netreba čakať.

„Rozprával som s viceprimátorom, požiada pána primátora o zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva, no a verím, že to do osemnásteho stihneme.“

    Či mesto Svidník kúpi alebo nekúpi skládku v Šemetkovciach ukáže čas i ďalšie rokovania.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Svidníčanov do pozoru postavil výrub stromov v centre mesta

   Najprv boli nespokojní poslanci, teraz hundrú ich voliči. Rekonštrukciu parku pri generálovej soche v centre Svidníka pritom zhodne chceli. Do pozoru Svidníčanov aktuálne postavil výrub stromov. Kladú si otázky, či to bolo nevyhnutné, navyše vo vegetačnom období. Zrúbané stromy kritizujú na sociálnej sieti i priamo na ulici.

    Hoci dokončenie rekonštrukcie centra Svidník sa financuje z eurofondov, peniaze museli najprv odklepnúť mestskí poslanci. Tí váhali, tvrdili, že majú málo informácií.

    „Čo sa tam bude robiť, ako to bude vyzerať. Koľko to bude stáť peňazí?,“ povedal pred časom mestský poslanec Pavel Olejár. Keď dostali odpovede, súhlasili a robotníci sa pustili do práce. Aktuálne sú však problémom stromy. K zemi padlo hneď viacero stromov a miestni obyvatelia sa pýtali, aký to bude park bez stromov. Chýbajúcich stromov sa totiž nedá nevšimnúť. „Škoda, bolo také krásne a teraz vyrúbané.“„Ničoho niet. No skaza. Pre mňa v takom veku veľká skaza,“ povedali Svidníčania.

   Každá minca má však dve strany. Každý výrub má nielen odporcov, ale i priaznivcov. „Mám kopu telefonátov od ľudí, ktorí bývajú v tejto bytovke, že prečo ešte sa nevyrúbu ďalšie stromy, lebo im tienia a ráno musia svietiť svetlá,“ povedal majiteľ firmy, ktorá realizuje práce, Michal Gondek.

    Každý jeden výrub, hoci vo vegetačnom období, prešiel prísnym posúdením odborníkmi. „Bolo tam veľmi husto, bolo tam veľa stromov, tieto stromy clonili bytovku, vytvárali aj takú kulisu temna,“ ozrejmila hovorkyňa mesta Svidník Kristína Tchirová. Firma realizujúca práce však pre výrub stromov mala vážne dôvody. Počítal s nimi už aj projektant, hoci ani on všetko neodhadol. „Je tu asi šesť káblov funkčných, na ktorých bol strom. Strom vyrastený na telekomunikačných kábloch a už ich poškodzuje, takže mali sme problém ten koreňový systém vybrať a rovno tam je naprojektovaný chodník,“ dodal Michal Gondek.

    Pre veľké korene museli z parku zmiznúť aj ďalšie stromy. Dnes je už výrub ukončený, hoci aj ďalšie stromy naznačujú pre budúcnosť možné problémy. „Vekom sa mu zosilňuje koreňový systém podľa koruny stromu, čiže do šírky ide a tým pádom začína dvíhať zeminu, tie korene začínajú stúpať zo zeme hore,“ ozrejmil Michal Gondek.

    Chýbajúce stromy nahradí nová výsadba stromov. Podľa mesta nová výsadba v parku Ludvíka Svobodu bude precíznejšia a hlavne modernejšia. „Aby mali dobrú výšku, aby neclonili opäť predmetnú bytovku, aby sa pekne košatili a aby mali aj estetický tvar,“ opísala novú výsadbu hovorkyňa mesta Svidník Kristína Tchirová. „Za dva tri roky to už budú krásne stromy a majú mať hlbší koreňový systém a nie do šírky koreňový systém,“ doplnil Michal Gondek.

    Ako bude napokon zrekonštruovaný park vyzerať budeme môcť posúdiť až v jeseni. Vtedy by plochu pri generálovej soche mali robotníci i mechanizmy opustiť.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Začína oprava mosta

    Most na Ulici Ľudovíta Štúra vo Svidníku potrebuje po rokoch obnoviť a preto bolo v mestskom rozpočte na tento rok vyčlenených 26 tisíc eur na jeho opravu.

     Ako nás informovala hovorkyňa mesta Kristína Tchirová predmetom opráv je brúsenie náteru na kovových zábradliach, ich základné a vrchné natieranie a tiež výmena nových bezpečnostných hranolov popri vozovke. „Tento most je intenzívne využívaný, preto prebieha komunikácia so zhotoviteľom aj o plynulosti prác. Na začiatku budúceho týždňa budú prebiehať práce na zbrusovaní zábradlia a pri prechode na práce s hranolmi budeme obmedzovať premávku na jeden pruh,“ informovala Kristína Tchirová.

    O tomto obmedzení bude mesto informovať verejnosť prostredníctvom elektronických kanálov, ale už teraz prosí vodičov o trpezlivosť a tolerantnosť, aby práce mohli prebehnúť plynule a bezpečne.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Volebné témy všeličo odkryjú

    Kandidáti do komunálnych volieb postupne pribúdajú, ale v kampaniach to nevidieť. Skôr ako na platenú reklamu by sme sa mali sústrediť na témy. Tie všeličo odkryjú. Tak o kandidátoch, ako aj o stranách a v neposlednom rade o stave našej spoločnosti.

Téma je základ

   Rozdiel medzi politikom a zabávačom je asi taký, ako medzi zvukom a myšlienkou. Otvorene treba povedať, že téma je prvým kvalifikačným predpokladom na pôsobenie v praktickej politike.

    Schopnosť naformulovať riešenie a úspešne ho predať znamená získať reálny vplyv a moc na presadzovanie predvolebnej ponuky. Ukazuje sa, že ľuďom už nestačia sľuby, ale skôr uveriteľný príbeh, s ktorým dokážu spojiť nádej v konkrétne výsledky.

    Ponúkať ľuďom v mestách a obciach sa severovýchode Slovenka či v Kysuckých osadách wifi pripojenie na námestí asi nie je nič, čo by ich presvedčilo o tom, že investovať hlas do takéhoto kandidáta je užitočné. Podobné je to aj s cyklochodníkmi či parkovacou politikou v mestečku, kde je jeden kruhový objazd, žiaden semafor a dostatok parkovísk. Podobné je to aj napríklad so zavádzaním bikesharingu, ktorý nemôžtee ponúkať ľuďom, ktorí síce bicyklujú, ale iba na sezónnu brigádu, a nie do riadnej práce. Môžete im ponúkať príjemné veci, ale keď im silný dážď dvakrát do roka dvihne kanálové poklopy a vytopí dvor, všetko ostatné ide bokom. Tu sa ukazuje, že slovenské regióny sú odlišné v potrebách, požiadavkách a nárokoch obyvateľov. A životnú úroveň nestačí merať globálnymi číslami.

    Správne definovanie tém a ich zrozumiteľné podania odlíšia kandidátov a voličom, ktorí porovnávajú, ponúknu informačné sito. Ostatné je len na nich.

Tanec medzi výhovorkami

    Žiaden solídny kandidát by nemal ísť cestou kritiky, v ktorej na súčasnom vedení miest a obcí nenechá suchú nitku. Všeobecná a hlasná kritika môže síce imponovať časti voličov, ale ten kto má záujem viesť samosprávu by mal skôr ukázať, čo svojmu mestu či dedine dal doposiaľ.

     Od kritiky treba ísť k riešeniam, ktoré akceptujú fakt obmedzených finančných možností, prevahu problémov nad peniazmi, ale aj kontinuitu v tom, čo je dobré, užitočné a v čom treba pokračovať bez ohľadu na personálne výmeny vo voľbách. Kontinuita nie je dôkazom slabosti alebo chýbajúcich predstáv o rozvoji, ale skôr dôkazom zodpovedného prístupu, lebo v dobrých veciach treba pokračovať. Ak pristúpime na hru, že s každými komunálnymi voľbami prídu nové priority na štyri roky, nečakajme rozvoj. Iba stratu času a odkladanie zložitých problémov na tých, čo prídu po ďalších voľbách. Je to nezodpovedné, škodlivé a dlhodobo neudržateľné.

     Napokon volebné obdobie je pomerne krátka doba na to, aby receptom na úspech bola kritika všetkého súčasného. Netreba pritom zabúdať na to, že starosta či primátor musí nájsť spoločnú reč so zastupiteľstvom, lebo obidva volené orgány si voliči vyberajú preto, aby riešili veci a nie preto, aby sa hádali, či nepretržite ignorovali. Lebo bez spolupráce nebudú výsledky, ani budúcnosť. A medzi výhovorkami sa tancovať nedá.

Čo prezradia komunálne voľby?

    Aj v jeseni bude prevaha kandidátov nad voľnými stoličkami. Tak ako v každých voľbách. Preto si už teraz treba zapnúť filter sľubov a rozlišovať medzi tým, čo sa počúva dobre a tým, čo je reálne. Rozmanitosť volebných tém, (ne)kultivovaná kampaň, zaťahovanie praktík z vysokej politiky do tej najnižšej, to všetko v novembri ukáže, v akom stave je naša spoločnosť. Za necelých päť mesiacov zistíme, či ako spoločnosť očakávame nádej, akú silu máme rozlišovať medzi užitočným a zbytočným a tiež  ukáže do akej miery dopustíme to, aby nad riešeniami stalo politikárčenie. V jeseni nepôjde iba o to, kto si udrží svoj mandát a koho sa voliči rozhodnú vymeniť. Pôjde o to, či samospráva zostane priestorom na riešenie každodenných problémov, alebo ďalšou arénou politických súbojov.

Michal Kaliňák,

politológ

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mesto Prešov o mesiac omladne, privíta Národné stretnutie mládeže P18 

Ulice sa naplnia mladými ľuďmi z celého Slovenska

   Už o mesiac sa ulice mesta Prešova naplnia mladými ľuďmi z celého Slovenska. Prídu na Národné stretnutie mládeže P18. Na stretnutí sa očakáva účasť vyše 3 500 mladých, ktorí zažijú jedinečný duchovný a umelecký program.

    Metropola Šariša sa tak na štyri dni stane centrom mladých a miestom, kde sa Cirkev ukáže vo svojej rôznosti. Oficiálne prípravy, ktoré sa začali vlani v septembri, vrcholia v týchto dňoch. Od 26. do 29. júla 2018 prežijú mladí medzizastávku pred budúcoročnými Svetovými dňami mládeže (SDM) v Paname. Na podujatí vyvrcholí ich celoročná duchovná príprava Odvážny rok. Očakáva sa účasť takmer všetkých biskupov Slovenska, stoviek kňazov a rehoľníkov. V Prešove sa pred akciou stretne na takzvanom prípravnom týždni okolo 500 dobrovoľníkov. Približne jednu štvrtinu z nich tvoria animátori mládeže, ktorí povedú skupinky. Ďalších približne 25 pracovných tímov povedú skúsení lektori, ktorí sa začiatkom júla stretnú spolu v Prešove.

    Počas Národného stretnutia mládeže P18 v Prešove, ktoré nie je klasickým festivalom s rečníkmi a kapelami zvučných mien, chce organizačný tím umožniť mladým ľuďom stretnutie s Kristom v mladej Cirkvi, zažiť spoločenstvo mladých medzi sebou, okolo svojich pastierov, ako aj roznietiť v nich túžbu „vychádzať zo seba“ a prinášať evanjelium do sveta. P18 nadväzuje priamo na SDM - stretnutie mladých z celého sveta s pápežom. V roku 2013 sa Národné stretnutie mládeže konalo v Ružomberku paralelne so SDM v brazílskom Rio de Janeiro a bolo určené najmä tým mladým, ktorí si cestu na celosvetové stretnutie dovoliť nemohli. Keďže nasledujúce SDM sa konali v susednom Poľsku, ďalšie národné stretnutie sa konalo rok vopred a bolo pozvánkou na ne. Konalo sa v roku 2015 pod Tatrami v Poprade. V bohatom duchovnom a umeleckom programe, ktorý je zameraný na odkrývanie pokladov, vystúpilo vyše 300 profesionálnych a amatérskych účinkujúcich.

    V Prešove mladí ľudia zaplnia celé mesto. Najväčšia časť programu sa uskutoční v Tatran Handball Aréne. Liturgické slávenia sa uskutočnia v hale a na Hlavnej ulici. Mladí budú ubytovaní vo viac než 20 školách, ktoré sú v správe mesta a kraja. Strava bude zabezpečená nielen na miestach, kde budú bývať, ale aj priamo v centre mesta - v rozličných reštauráciách. Mladí sa budú môcť okrem iného zúčastniť na unikátnom EXPO povolaní. Účastníci pomôžu aj rodinám v núdzi, na podujatí sa zapoja do celoslovenskej zbierky školských pomôcok Slovenskej katolíckej charity. V Prešove nebude chýbať podobný program, ako zažívajú mladí počas SDM - katechézy s biskupmi, skupinky, slávenia či večerná vigília. Tentokrát sa k tomu pridá aj špeciálne popoludnie angažovanosti.

    V týchto dňoch vrcholia prípravy podujatia. Centrálny tím rieši logistiku a koordináciu medzi jednotlivými tímami. Registračný tím aktívne komunikuje s prihlásenými účastníkmi a dobrovoľníkmi, overuje, či majú napríklad neplnoletí účastníci všetky potrebné dokumenty a pripravuje špecializovanú infostránku pre každého prihláseného účastníka. Ubytovací tím rieši zmluvy so školami, stravovací s reštauráciami, ktoré budú poskytovať stravu. Centrála P18 napríklad schválila logistiku presunov a dopravy počas podujatia a zabezpečenie kyvadlovej dopravy. Pripravuje sa prvý infomail pre účastníkov, uzatvárajú sa práce na programovej brožúre, knihách a CD. V najbližších dňoch sa ukončí výberový proces pre tričká pre dobrovoľníkov a účastníkov. Zároveň prebieha kampaň na podporu účasti účastníkov a kampaň DoCat. Vedúci viacerých tímov už komunikujú s dobrovoľníkmi, ktorých budú mať vo svojich tímoch. Finalizujú sa tiež návrhy liturgických tímov.

    Mesiac pred akciou dostali špeciálne pozvanie na akciu kňazi. Oslovuje ich žilinský biskup Mons. Tomáš Galis, ktorý zodpovedá v rámci pastorácie za mládež a univerzity, a biskupi, na ktorých území sa nachádza mesto Prešov - košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober a prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak. Píšu, že prítomnosť kňazov na „stretnutiach mládeže je veľmi dôležitá“, keďže môžu sprevádzať mladých ľudí, zapojiť sa do spoločného slávenia liturgie a do spovednej služby. Všetkých kňazov, ktorí sa chystajú prísť, pozývajú, aby sa prihlásili. „Do otvorenia stretnutia je ešte niekoľko dní. Prosíme vás o propagáciu podujatia medzi veriacimi, najmä na svätých omšiach (svätých liturgiách), kde je prítomných viac mladých. Na webovej stránke tohto celonárodného podujatia vám zároveň organizačný tím ponúka množstvo inšpirácií a podnetov na homílie a stretnutia s mládežou,“ píšu biskupi. Zároveň boli zverejnené aj liturgické pokyny pre kňazov.

    Národné stretnutie mládeže P18 v Prešove sa uskutoční v dňoch 26. - 29. júla 2018. Hlavným organizátorom je Katolícka cirkev na Slovensku. Organizuje ju v spolupráci s mestom Prešov, ktoré je generálnym partnerom projektu. Partnerom je Prešovský samosprávny kraj. Inšpiráciou pre celonárodné stretnutia mladých ľudí sú Svetové dni mládeže (SDM), ktoré sa po prvýkrát konali v roku 1986 v Ríme na podnet sv. Jána Pavla II. Oficiálne prihlasovanie sa začalo v polovici januára. Skončí sa v nedeľu 1. júla. Využilo ho už vyše 3 100 mladých, zasvätených a kňazov a okolo 500 dobrovoľníkov. Na historicky treťom Národnom stretnutí mládeže (po R13 v Ružomberku - 2013; a P15 v Poprade - 2015) začnú mladí oficiálne prípravy na SDM v Paname. P18 je skratka. Ide o spojenie začiatočného písmena mesta Prešov a roku, v ktorom stretnutie prebieha. V podobných rozmeroch sa koná po tretí raz. Zámer pripraviť celoslovenské podujatie odsúhlasili biskupi Slovenska. Príprava sa začala vlani v septembri.

Komunikačný tím P18

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sobáše a rozvody v Prešovskom kraji v uplynulom roku 2017

Ženísi mali v priemere 31 rokov a nevesty 28 rokov

    V priebehu roka 2017 v Prešovskom kraji vstúpilo do manželstva 5 187 párov, čo je najviac za posledných 20 rokov. V porovnaní s rokom 2016 počet sobášov vzrástol o 181. Na tisíc obyvateľov stredného stavu kraja pripadlo 6,3 sobáša. V rámci okresov Prešovského kraja najviac sobášov na tisíc obyvateľov zaznamenal okres Stará Ľubovňa (7,1) a najmenej okres Medzilaborce (5,1).

   Podobne ako u žien v pôrodnosti, aj pri uzatváraní manželstva pokračoval trend zvyšovania priemerného veku partnerov vstupujúcich do manželstva. Priemerný vek ženícha i nevesty za posledných desať rokov vzrástol približne o 2 roky. Ženísi mali v priemere 31 rokov a nevesty 28 rokov. Podobný vývoj bol aj u vzájomne slobodných partnerov, keď ženísi vstupovali ako 29-roční a nevesty ako 27-ročné do svojho prvého manželstva. Najvyšší priemerný vek ženíchov (33,8 roka) i neviest (30,6 roka) bol zaznamenaný v okrese Poprad. Naopak, najnižší priemerný vek ženíchov (29) i neviest (26,5) bol v okrese Kežmarok.

    Najviac uzavretých manželstiev u oboch pohlaví bolo vo vekovej skupine 25 - 29 ročných (1 767 ženíchov, 2 092 neviest). Druhou najpočetnejšou vekovou skupinou u ženíchov bola kategória 30 - 34 ročných (1 281) a u neviest to bola kategória 20 - 24 ročných (1 204 sobášov). Manželstvo uzatvorilo aj 29 mužov vo veku 65 a viac rokov a 8 žien v rovnakom veku. V roku 2017 bolo v Prešovskom kraji najviac uzavretých manželstiev v septembri, kedy uzavrelo sobáš 862 párov.

   V roku 2017 bolo v Prešovskom kraji rozvedených 1 023 manželstiev, čo je oproti roku 2016 o 67 rozvodov viac. Na 100 sobášov v kraji pripadlo 20 rozvodov, čo je najmenej v rámci krajov Slovenskej republiky. Najviac rozvodov na 100 sobášov mali v okrese Stropkov (31,3) a najmenej v okrese Poprad (11,3). Z celkového počtu podaných návrhov na rozvod 66,1 % návrhov iniciovala žena.

   Priemerný vek rozvádzajúcich sa žien bol 39 rokov a mužov 42 rokov. Za posledných desať rokov priemerný vek rozvádzajúcich sa žien i mužov vzrástol v priemere o 2 roky. V rámci okresov najvyšší priemerný vek rozvedeného muža bol v okrese Medzilaborce (44,1 roka) a u rozvedenej ženy v okrese Humenné (41,6 roka). Naopak, najnižší priemerný vek bol zaznamenaný u mužov (39,6 roka) aj u žien (37,4) v okrese Snina. Priemerná dĺžka trvania rozvedeného manželstva v kraji predstavovala 15,4 roka. V roku 2017 sa rozviedlo 192 párov, ktorých manželstvo trvalo 25 rokov a dlhšie. Do 2 rokov od uzavretia manželstva sa rozviedlo 27 manželstiev.

    Z hľadiska príčin rozvratov ako najčastejšia príčina rozvodu manželstva u oboch pohlaví dlhodobo figuruje rozdielnosť pováh, názorov a záujmov. V súdnom konaní túto príčinu uviedlo 64,6 % rozvádzajúcich sa mužov i žien. Ďalšími najpočetnejšími dôvodmi rozvratu manželstiev zo strany muža bola nevera (9,7 %) a alkoholizmus (7,2 %), zo strany ženy to boli prípady, keď súd nezistil zavinenie (17,1 %), za nimi nasledovali nevera (7 %) a ostatné príčiny (5,3 %). Kým pri rozvodovom konaní súd na strane muža nezistil zavinenie v 47 prípadoch, na strane ženy to bolo až v 175 prípadoch.

    V roku 2017 bolo ukončených rozvodom 61,6 % manželstiev s maloletými deťmi. Najčastejšie sa rozvádzali manželstvá s jedným dieťaťom.

Viac info na www.statistics.sk

Zuzana Kozoňová,

Štatistický úrad SR, Pracovisko ŠÚ SR v Prešove

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

S neúctou k svojmu rodu

    Múdrosť hovorí: „Je riskantné hovoriť niekomu pravdu, keď on nie je na to pripravený“. Pravda však hovorí sama za seba, takže ten risk podstupujem.  Týka sa Rusínskeho festivalu, ktorého 6. ročník sa skončil iba pred pár dňami.

    Aj keď nie som Rusín, koluje o mne, že „som najväčší Rusnak medzi Slovákmi“. Takto ma označujú preto, že od roku 1972 (teda plných 46 rokov nepretržite) som v priamom styku s Rusínmi v oblasti kultúry - ako výskumník tradičných zvykov a obyčají, piesní, hudby a tanca, ako programový pracovník (scenárista a režisér) a najmä ako metodik. Hlavne však preto, že v mnohých prípadoch (aj na poste krajského inšpektora kultúry Východoslovenského kraja) som s väčším nasadením a často ráznejšie obhajoval a presadzoval oprávnené záujmy, či požiadavky Rusínov, ako oni sami. Spolupracoval som  s vyše stovkou folklórnych kolektívov, pripravoval im prezentáciu na scénach divadiel a amfiteátrov. Stále viac a viac som spoznával kultúrne prejavy Rusínov a poskytovaním metodickej pomoci prispieval k dosahovaniu vyššej kvality. Som potešený, že si ma dodnes nesmierne vysoko vážia. Práve preto nie som spokojný, ako sú v súčasnosti zaznávané, nedostávajú dostatočný priestor na svoju prezentáciu - pretože im priestor zaberá „ktosi iný“. Najmarkantnejšie sa to prejavuje na Rusínskom festivale.

   Od prvopočiatku sa festival propaguje slovami: „Rusínsky festival chce byť tým podujatím, ktoré naplní dlhoročnú túžbu a úsilie Rusínov na Slovensku samostatne sa prezentovať na celoštátnej úrovni, obohacujúc svojho návštevníka nielen o zvyky, kultúru a jazyk Rusínov. Jednou z nosných myšlienok  festivalu je snaha Rusínov ukázať, akí skutočne sú“.

     Na internetovej stránke folklorista.sk, v príspevku zo 17. apríla 2015 od Bibiány Krpelanovej, čítame: „Milí priaznivci Rusínskeho festivalu, s radosťou Vám chceme oznámiť, že záštitu nad Festivalom kultúry Rusínov Slovenska prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. Aj táto podpora od hlavy štátu nás zaväzuje prezentovať rusínsku kultúru v čo najširšom rozmere“. Ako však napĺňajú organizátori Rusínskeho festivalu svoje záväzky a sľuby? Uveďme niekoľko skutočností: Počas doterajších 6-tich ročníkov boli podľa vyhlásení organizátorov festivalu hlavnými hviezdami LÚČNICA (2013), SĽUK (2014), ROMATHAN a KRISTÍNA (2015), KRISTÍNA a MARIÁN ČEKOVSKÝ (2016), BABIČKINY VNUCI, MARIÁN ČEKOVSKÝ a IMT Smile (2017), BABIČKINY VNUCI, KRISTÍNA, NO NAME a VAŠO PATEJDL (2018) - možno tvrdiť, že všetci títo sú vo svojom prejave reprezentantmi rusínskych zvykov, kultúry a jazyka? S určitosťou NIE! Ale - sú vyhlasované ako hviezdy festivalu!

    Ako sa ukazuje, trend necitu k svojmu rodu sa čím ďalej, tým viac prehlbuje. Kým v roku 2013, pri jeho zrode, bola na festivale len jedna „hviezda“ - LÚČNICA (rusínska ???), v roku 2018 to boli už tri „hviezdy“ - KRISTÍNA, NO NAME a VAŠO PATEJDL (rusínske ???).

    Rozporuplná bola na ostatnom 6. ročníku Rusínskeho festivalu skladba programov v nedeľu 27. mája 2018. V prvej časti  účinkovali kolektívy výlučne zo Svidníka, viac menej detské z materských a základných škôl, v  druhej a tretej časti dostali priestor iba hostia s dovezenými programami a ostatné rusínske kolektívy zo Slovenska sa - ako sa hovorí: „k slovu nedostali“.

    O čom to svedčí? Rusínsky festival sa čím ďalej, tým viac odďaľuje od deklarovaných cieľov a hodnôt. Stáva sa z neho podujatie s charakterom, preferujúcim dovezenú kultúru, ktorá s rusínstvom nemá nič spoločné - iba to, že významnou mierou odčerpáva financie, určené na podporu kultúry Rusínov.

    Toto sú neodškriepiteľné fakty. Kultúru Rusínov treba hľadať v najširšom rozmere tam, kde ona pramení, kde sú jej nositelia - folklórne skupiny, súbory, interpreti sólisti. Ale tie, ak sa aj na festival dostanú, musia sa uspokojiť s omrvinkou časopriestoru na svoju prezentáciu pred „hviezdami“. A toto je ten výrazný prejav neúcty k svojmu vlastnému rusínskemu rodu, na úkor iných. Rusínske kolektívy to tak cítia, ale žiaľbohu, mlčia. Dokedy?

Ladislav Bačinský

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dovolenka, na ktorú nikdy nezabudnem

   Leto je spojené s tak trochu voľnejším a dovolenkovým obdobím. Nielen školáci majú dvojmesačné prázdniny, ale aj tí pracujúci si nájdu čas na oddych. Počas leta sa aj na stránkach našich novín stretávate s tak trochu voľnejšími témami. Tento rok si môžete prečítať aj o tom, akú dovolenku zažili ľudia z regiónu pod Duklou, na ktorú nikdy nezabudnú...

Anna Kurečková, riaditeľka Materskej školy na Ul. gen. Svobodu vo Svidníku

    „Mojou najpamätnejšou alebo dovolenkou, na ktorú nezabudnem, je dovolenka spred dvoch rokov, ktorú som spolu s manželom, so synom a jeho priateľkou strávila v Belgicku a vo Francúzsku. Bola to taká okružná dovolenka, dá sa povedať, a vyvrcholila tým, že sme v júni 2016 z hľadiska obrovského futbalového štadióna vo francúzskom meste Lille povzbudzovali slovenských futbalových reprezentantov v zápase Majstrovstiev Európy proti Rusku. Vyhrali sme 2:1 a vďaka tomu, že som tam mohla byť s mojimi najbližšími a prvýkrát v živote vidieť takýto obrovský štadión a športové podujatie vôbec, na túto dovolenku nikdy nezabudnem. Som fanúšičkou všetkých športových odvetví a vo všeobecnosti mám veľmi rada dovolenky s rodinou. Verím preto, že nám to takto na budúci rok opäť vyjde a spolu si v rámci dovolenky užijeme Majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré budú u nás, na Slovensku.“

Gabriel Kaliňák, konateľ a riaditeľ spoločnosti Službyt Svidník

   „Dovolenka, ktorá je pre mňa najpamätnejšou a na ktorú určite nikdy nezabudnem, je dovolenka z roku 2015. Trávil som ju na chate na Jedľovke. Bola dlhšia, dvojtýždňová, čo je pre mňa veľmi veľa, no mimoriadne som si ju užil. A prečo? Práve počas tejto dovolenky na Jedľovke som moje dve dcérky naučil plávať. Celé dva týždne sme strávili v takom väčšom gumenom nafukovacom bazéne a učil som dcérky plávať. Podarilo sa a som veľmi rád, hoci sa smejem, že cez zimu to vždy zabudnú a v lete sa musíme opäť učiť. Na túto dovolenku na Jedľovke však nikdy nezabudnem, lebo som si počas nej vynikajúco oddýchol. Nemáme tam mobilný signál, takže som bol bez telefónu, každý večer ohník, pohoda a k tomu úžasný pocit, že sa dcéry, hoci v gumenom bazéne, naučili základy plávania.“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Letnú sezónu na kúpalisku už otvorili, čakajú na vláčik

    Svidnícke letné kúpalisko je už otvorené, v plnej prevádzke pritom ostáva aj vnútorná časť Aquaruthenie. Informoval nás o tom Jozef Kráľ zo spoločnosti, ktorá kúpalisko prevádzkuje. „Oficiálne sme letnú sezónu otvorili vo štvrtok 28. júna, veríme, že sa umúdri počasie a návštevníci budú môcť využívať aj vonkajší, teda letný areál,“ povedal nám Jozef Kráľ.

    Počas tohto leta bude vo Svidníku vďaka aktivite Aquaruthenie premávať aj turistický vláčik na kolesách. Finančne ho podporuje aj štát v rámci Akčného plánu rozvoja okresu Svidník, pričom vláčik je na ceste do Svidníka. Najneskôr sem podľa slov Jozefa Kráľa dorazí do polovice júla a slúžiť bude celé leto.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pohotovostné služby v nemocnici i v lekárňach po novom

    Zmeny v systéme pohotovostných služieb sa dotkli aj svidníckeho regiónu. Pevná sieť ambulantných pohotovostí od 1. júla cez pracovný týždeň funguje od 14.00 h do 22.00 h, v súčasnosti je Lekárska služba prvej pomoci otvorená do rána.

     Po novom Ambulantná pohotovostná služba funguje v Nemocnici arm. gen. L. Svobodu vo Svidníku, patriacej do siete nemocníc Svet zdravia. „Svidnícka nemocnica má povolenie na pokračovanie prevádzky Ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých, deti a dorast. Podľa novej legislatívy sa prevádzková doba upravuje v pracovných dňoch od 16.00 do 22.00 hod. a počas víkendov od 7.00 do 22.00 hod.“ informoval nás hovorca siete nemocníc Svet zdravia Tomáš Kráľ.

   V susednom Stropkove ambulantnú pohotovostnú službu nemajú, ľudia zo Stropkova a celého okresu teda budú využívať tú vo Svidníku. „Chceme zdôrazniť, že v prípade akútnej zmeny zdravotného stavu je k dispozícii posádka ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Ambulantná pohotovostná služba je len akousi predĺženou rukou štandardných ordinačných hodín klasickej ambulancie všeobecného lekára či pediatra pri život neohrozujúcej náhlej zmene zdravotného stavu,“ vysvetlila na margo zmien v systéme ambulantných pohotovostných služieb hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová.

    K zmenám došlo aj v systéme pohotovostných služieb lekární. Podľa nariadenia Prešovského samosprávneho kraja by zmeny mali byť realizované k 15. júlu tohto roka. Vo Svidníku do 14. júla budú lekárenské pohotovostné služby fungovať tak ako doteraz. Znamená to, že ako pohotovostná slúži len lekáreň Medic SK, a to od 16:00 do 19:00 hod. a od 15. júla budú všetky lekárne slúžiť do 22:30. Na stretnutí miestnej lekárenskej komory za Svidník a Stropkov sa dohodlo, že jediný spôsob, ako to fyzicky zvládať, je striedať sa každý deň (najmä pre lekárne, kde je 1 - 2 farmaceuti), a preto sa v rozpise počas pracovných dní striedajú lekárne po dni. Slúži sa od 19:00 do 22:30 hod., keďže lekáreň Medic je otvorená do 19:00 hod. Lenka Šafranová z lekárne Avena nás ešte informovala, že zatiaľ platí takéto riešenie, aj keď Slovenská lekárenská komora namieta, že by to podľa zákona malo byť najskôr od 1. augusta tohto roka. Na našich stránkach v rubrike Infoservis prinášame konkrétny rozpis na jednotlivé dni v týždni.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prešovský krajský parlament rozdelil dotácie, koho podporil župan Majerský?

    Ako sme už na našich stránkach písali aj pred týždňom, poslanci krajského parlamentu na svojom rokovaní v pondelok 25. júna schválili rozdelenie dotácií podľa VZN PSK č. 57/2017 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov PSK. Do okresu Svidník príde 27 600 €.

    V okrese Svidník podľa predkladaného návrhu dotáciu získali: V programe ŠPORT: Mesto Svidník: Výmena futbalových tímových striedačiek - 5 000 €, Územná organizácia DPO SR Stropkov/Svidník: Plameň - 600 €, Skiclub Svidník: Zlepšenie materiálneho vybavenia Skiclub Svidník - 800 €, Jazdecký klub: JMC Lužany pri Topli: Nákup stolnotenisových stolov, stolnotenisových sietí a stolíkov pre rozhodcov - 750 €, Obec Vyšný Orlík: Športový deň pri príležitosti osláv 70. výročia založenia futbalového oddielu v obci  - 600 €, SPOLU: 7 750 €. V programe KULTÚRA: Spoločnosť priateľov detí, mládeže a rodín vo Svidníku: Umelci nenarodeným deťom - 1 000 €, Obec Ladomirová: Skultúrnenie obecnej sály v Ladomirovej - 500 €, Obec Dubová: Info tabule pre obec Dubová - 500 €, Obec Vápeník: Oprava a údržba kultúrneho domu a chrámu - 1 250 €, Obec Nižný Orlík: Vybavenie kultúrneho domu inventárom - 500 €, Obec Svidnička: Zakúpenie vybavenia kuchyne a sály KD - 500 €, Obec Nižný Mirošov: Zakúpenie stolov do sály KD - 500 €, Obec Kružlová: Propagácia obce Kružlová a Údolia smrti - 500 €, Obec Rovné: Výstavba altánku na Čiernej hore - 500 €. Obec Krajné Čierno: Vybavenie kultúrnej sály - 4 200 €, Obec Kurimka: Zakúpenie stolov a stoličiek do sály kultúrneho domu - 1 000 €, Obec Mlynárovce: Oddychová zóna pri KSB Mlynárovce - 1 000 €, Obec Vyšný Komárnik: Obnova inventára v KD Vyšný Komárnik - 500 €, Obec Pstriná: Kultúrnejším prostredím ku kultúre - 500 €, Obec Cernina: Interiérové vybavenie kultúrneho domu - 500 €, Obec Dukovce: Obnova vybavenia KSB v obci Dukovce - 500 €, Obec Želmanovce: Obnova vybavenia kaštieľa v obci Želmanovce - 500 €, Obec Hrabovčík: Pohľady do histórie a súčasnosti obce Hrabovčík - 1 000 €, Obec Stročín: Kultúra spája - 500 €, Obec Roztoky: Pohľadnice obce Roztoky - 500 €, Obec Vyšný Mirošov: Deň matiek vo Vyšnom Mirošove - 500 €, Mesto Giraltovce: Folklórny festival Topľanskej doliny - 1 000 €, Obec Beňadikovce: Obecné oslavy Dňa matiek - 500 €, SPOLU: 18 450 €. V programe SOCIÁLNE SLUŽBY: Atrium Svidník, n.o.: Nákup polohovateľných kresiel pre prijímateľov sociálnej služby - 1 400 €, SPOLU: 1 400,00, CELKOM ZA VŠETKY TRI PROGRAMY: 27 600 €.

    Na takomto rozdelení sa zhodli poslanci Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja, no a v rámci výzvy dotácie prerozdelil aj samotný predseda PSK Milan Majerský. Na základe jeho rozhodnutia finančnú dotáciu z okresu Svidník získali:

V program KULTÚRA:  Obec Mestisko: Oprava a údržba kuchyne a chodby v kultúrnom dome - 1 000 €, Rímskokatolícka cirkev - Farnosť najsvätejšieho srdca Ježišovho Svidník: Rekonštrukcia sakrálnych stavieb a vytvorenie oddychovej zóny na hlavnom ťahu medzi Mestiskom a Svidníkom - 3 500 €, SPOLU: 4 500 €. V programe ŠPORT: Obec Lúčka: Údržba ihriska a vybavenie technikou športoviska - 3 000 €, SPOLU 3 000 €.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TUNING ZRAZ vo Svidníku ozdobí „jediný tulák s nohami na volante“

    TUNING ZRAZ vo Svidníku sa bude niesť v znamení dvoch commebackov! Najzásadnejšou novinkou je však zmena termínu. Fanúšikovia tuningovejfiesty sa na svidníckom letisku stretnú 13. a 14. júla.

    Tradičným termínom TUNING ZRAZ-u vo Svidníku bol druhý augustový víkend. Jeho organizátori však zvážili všetky „pre vs. proti“ a tento rok sa rozhodli pre zmenu, keď stavili na 13. a 14. júl. Dôvodov pre tento krok je viacero, ale zásadnou inšpiráciou bolo dodať akcii viac „energie.“ „Dlho sme nad tým premýšľali... Vychádzali sme však z toho, že ľudia sú na začiatku prázdnin oveľa viac hladní po zábave, preto sme si povedali, že chceme byť medzi prvými zrazmi, kde sa budú môcť tuningoví nadšenci stretnúť a zabaviť,“ vysvetľoval konateľ TUNING ZRAZ s.r.o. Marek Biskup.

    Ak sme v úvode ohlásili dva commebacky, tak tým prvým je obnovenie piatkovej nočnej jazdy mestom. Napriek tomu, že v posledných dvoch rokoch sa tešila záujmu aj večerná slalomová šou, predsa len v tomto prípade bola nostalgia silnejšia. Účastníci zrazu, ako aj Svidníčania v uliciach sa teda môžu opäť tešiť na exkluzívnu prehliadku dokonalej tuningovej fantázie, ktorá bude bezpochyby tou najoriginálnejšou pozvánkou na nadupaný sobotňajší program. „Hneď po zverejnení tohtoročného programu sme okamžite zaznamenali na sociálnych sieťach pozitívne reakcie. Veríme, že sa nám podarí, tak ako to bolo v minulosti zvykom, navodiť skvelú atmosféru aj v uliciach mesta a jazdu si užijú nielen posádky v autách, ale taktiež Svidníčania,“ reagoval konateľ TUNING ZRAZ-u s.r.o. Peter Petranik, ktorý zároveň požiadal všetkých o dodržiavanie pokynov organizátorov, ako aj polície.

Po troch rokoch sa do Svidníka vracia poľský drifter Bartosz Ostalowski, ktorému po nehode na motocykli amputovali obidve ruky. Sympatický Poliak miloval autá už detstva. Na strednej škole začal pracovať na svojom prvom športovom aute, aby si splnil sen o profesionálnom pretekárovi. Po nešťastnej dopravnej nehode, v dôsledku ktorej prišiel o obidve ruky, by sa mnohým určite zrútil svet. Bartosz sa nevzdal, práve naopak! Špeciálne si upravil BMW E30, v roku 2010 získal medzinárodnú licenciu FIA, čo bola pre neho vstupenka do poľských majstrovstiev v rally a zároveň si obdiv fanúšikov vypýtal počas drifterských šou. „Spôsob, akým sa Bartek vysporiadal s osudom, je naozaj inšpirujúci. Pre drvivú väčšinu z nás je nepredstaviteľné žiť bez obidvoch rúk, no on sa dokázal opäť vrátiť k jazdeniu a napriek tomu, že auto riadi nohami, dokáže úspešne konkurovať aj jazdcom bez hendikepu! O to viac sa na jeho jedinečnú drifterskú šou tešíme,“ zdôraznil marketingový manažér TUNING ZRAZ-u Ľubomír Sluk.

    Aj tento rok sa môžu návštevníci TUNING ZRAZ-u vo Svidníku tešiť na neónovú šou, šprintérsky šampionát, CarFans Cup, AUDIO Cup Slovakia, či Sexi CarWash. Sobotňajší program vyvrcholí voľbou Miss TUNING s koncertom kapely Tusté Baletky a noc bude patriť triu DJ-ovLubosh - Milan Lieskovský - TAITO s pikantným striptízovým prekvapením.

Imrich Makó, PR a produkčný manažér,

Zdroj: GRAND STUDIO, s.r.o.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ľudmila Šandalová získala za knihu Červenyj bereh Cenu A. Pavloviča

    Ešte v polovici júna v Zichyho paláci v Bratislave si z rúk riaditeľa Literárneho fondu Ladislava Serdahélyho slávnostne prevzala Cenu Alexandra Pavloviča za knihu Červenyj bereh rusínska autorka Ľudmila Šandalová. Zároveň prevzala Uznanie vydavateľstvu tota agentura.

  Literárny fond ako národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia udeľuje Literárne ceny a prémie na podporu tvorivej činnosti v rôznych oblastiach kultúrneho života.

Cena Alexandra Pavloviča sa udeľuje za najlepšie literárne dielo napísané po rusínsky a prémie za literárne dielo napísané po rusínsky a za preklad literárneho diela zo slovenčiny do rusínčiny každé dva roky od roku 2005.

    Cenu a prémie Alexandra Pavloviča udeľuje výbor Sekcie pre pôvodnú literatúru na  návrh poroty.Za najlepšie pôvodné umelecké, literárnohistorické alebo literárnokritické dielo, ktoré vyšlo v predchádzajúcich dvoch rokoch, sa udeľuje tzv. Cena. Prémie sa udeľujú za literárne dielo napísané po rusínsky a za najhodnotnejší preklad umeleckého, literárnohistorického diela slovenského autora zo slovenčiny do rusínčiny, ktoré vyšli knižne v predchádzajúcich dvoch rokoch.

    Odborná porota vybrala za najlepšiu knihu Červenyj bereh od Ľudmily Šandalovej z diel, ktoré boli vydané v r. 2016 a 2017. V rámci oceňovania prémiu za dielo Medviďata na prohulci, získal prémiu Mikuláš Kseňak z Ružomberka.

     Pri slávnostnom odovzdávaní autorka okrem iného uviedla: „Dobryj deň, vážené dámy, páni... Možno viete, že tohto roku oslavujeme 100. výročie vzniku 1. československej republiky. 1. československú republiku zakladali 3 štátotvorné národy, a to Česi, Slováci a Rusíni. Rusíni majú možnosť písať kodifikovaným rusínskym jazykom od r. 1995, t.z. mali sme sa možnosť hlásiť k rusínskej národnostnej menšine až po revolúcii, kedy sme začali tzv. svoje 3. obrodenie. Je mi veľkou cťou a veľmi si vážim toto ocenenie Alexandra Pavloviča, pretože náš národný buditeľ, ktorý pôsobil v 19. storočí, pochádzal z nášho kraja, spod Makovice na východnom Slovensku a 36 rokov pôsobil ako kňaz vo Svidníku, odkiaľ pochádzam ja. Takže pre mňa je to veľmi veľká česť, pripomínam, že je pochovaný pri gréckokatolíckom chráme u nás doma vo Svidníku,“ povedala Ľudmila Šandalová a pokračovala, že podľa štatistík budú stačiť asi dve generácie na to, aby sa Rusíni úplne asimilovali so slovenským národom. „Chcem povedať na záver, že ďakujem takémuto inštitútu, ako je Literárny fond, ktorý podporuje aj nás Rusínov v ďalšej tvorbe, pretože je to pre nás veľkým, veľkým povzbudením do budúcna k tomu, aby sme robili všetko preto, aby asimilácia bola čím pomalšia, aby sme sa mohli rozvíjať v svojom rodnom materinskom jazyku. Ďakujem všetkým, ktorí ma nominovali, ktorí ma ocenili, hlboká vďaka Literárnemu fondu, ďakujem Hospodu Bohu aj rodinke, manželovi a synom,“ uzavrela svoju ďakovnú reč rusínska spisovateľka Ľudmila Šandalová zo Svidníka.

(pn)