e-mail: redakcia@podduklianskenovinky.sk
+421 54 7525151
číslo 19 vydané 9.5.2023
Primátori rokovali k optimalizácii nemocníc
Parlament prelomil veto prezidentky, R4-ku postavia rýchlejšie
Sociálna poisťovňa vo Svidníku pod vedením Milan Piršča ide stavať novú budovu spolu s Úradom práce
Pacienti prichádzajú mnohokrát neskoro
Prečo sa chrániť pred slnečnými lúčmi?
Ako bude vyzerať Noc múzeí a galérií v regióne pod Duklou?
Čo chystá Vojenský historický ústav?
„The Beatles Heart´s Club“ - takto sa volá nové zoskupenie na slovenskej hudobnej scéne a hneď dvojnásobné zastúpenie v ňom má Svidník. Vzniklo síce skôr, no do povedomia verejnosti sa čoraz viac dostáva teraz a za sebou už má aj koncert v Španielsku. Svidnícku muzikantskú školu v ňom reprezentujú Martin Petrík, ktorý síce pôsobí mimo regiónu, no rodinné korene má vo Svidníku, a Martin Matyk Gibej.
„Naše zoskupenie, jednoduchšie povedané kapela s názvom „The Beatles Heart´s
Club“ vznikla ako pocta jednej z najväčších hudobných skupín všetkých čias, teda
kapely Beatles, a jej prvotnou ambíciou bolo prostredníctvom slova a hudby
priblížiť jeden z najväčších príbehov, aké kedy stihla populárna hudba napísať.
Program s názov „The Beatles - príbeh legendy,“ a teda aj samotná kapela,
vznikli v roku 2008, projekt venovaný prevažne študentom stredných škôl sa
neskôr rozšíril o ďalšie piesne aj o kolegov z oblasti klasickej hudby a takto
ho v súčasnosti uvádzame i pre dospelé publikum,“ ozrejmil jeden zo zakladateľov
Martin Petrík.
Obsadenie skupiny sa postupne menilo, až dospelo k dnešnej podobe. Martin Petrík ako kapelník zastáva post Paula Mc Cartney-ho, John Lennon je Radovan Bajus, George Harrison je Ladislav Vasil a druhým Svidníčanom v zostave je Martin Gibej alias Ringo Star.
Martin Petrík je známy skôr z vážnej hudby. Hrá na violu a v našom rozhovore vysvetlil, ako jeho pôvodné zameranie ide dokopy s hudbou Beatles. „Už v čase, kedy Beatles vydávali svoje posledné albumy, boli všeobecne zaznávaní odbornou kritikou a dnes niet pochýb, že ich tvorba patrí medzi klasiku inšpirujúcu ľudí naprieč žánrovým spektrom. A tak som sa vplyvu Beatles nevyhol ani ja. Boli to práve ich piesne, vďaka ktorým som si osvojil hru na gitaru, basgitaru, klavír či fúkaciu harmoniku.“ Hudba Beatles je podľa Martina Petríka inšpirujúca, no jeho nateraz stabilné zázemie vytvára klasická hudba. Už 18 sezón je členom legendárnych Warchalovcov, teda slovenského komorného orchestra a je preňho stále výnimočné byť súčasťou tohto telesa. „Preto sa v tomto hudobnom smere, keď hráme Beatles, nevidím nijako. Kapela je hobby, ak je príležitosť hrať, koncertujeme, ak nie, nič zásadné sa nedeje,“ usmial sa Martin Petrík a ozrejmil nám aj ostatných členov kapely „The Beatles Heart´s Club.“ Nás, samozrejme, najviac zaujímal druhý svidnícky člen Martin Matyk Gibej, ktorý je nielen učiteľom Základnej umeleckej školy vo Svidníku, ale známy je aj ako spevák svidníckej kapely Piňazi de? „“Matyk“ bola pre mňa jasná voľba. Keď som riešil post bubeníka, dostal pozvánku číslo jedna a využil ju, čomu sa veľmi teším. Ostatní členovia sú z Košíc. Dá sa teda povedať, že mám zostavu, po akej som túžil, teda domovskú - na východe,“ netajil svoju radosť známy muzikant, podľa ktorého majú slovenskí beatlesáci za sebou množstvo vystúpení, no zo série výnimočných označil koncerty v spolupráci so Slovenskou filharmóniou alebo s filharmóniou Bohuslava Martinů v Zlíne, kde, mimochodom, vystúpia 22. mája. V miestom kongresovom centre v českom meste opätovne uvedú program The Beatles - príbeh legendy a už teraz sa na to veľmi tešia.
„Ešte pred pandemickou prestávkou som participoval na projekte Beatles symphonic práve v španielskych divadlách. Vtedy sa mi plnil jeden z mojich snov - koncertovať spolu s kapelou a orchestrom. Z tejto spolupráce ostal kontakt, ktorý začal možno ďalšiu príjemnú spoluprácu.
I keď logistika je mimoriadne náročná, energia, akou nás zahrňuje miestne publikum, vykompenzuje úskalia takýchto koncertných ciest,“ takto Martin Petrík načal tému nedávneho koncertovania jeho hudobného zoskupenia v Španielsku, kde navštívili mesto Vera. „Po prílete do Valencie nás čakal ešte viac ako štvorhodinový presun a podľa mojich informácií sa tam konali mestské dni. Hrali sme v miestnom vypredanom divadle, a to najväčšie hity The Beatles. Náš bubeník, teda Martin Gibej si dokonca premiérovo zaspieval pieseň Yellow Submarine, za čo si u publika vyslúžil veľké ovácie! Spokojnosť bola na obidvoch stranách javiska a tak naša misia na pyrenejskom poloostrove bola úspešná! A či príde ďalšie pozvanie...? Myslím, že ak sa tak stane, budeme našich Svidníčanov rozhodne informovať,“ skonštatoval v závere nášho rozhovoru kapelník skupiny „The Beatles Heart´s Club“ Martin Petrík, no a nám nedalo, aby sme sa na takúto hudobnú spoluprácu neopýtali aj Martina Matyka Gibeja. Ten sa s Martinom Petríkom pozná od základnej školy a na svidníckej Základnej umeleckej škole boli dokonca spolužiaci u učiteľa Jozefa Kačmára. „Potom som Martina nevidel veľmi dlho, no vedel som, že sa vybral cestou hudobnou... Pred rokom na Veľkú noc sme sa stretli a Martin mi navrhol a ponúkol, či by som s nimi nechcel hrať v The Beatles Heards Club,“ vysvetlil nám Martin Matyk Gibej a priznal, že najprv sa nevedel rozhodnúť, či áno alebo nie, no napokon sa dohodli, že príde na skúšku do Košíc a podľa toho sa rozhodne. „Skúška dopadla nad moje očakávania, lebo sa mi páčilo, ako to chlapci hrajú a spievajú, a že sa to fakt na Beatles podobá. Tak som neváhal a som rád, že som sa dostal aj medzi takých ľudí a hudobníkov, ktorí sú skúsení, kvalitní hráči a hlavne dobrí ľudia,“ dodal Martin Matyk Gibej.
(ps)
Pacienti prichádzajú mnohokrát neskoro
Rozhovor o dôležitosti prevencie a potrebe kontroly podozrivých znamienok
„Aj keď samotné znamienko je doposiaľ iba kozmetickým problémom, môže dôjsť pri podráždení, poranení, alebo napríklad neodborným odstránením k jeho premene na nádor, či už nezhubný alebo v horšom prípade zhubný,“ hovorí kožná lekárka, primárka Dermatovenerologického zariadenia sanatórneho typu vo Svidníku MUDr. Hana Zelenková, PhD., MBA, o dôležitosti prevencie a potrebe kontroly podozrivých znamienok, ktorých výskyt na pokožke môže stúpať najmä v letnom období.
Prečo
je potrebné absolvovať vyšetrenia znamienok aspoň raz ročne?
„Mnohí pacienti majú predstavu, že každá hnedastá škvrna alebo výrastok na koži je materinské znamienko. Na presné rozoznanie a možné riziká ale zodpovedne môže odpovedať iba kožný lekár a aj ten si pri svojej zodpovednej diagnostike pomáha prístrojom zvaným dermatoskop.“
Vedeli by ste poradiť čitateľom, ako by malo vyzerať tzv. správne samo-vyšetrenie znamienok, ak človek odkladá návštevu kožného lekára?
„Predovšetkým sledovať, či „znamienko“ nemení svoju farbu, veľkosť a to najmä v miestach mechanického dráždenia, napríklad gumou alebo opaskom. A samozrejme, pri cvičení.“
Čo sa môže stať, ak podceníme prítomnosť výskytu podozrivého znamienka?
„Aj keď samotné znamienko je doposiaľ iba kozmetickým problémom, môže dôjsť pri podráždení, poranení, alebo napríklad neodborným odstránením k jeho premene na nádor, či už nezhubný alebo v horšom prípade zhubný. Závažným faktorom, ktorý môže prispieť k vzniku rakoviny, je aj takzvaná pamäť kože. Koža si skutočne pamätá všetky predchádzajúce dávky UV žiarenia - od najútlejšieho detstva až po starobu. Napríklad, starnutie pokožky tváre v 80 percentách závisí od životného prostredia. Opakované dávky slnečného žiarenia, dokonca aj také, ktoré vyvolávajú len mierne začervenanie, sú príčinou mimoriadne pestrých klinických obrazov na koži. Dochádza k nepravidelnostiam v pigmentácii, vzniká záplava vrások a žltkastá, suchá, nepružná koža.“
Ako spoznáme, že ide o rakovinu, t.j. aké známky na koži alebo celkovom zdraví by pre nás mali byť znamením, že treba zbystriť pozornosť a dať sa vyšetriť u kožného lekára?
„Sú to napríklad farebné zmeny materského znamienka - zo svetlo tmavej po čierno hnedú, alebo krvácanie bez zjavného podnetu, ale aj stála trauma v určitej partii kože a, samozrejme, zrazu rýchly rast a zvláštny rast na koži, v miestach, kde predtým nič nebolo. Pacienti, ktorí majú iba malé podozrenie, majú možnosť okamžitého vyšetrenia rôznych pigmentových škvŕn, oboznámenie sa s preventívnymi opatreniami a postupmi. Vyšetrenia sa robia, ako bolo spomenuté, zvláštnym prístrojom - dermatoskopom, ktorý je trocha podobný lupe, a pomôže dermatológovi odhaliť podozrivé zmeny na koži - farbu, tvar znamienka, jeho zmeny. Tieto je potom potrebné a, samozrejme, ďalej kvalifikovane, špeciálnymi postupmi riešiť. Kým sa ale človek odhodlá k takému vyšetreniu, mnohokrát sa ku svojej koži správa neuveriteľne nezodpovedne a k lekárovi prichádza neskoro.“
Ako často sa vyskytuje toto ochorenie vo svete a na Slovensku?
„Frekvencia ochorenia rakovinou kože z roka na rok stúpa, odhady sa rôznia aj podľa geografických lokalít, niektoré štatistiky udávajú až desaťpercentný postih rôznej rakoviny kože u populácie žijúcej v Slovenskej republike.“
Ako vlastne vzniká melanóm?
„Kožné farbivo sa nazýva melanín a vytvára hnedé zafarbenie kože. Proces tvorby melanínu sa nazýva melanogenéza. Podľa toho, v ktorých vrstvách kože sa melanín uvoľňuje, dochádza k jej zafarbeniu. Pre zaujímavosť uvediem, že u čiernej rasy dochádza k uvoľňovaniu melanínu vo vyšších vrstvách epidermis, u Indoeurópanov v stredných vrstvách a u Aziatov medzi týmito dvoma vrstvami. Najčastejší vonkajší vplyv na melanogenézu má slnečné žiarenie. Schopnosť opáliť sa je u rôznych jednotlivcov rôzna a závisí od konkrétneho kožného fototypu pokožky. Fototyp sa určuje podľa množstva kožného pigmentu melanínu v pokožke. Každý jeden z nás má iné množstvo tohto pigmentu. Ten slúži ako prirodzená ochrana kože pred UV žiarením. Preto môžete vidieť, že v krajinách nachádzajúcich sa v slnečnejšom podnebí majú ľudia geneticky iný typ pokožky, ako napríklad v severských krajinách.
Intenzita pigmentácie, to znamená prirodzeného zafarbenia kože, sa určuje podľa jej reakcie na vystavenie slnku. Ide o vrodenú odolnosť pokožky voči slnku. Podľa toho, ako reaguje na slnečné lúče, ju zaraďujeme do jedného zo štyroch fototypov. Vďaka tomu vieme určiť, koľko času môžeme stráviť na priamom slnku, než sa pokožka spáli.
Pre Stredoeurópanov rozoznávame tzv. štyri fototypy pokožky. Ľudia s fototypom I. majú veľmi svetlú pokožku posiatu pehami, blond alebo ryšavé vlasy a svetlé oči. Ich pokožka sa pri pobyte na slnku skoro vždy spáli. Spálenie býva bolestivé a ťažké. Opália sa len do červena a pokožka následne nezhnedne. Na slnečné lúče sú veľmi citliví, preto je odporučená doba pobytu na slnku bez ochrany 5 - 10 minút.
Fototyp II. sa vyznačuje svetlou pokožkou s občasnými pehami, vlasmi zafarbenými do tmavšej blond až svetlo hnedej a zelenými, modrými alebo šedými očami. Ich pokožka sa opaľuje do červena, často sa spáli, rýchlo sa lúpe a je pre nich ťažké sa opáliť do hneda. Bezpečná doba na slniečku je 10 - 20 minút.
Fototyp III. je v populácii najčastejší. Vyznačuje sa snedou pokožkou bez pieh, tmavo hnedými až čiernymi vlasmi, tmavými očami. Ich pokožka sa opaľuje dobre, do krásnej bronzovej farby a len málokedy hrozí spálenie. Ak aj prídu ku spáleniu, je mierne. Na pokožke môžu vznikať pigmentové škvrny. Bez použitia ochranného prostriedku sa odporúča 20 - 30 minútový pobyt na slnku.
Do fototypu IV. patria ľudia s najtmavšou farbou pleti, ktorá sa prakticky nikdy nespáli. Vyznačujú sa tmavými vlasmi a očami. Prirodzená ochrana pokožky je približne 40 minút. Aj napriek tomu, že spálenie pokožky nehrozí, je potrebné pokožku ochrániť pred škodlivými účinkami slnka a používať ochranný krém.
Liečba miestnych pigmentových zmien vyžaduje špecifický prístup, súčasťou ktorého je nevyhnutne dobrá informovanosť lekára aj pacienta o problematike. V centre vedeckej verejnosti je za posledných desať rokov vplyv nežiaducich účinkov UV žiarenia ako jeden z možných, závažných provokačných a podnecujúcich faktorov.
Pri vyšetrení hyperpigmentácií sa musí zobrať do úvahy predovšetkým genetické a rasovo podmienené zmeny, ďalej zmeny podmienené hormonálne alebo žľazami s vnútornou sekréciou či po používaní liekov alebo kozmetiky. K najpočetnejšej skupine pacientov kožných lekárov patrí osoby s nežiaducimi pigmentovými zmenami v oblasti tváre, krku a výstrihu, chrbtov rúk a nechránených partií predlaktí.“
Priblížite nám aj krátku charakteristiku tzv. malígneho melanómu?
„Najnebezpečnejším zhubným nádorom je malígny melanóm, ktorý vzniká zväčša z materských znamienok. Hoci dnes máme možnosti malígny melanóm liečiť a život pacienta predĺžiť, žiaľ, v mnohých prípadoch sa táto choroba končí smrťou. Napriek tomu žiadny človek by nemusel na malígny melanóm zomrieť. Tento vysoko zhubný nádor možno v počiatočnom štádiu rýchlo a jednoducho vyliečiť, a to chirurgickým odstránením. Najdôležitejšia je preto prevencia a aktívny prístup k riešeniu daného problému.“
Vo štvrtok 11. mája 2023 v čase od 8:00 do 15:30 hod. organizuje súkromná kožná ambulancia DOST, ktorú vedie MUDr. Hana Zelenková, PhD., MBA, tradičný Melanomaday - deň bezplatného vyšetrenia znamienok. Návštevníci sa môžu okrem toho tešiť aj na tombolu, spojenú so žrebovaním a možnosťou vyhrať zaujímavé kozmetické balíčky od rôznych značkových farmaceutických spoločností, orientujúcich sa najmä na ochranu pokožky v lete.
Jana Savčáková,
DOST vo Svidníku
Polhodinovou blokádou dopravy na hlavnom ťahu do Poľska neďaleko motorestu Polianka pred Svidníkom desiatky ľudí z mesta i okresu Svidník v piatok 28. apríla popoludní upozornili na potrebu riešenia dopravnej situácie v kraji pod Duklou.
Vyzvali poslancov Národnej rady (NR) SR, aby urýchlili výstavbu rýchlostnej cesty R4.
„Prišla mi odpoveď z ministerstva dopravy, že budúci týždeň by sa mala v NR SR
opätovne schvaľovať novela zákona, ktorú prezidentka vrátila späť. Verím tomu,
že poslanci sa nezľaknú a zahlasujú za túto novelu zákona.
Tým pádom urýchlime výstavbu R4, lebo náš región to súrne potrebuje,“ povedal jeden z organizátorov protestu a krajský poslanec za okres Svidník Ján Vook. Ako ďalej Ján Vook povedal, chýbajúca R4 spôsobuje jednak odliv obyvateľov a má tiež vplyv na investície veľkých firiem, s čím súvisí zamestnanosť v regióne.
Na protestnú blokádu dopravy prišli desiatky ľudí zo Svidníka a okolia, ktorí polhodinou prechádzkou po priechode pre chodcov dali jasne najavo, že žiadajú urýchlenie výstavby toľko sľubovanej a očakávanej rýchlostnej cesty R4. Tá je súčasťou medzinárodného cestného koridoru zo severu na juh Európy. Naši severní susedia napredujú vo veľkom, my meškáme.
„Poľská strana začína robiť už skoro do Miejsca Piastoweho. Maďarsko je spojené prakticky už po Košice. Ostal ten úsek, ktorý jednoznačne musíme prepojiť. Jednoducho ide o životy, bezpečnosť, ale ide aj o prácu a rozvoj,“ doplnil bývalý primátor Svidníka Ján Holodňák, ktorý sa protestnej blokády tiež zúčastnil. „Je tu veľká premávka, veľa dopravných nehôd a čím ďalej, tým je to horšie,“ povedal starosta obce Stročín Stanislav Potoma.
Požiadavky protestujúcich sú podľa Ministerstva dopravy legitímne a podporuje ich apel na poslancov, aby prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej. „Všetky plánované a pripravované úseky R4 majú hotovú EIA, teda posudzovanie vplyvov na životné prostredie a väčšina z nich je vo fáze pred získaním územného rozhodnutia. Novela by umožnila Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) pracovať na získaní územných rozhodnutí a zároveň vypracovať štúdiu realizovateľnosti, čo by celý proces výstavby významne urýchlilo. Ak poslanci veto prezidentky neprelomia, najprv bude NDS musieť spraviť spomínanú štúdiu, čo by trvalo približne 18 mesiacov, a až potom môže pokračovať v získavaní územných rozhodnutí,“ uviedol v reakcii na požiadavku protestujúcich Martin Petro z Odboru komunikácie Ministerstva dopravy SR. Termín dokončenia R4 závisí podľa jeho slov od toho, či poslanci prelomia prezidentkino veto. Ak by parlament novelu neschválil, pre R4 by to znamenalo nielen to, že nebude hotová o 18 mesiacov skôr, ale ak by sa pripustilo iné riešenie ako rýchlostná cesta, v procese prípravy by sa štát museli vrátiť o niekoľko rokov späť.
Diskusiu v poslednom čase vyvolala novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorú vetovala prezidentka Zuzana Čaputová. Mala pri tom výhrady voči obmedzovaniu možností Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) vyjadrovať sa k diaľničným úsekom, ktoré sú zahrnuté v predmetnej novele. Ministerstvo dopravy, aj predkladatelia z radov poslancov, novelu obhajujú, podľa nich povedie k zrýchleniu výstavby diaľnic a nijako významne neobmedzí právomoci ÚHP. K tomu názoru sa prikláňa aj spomínaný krajský poslanec za okres Svidník Ján Vook spolu so svojimi spolupracovníkmi. Práve preto pripravili protestnú blokádu dopravy, ktorá sa zaobišla bez incidentov a ľudia, medzi ktorých okrem Jána Vooka či Jána Holodňáka prišiel napríklad aj druhý krajský poslanec za okres Svidník Ján Hirčko, slušnou formou upozornili na nevyhnutnosť urýchlenia výstavby rýchlostnej cesty R4. Predstavitelia Národnej diaľničnej spoločnosti pritom nedávno avizovali, že ak prezidentkino veto poslanci Národnej rady prelomia, celá R 4-ka by mala byť hotová na prelome rokov 2030/2031. Poliaci pritom celý svoj úsek koridoru ViaCarpathia S19 dokončia na prelome rokov 2026/2027.
(ps)
Prečo sa chrániť pred slnečnými lúčmi?
Slnko, voda, dovolenka. Čo viac si človek môže počas krásnych letných dní želať? Žiaľ, nie vždy nám leto pripraví iba tie krásne chvíle. Mnohokrát sa vďaka našej nepozornosti alebo neinformovanosti dovolenka, alebo predĺžený víkend stanú skôr nočnou morou.
S pribúdajúcimi slnečnými lúčmi sú niektoré naše reakcie nepochopiteľné a priam hazardom voči vlastnému zdraviu.
Preč sú totiž časy, kedy čokoládovo opálená pokožka belochov bola známkou dokonalého zdravia a vizitkou krásnej dovolenky v mori či v Alpách. Vo svetle dnešných závažných poznatkov o UV žiareniu, dermatovenerológovia bijú na poplach a varujú pred nadmerným vystavovaním sa prirodzenému slnečnému žiareniu či tak módnych solárií. Soláriá sú v súčasnosti mimoriadne rozšírené a obľúbené.
„Ich veľkým problémom je fakt, že prístrojové vybavenie solárií, ktoré je zdrojom vysokej intenzity UVA žiarenia, je spočiatku iste kvalitné, ale zväčša nie je priebežne kontrolované. Úroveň žiarenia nie je regulovaná predpismi, nie sú stanovené testovacie dávky a používanie sa časom stáva viac rizikové ako si vôbec vieme predstaviť. Nehovoriac o živelnom používaní rôznych UV lámp v domácnosti ako horské slnká a domáce soláriá. Pri ich používaní je väčšinou laická verejnosť presvedčená, že nemusí používať ochranné prostriedky. Opak je pravdou. Tí čo ochranné prostriedky používajú nevedia, že väčšina z nich poskytuje dostatočnú ochranu proti UBV žiareniu, čo ale neznamená, že poskytujú ochranu aj v prípade UVA spektra,“ vysvetľuje skúsená odborníčka v oblasti dermatológie a dermatovenerológie s vyše päťdesiat ročnou praxou MUDr. Hana Zelenková, PhD., MBA.
Nemožno zabúdať, že atmosféra Zeme sa mení, predovšetkým zásluhou človeka samého - neuváženými pokusmi, devastáciou a chemizáciou životného prostredia, stenčovaním ozónovej vrstvy a inými okolnosťami. Tak sa aj stáva realitou, že to čo ešte pre naše mamy a otcov bolo príjemné, pre nás a naše deti sa stáva rizikom. Naši predkovia iba tušili, čo dnes už vedecky podložené vieme, a síce, že mnoho slnečného žiarenia škodí.
Pokiaľ totiž množstvo UV žiarenia prekročí hranice prirodzených ochranných možností niektorých biologických látok a organizmov, môže ich závažne až nezvratne poškodiť. Čo sa týka ľudského organizmu, z tohto pohľadu sú najrizikovejšími oblasťami predovšetkým koža a oči. K zníženiu akútneho alebo chronického poškodenia zdravia vysokými dávkami UV žiarenia je nevyhnutné, aby ľudia boli oboznámení s jeho rizikami a obmedzovali expozíciu svojho tela voči slnečnému žiareniu. A samozrejme, aby aj cielene používali ochranné prostriedky.
UV žiarenie vplýva na každého jedného človeka ináč, individuálne. Závisí to nielen od tzv. fototypu kože, ktorý sa rozdeľuje do štyroch typov, ale aj na ďalších zdedených predispozíciách.
Koža si skutočne pamätá všetky predchádzajúce dávky UV žiarenia a to od najútlejšieho detstva až po starobu. V súvislosti so slnečným žiarením by sme mali zvýšiť náš záujem o ochranu kože. Okrem používania rôznych ochranných predmetov ako sú slnečníky, čapice so šiltom, slnečné okuliare, iste najväčšiu popularitu a pozornosť si zaslúžili ochranné prostriedky tzv. sunscreeny rôznych druhov ako napr. krémy, mlieka, oleje a iné. K základným vlastnostiam ideálnych moderných ochranných prípravkov, už uvedených sunscreenov patrí: vstrebávanie, alebo lepšie povedané absorbcia UV radiácie (UVA aj UVB) a ich fotostabilita na koži. Prípravky ďalej musia byť netoxické, odolné voči vode, bez chuti, vône, nesmú vyvolávať nežiaduce zafarbenie kože a musia byť použiteľné pre pobyt v rôznych geografických pásmach a svetových regiónoch.
A ešte jedno veľmi dôležité upozornenie pre dámy. V lete a najmä pokiaľ sa chystáte na slnečný kúpeľ, zabudnite na voňavky. Niekedy totiž koža, na miesto, kde bola nanesená voňavka a ktorú následne vystavíme slnku, zvláštne zareaguje a môžu sa objaviť nepríjemné pigmentácie, ktoré iba veľmi ťažko, ak vôbec, miznú. Ochorenie sa volá Beloque dermatitis.
DOST, Svidník
Parlament prelomil veto prezidentky, R4-ku postavia rýchlejšie
Národná rada nezohľadnila výhrady prezidentky SR Zuzany Čaputovej k vrátenej novele zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.
Po opätovnom prerokovaní ju parlament v uplynulý utorok 2. mája schválil v pôvodnej podobe s tým, že jej účinnosť posunul na 1. júna. Zámerom je zrýchliť zdĺhavú prípravu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Novela upravuje napríklad povinnosť pri vypracovaní jednej zo štúdií uskutočniteľnosti, ktorá sa po novom bude pripravovať až po územnom konaní, čo má ušetriť osemnásť mesiacov. Pripravilo ju Ministerstvo dopravy SR, v parlamente ju odôvodňoval poslanec Miloš Svrček (Sme rodina). Novela má urýchliť prípravu prioritných úsekov diaľnic D1 Turany - Hubová a Bidovce - hranica s Ukrajinou, D3 na Kysuciach a rýchlostnej cesty R4 od Prešova po hranice s Poľskom. „Je to dobrá správa pre občanov Slovenska. Ďakujem,“ zareagoval na opätovné schválenie novely o diaľniciach a prelomenie prezidentkinho veta dočasne poverený minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina). Diaľnice sa tak podľa neho budú stavať rýchlejšie. Napríklad poslanec Martin Klus povedal, že napr. R4 má byť súčasťou medzinárodného projektu ViaCarpathia a na jej dokončenie preto tlačia aj okolité krajiny. „Či už z Litvy, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Grécka, a teda z tých krajín, kde sa predpokladá cesta ViaCarpathia, pomerne pravidelne prízvukujú, že sa veľmi silne obávajú malého lieviku, ktorý sa môže objaviť práve na našom slovenskom úseku rýchlostnej cesty R4,“ podotkol Martin Klus.
Protestná blokáda dopravy tak nebola zbytočná a vyslala jasný signál, čo tento náš región potrebuje. Poslanec Národnej rady SR Miloš Svrček na sociálnej sieti na margo protestnej blokády pred Svidníkom, ktorú zorganizoval krajský poslanec za okres Svidník Ján Vook s ďalšími aktivistami, napísal: „Pán poslanec, ďakujem vám za vašu angažovanosť v danej veci, ako aj vašim kolegom. Správna vec sa podarila!“
(ps)
Vedieť poskytnúť prvú pomoc učil vojakov, ale aj civilistov. Riaditeľ Územného spolku Slovenského Červeného kríža (SČK) vo Svidníku Slavomír Sakalik strávil niekoľko dní na Ukrajine. Do krajiny, ktorá sa zmieta vo vojnovom konflikte, nešiel pritom s prázdnymi rukami.
Slavomír Sakalik 30 rokov študuje poskytovanie prvej pomoci a už viac ako 15
rokov poskytovanie prvej pomoci učí. Keď ho nedávno na jednom stretnutí v Poľsku
oslovil jeden známy Poliak, či by s ním nešiel na Ukrajinu učiť poskytovanie
prvej pomoci, veľa nerozmýšľal. „Nezaváhal som ani na chvíľu a povedal som,
jasné, pôjdem.“ V hre bolo viacero termínov, len bolo treba všetko skoordinovať
a zosúladiť tak, aby to vyhovovalo všetkým. Išli na dvoch autách, Slavomír
Sakalik zo
Svidníka
a traja Poliaci, všetci inštruktori alebo teda lektori prvej pomoci. Šéf
svidníckeho Územného spolku SČK na Ukrajinu neviezol len figuríny a ďalšie veci
potrebné k výučbe poskytovania prvej pomoci, ale aj humanitárnu pomoc vo forme
vojenských stanov, veľkokapacitných stanov, dezinfekcie, deky, karimatky a
podobne.
„Našim cieľom bolo mesto Kamenec Podolski. Kilometrovo to nie je ďaleko, asi
500 kilometrov od poľsko-ukrajinskej hranice, len časovo to bolo viac ako osem hodín od jedného z poľsko-ukrajinských hraničných priechodov. O piatej ráno sme sa na tom hraničnom priechode stretli s tým, že ja som zo Svidníka vyrážal ešte o tri hodiny skôr.“ Za volantom auta sa striedal s jedným Poliakom a hovorí, že počas celej cesty vojnu akosi nevnímal. Predsa len smerovali z oblasti, kde nie je front. Videl bežný život, ľudia tam podľa neho fungujú normálnym životom, opravujú sa cesty, ako aj u nás po zime, budujú sa nové budovy, domy, ale postupne predsa len prišiel aj do kontaktu s vojnovou realitou. „Pred každým veľkým mostom a pred väčšími mestami boli vojenské zátarasy, vojenské kontroly,“ ozrejmil Slavomír Sakalik, ktorého prioritnou úlohou na Ukrajine bolo vojakov, ktorí sa pripravujú na front, naučiť poskytovanie prvej pomoci.
„Boli sme štyria lektori a každý z nás bol zameraný na inú oblasť. Ja učím klasickú prvú pomoc, tak som učil to, akoby som učil aj tu doma, na Slovensku alebo kdekoľvek inde. Klasicky štyri život ohrozujúce stavy.
Venoval som sa klasickej kardiopulmunálnej resuscitácii alebo teda zástave dýchania srdcovej činnosti. Pre mňa to bolo klasické učenie, ale kolegovia z Poľska učili tú vojenskú prvú pomoc a hlavne dávali veľký dôraz na zastavenie veľkého vonkajšieho krvácania, hlavne zo stehna.
Aby si ten vojak sám vedel okamžite zastaviť to veľké vonkajšie krvácanie priamo na bojisku,“ vysvetlil Slavomír Sakalik a nás, samozrejme, zaujímalo, v čom sa tá prvá pomoc líši. „Tá vojenská či vojnová prvá pomoc je doslova amatérska. Len jeden príklad. Je jasné, že nie každý vojak má pri sebe originálne škrtidlo. Moji poľskí kolegovia preto mali 150-tku klinec a klasický obväz. Pomocou týchto dvoch vecí vojakov učili, ako si majú zachrániť život, ako zastaviť veľké vonkajšie krvácanie. Robí sa to len v hornej časti dolnej končatiny, teda vo vrchnej časti stehna. Je to na to spôsob, ťažko ho vysvetliť, ale je.
Takto to vo vojne funguje. Najviac úrazov sa týka práve nôh, kvôli výbuchom mín. Aj samotní ukrajinskí vojaci boli prekvapení, že aj s klincom sa dá poskytnúť prvú pomoc a ja keď učím v mierových časoch, tak vždy hovorím, že tá prvá pomoc je o improvizácii a že poskytnúť prvú pomoc vie každý a nepotrebuje k tomu lekárničku či sanitku, potrebuje k tomu len vedomosti a svoje dve ruky. To sme sa snažili učiť ukrajinských vojakov, ale aj bežných ľudí.“ Slavomír Sakalik spolu s tromi poľskými kolegami vyškolili skupinu dvadsiatich vojakov, ale aj približne 60 civilistov. Ako to celé vnímal?
„Keď som tam stál a pozeral sa na tých vojakov, tak som bolo zaskočený, a to tým, že už pri bežnom pohľade na ich tváre bolo jasne poznať, že sú to chlapci, mladučkí, možno osemnásť, devätnásť, maximálne dvadsaťroční.
Oni si to možno ani neuvedomovali, že čo ich čaká. Trošku som sa ich snažil svojim spôsobom rozveseliť a keďže som sa v minulosti učil ukrajinčinu, tak som sa s nimi snažil čo najviac komunikovať po ukrajinsky. Bol to vlastne záver ich výcviku, takže je dosť možné, že dnes už sú priamo na fronte.“ Napokon, aj humanitárna pomoc, ktorú viezol, už slúži vojakom v prvej línii.
To, že je Ukrajina vo vojne, pocítil Slavomír Sakalik počas pobytu v meste Kamenec Podolski hneď viackrát. Výnimkou nebol ani letecký poplach. „V ubytovaní sme prvú noc mali dvakrát letecký poplach, lenže spal som veľmi tvrdo po dlhej ceste a nikto ma nebudil. Ale už pri príchode nám povedali, že buďte pripravení, lebo môže byť letecký poplach. Samozrejme, v živote som to nezažil, ale tak som si povedal, veď dobre, uvidíme, čo bude. Prvú noc síce poplach bol dvakrát, ale nič sa nedialo, no druhú noc okolo jednej hodiny ráno nám búchali na dvere, že rýchlo poďte, je letecký poplach, tak ja som sa začal baliť a oni, že nie, nebaľte sa, zoberte si župan na seba a poďte. Tak sme išli do pivnice, ktorá slúži ako úkryt. Boli tam stoličky, dve rozkladacie postele, voda, sušienky. Keď som sa pýtal, ako dlho tam budeme musieť byť, povedali, že nevedia, ale že väčšinou tak hodinku, dve. No boli sme tam vyše dvoch hodín. Letecký útok hrozil práve v našej oblasti a až ráno sme sa dozvedeli, že raketa dopadla necelých 200 kilometrov od nás, čo je veľmi blízko,“ vysvetlil nám zanietený záchranár Slavomír Sakalik, pre ktorého bol niekoľkodňový pobyt na Ukrajine veľmi silnou skúsenosťou.
„Vidieť ukrajinských odídencov, či ukrajinské deti na Slovensku, to som nejako extra nevnímal, pretože každé dieťa s niekým prišlo. Lenže tam, keď som videl možno 50 detí spolu v sprievode troch opatrovateliek, tak to už bolo iné. Proste to boli siroty priamo z tej vojnovej línie, deti, ktoré vo vojne stratili rodičov a premiestnili ich do bezpečnejšieho regiónu. No a tak ako pri tých vojakoch, keď som v nich videl svojho syna, tak pri pohľade na tie deti som mal v očiach svoju dcéru, pretože boli v jej veku. Proste, bolo to veľmi silné.“ Mimochodom, aj v meste Kamenec Podolski platí zákaz nočného vychádzania, a to od jedenástej hodiny večer do piatej hodiny ráno. Na našu záverečnú otázku, či sa nebál, Slavomír Sakalik reagoval: „Nebál som sa, až kým nebol letecký poplach. Predsa len na niečo také človek nie je zvyknutý.
Ale vo všeobecnosti som sa nebál. Ja sa snažím pomôcť v každej jednej situácii, komukoľvek. Tak ako som sa nebál pri živelných pohromách, pri povodniach, pri zemetraseniach, tak som sa nebál ani teraz,“ uzavrel Slavomír Sakalik s tým, že s Ukrajincami dohodli aj ďalšie školenie pre vojakov i civilistov. Naplánovali si ďalší výjazd, a to koncom júla.
(ps)
Primátori rokovali k optimalizácii nemocníc
Primátorka mesta Svidník Marcela Ivančová sa zúčastnila zasadnutia pracovnej skupiny ZMOS vytvorenej za účelom riešenia problematiky dopadov Optimalizácie siete nemocníc na mestá a regióny, ktorá bola kreovaná v rámci Komory miest pod Sekciou zdravotníctva Rady ZMOS.
Členmi pracovnej skupiny sú mestá, ktorých sa stratifikácia nemocníc negatívne dotýka a to: Svidník, Kráľovský Chlmec, Myjava, Partizánske, Revúca, a Snina.
Požiadavky primátorov
Na rokovaní Rady ZMOS bola na návrh primátorky mesta Svidník bola schválená priorita na rokovanie s relevantnými politickými stranami pred jesennými voľbami do NR SR: požiadavka na dôsledné monitorovanie dopadu zavedenia kategorizácie nemocníc v zmysle platnej legislatívy s tým, aby do procesu vyhodnocovania optimalizácie boli zapojené priamo aj mestá, ktorých sa situácia v súvislosti s kategorizáciou nemocníc týka.
Vysvetľuje Marcela Ivančová: „Argumenty, ktoré som predniesla na rokovaní Komory miest dňa 19. apríla 2023 nie sú argumentmi za zachovanie hociktorého oddelenia na hociktorej z nemocníc na Slovensku. Sú to argumenty, ktoré spochybňujú celý dokument Optimalizácie siete nemocníc, pretože zákon 540/2021, hovorí o kategorizácii siete ústavnej starostlivosti a zároveň definuje, že celá sieť bola založená na základe troch pilierov a jedným z nich je doba dojazdu“.
„Ministerstvo zdravotníctva sa opiera o štúdiu dopravnej dostupnosti, ktorú podľa nich vypracovala Žilinská univerzita. Podľa tvrdenia rektora ŽU podklad, ktorý vypracovala ŽU v žiadnom prípade nemôže slúžiť na vypracovanie takého závažného dokumentu akým je optimalizácia siete nemocníc. Na základe teoretických dát nie je možné stanoviť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, navyše dokument nezohľadňuje špecifiká jednotlivých regiónov - a to je práve prípad svidníckej nemocnice,“ dopĺňa primátorka mesta Svidník.
V záujme ochrany podmienok na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti obyvateľov pri uchovaní dostupnej, kvalitnej a bezpečnej zdravotnej starostlivosti pracovná skupina ZMOS požiada o termín pracovného stretnutia štátneho tajomníka Ministerstva zdravotníctva SR.
Kristína Tchirová,
PR manager mesta Svidník
Ako bude vyzerať Noc múzeí a galérií v regióne pod Duklou?
Nezabudli ani na tvorivé dielne tradičnej výšivky a gastronómiu
Každý rok Európska Noc múzeí a galérií ponúka možnosť spoznávať dedičstvo predkov a zároveň objavovať zaujímavé miesta originálnym spôsobom. Pri tejto príležitosti si vás dovoľujeme pozvať do SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku.
Počas podujatia Noc múzeí a galérií 2023 programom Daj mi Janičku jablčko, dam ti svoje srdečko predstavíme bohatú kolekciu vyšívaných i tlačených násteniek súvisiacich s tradičným ľudovým, ale aj mestským interiérom 20. storočia, vrátane ukážky dobovej kuchyne. Môžete sa tešiť na kurátorský sprievod výstavou, vystúpenie ženskej speváckej skupiny Svidníčanka, „divadelné uzdravenie“ v podaní Jaroslavy Sisákovej (DAD) a Valérie Fürješovej (Divadlo Jonáša Záborského) v spolupráci s Ligou za duševné zdravie, premietanie dokumentu Ukrajinské mamy i prednášku o tkáčstve v podaní Ľuby Vladykovej, rod. Šmajdovej. Nezabudli sme ani na tvorivé dielne tradičnej výšivky a gastronómiu inšpirovanú - ako inak - našimi mamami, na najmenších návštevníkov čaká detský kútik s retro hračkami.
Vstup na program je VOĽNÝ.
Počas celého dňa budú verejnosti sprístupnené 3 expozície SNM - MUK podľa bežných otváracích hodín a platného cenníka.
(snm-muk)
Čo chystá Vojenský historický ústav?
Vojenský historický ústav („VHÚ“) sa pod záštitou ministra obrany Slovenskej republiky, 13. mája 2023, zapojí už do 19. ročníka celoeurópskeho podujatia Noc múzeí a galérií 2023, ktoré sa realizuje pod patronátom Rady Európy.
Cieľom podujatia je v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo, význam
jeho záchrany a ochrany pri výmene a šírení informácií o kultúrnej rozmanitosti
jednotlivých krajín i regiónov Európy, pri neformálnom vzdelávaní a kultivovanom
oddychu.
19. ročník podujatia Noc múzeí a galérií 2023 sa uskutoční v jeden deň na
celom Slovensku, pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí. Návštevníci
Vojenského historického múzea (ďalej len „VHM“) sa budú môcť v priestoroch
Múzejného oddelenia Piešťany a Múzejného oddelenia Svidník oboznámiť so
zmodernizovanými expozíciami približujúcimi vojenskú minulosť Slovenska. Pre
návštevníkov podujatia bude pripravený bohatý kultúrno-spoločenský program.
Zároveň je pre fanúšikov vojenskej histórie pripravený veľmi bohatý program v
online priestore VHÚ.
PROGRAM:
09,00 - 21,00 h Prehliadka Centrálnej expozície VHÚ - Mo VHM vo Svidníku a
exponátov umiestnených v Parku bojovej techniky
15,00 h Otvorenie podujatia
15,00 - 20,30 h Propagácia OS SR príslušníkmi Personálneho úradu - Regrutačnej
skupiny Prešov
15,00 - 20,30 h Statická ukážka kolesovej a pásovej techniky OS SR
15,00 - 20,30 h Statická ukážka Hasičského a záchranného zboru vo Svidníku
15,00 - 20,30 h Prezentácia Klubu vojenskej histórie Svoboda
15,00 - 19,00 h Detské aktivity organizované Centrom voľného času Svidník
16,00 - 16,30 h Dynamická ukážka Hasičského a záchranného zboru SR vo Svidníku
16,30 - 18,30 h Ukážka príslušníkov 65. prieskumného práporu
17,30 - 18,00 h Ukážka činnosti psovodov Vojenskej polície Prešov
20,00 - 21,00 h Premietanie filmov pre deti a mládež
21,00 h Ukončenie podujatia, zatvorenie expozície múzea
Sociálna poisťovňa vo Svidníku pod vedením Milan Piršča ide stavať novú budovu spolu s Úradom práce
Najkrajšiu a najmodernejšiu budovu na Slovensku má mať svidnícka pobočka Sociálnej poisťovne. Budova bude navyše ako pilotný projekt slúžiť nielen klientom Sociálnej poisťovne, ale aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Informoval nás o tom riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne vo Svidníku Milan Piršč, za ktorého predošlého pôsobenia na jej čele, bola svidnícka pobočka vyhlásená za najlepšiu pobočku na Slovensku. „V súvislosti s plánom výstavby novej budovy treba zdôrazniť, že od roku 1996 sme výlučným vlastníkom priľahlého pozemku,“ skonštatoval Milan Piršč, ktorý minulý týždeň spolu s hlavným kontrolórom Sociálnej poisťovne Martinom Brillom, riaditeľom Sekcie prevádzky Sociálnej poisťovne Tomášom Szabom, riaditeľom Odboru investícií a správy majetku Sociálnej poisťovne Vladimírom Badidom, riaditeľkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove Lenkou Kováčovou a zástupcom Slovenskej komory architektov Martinom Zaičkom absolvoval pracovné rokovanie s primátorkou Svidníka Marcelou Ivančovou. „Dôvodom bolo, že potrebujeme súhlas mesta na výstavbu 4 podlažnej spoločnej budovy, pretože Územný plán znie na maximálne 3 poschodia, keďže okrem 100 zamestnancov Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bude na našej svidníckej pobočke pôsobiť aj 20 nových zamestnancov z Ústredia Sociálnej poisťovne,“ ozrejmil dôvody pracovného rokovania riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne vo Svidníku Milan Piršč a dodal: „Väčšina inštitúcií z nášho krásneho Svidníka odchádza, ale v našom prípade je to úplný opak.
Ďakujem preto veľmi pekne celému môjmu tímu, ktorý mi z úzadia s našim pilotným projektom nezištne pomáha.“
(ps)