e-mail:  redakcia@podduklianskenovinky.sk

 

 

 

+421 54 7525151

číslo 2 vydané 11.1.2022

 

 

Rok 2022 bude volebný, dokonca dvojnásobný - kto sa chce uchádzať o dôveru voličov?

Kedy sa dozvieme, čo bude so svidníckou nemocnicou?

Prešovský kraj vyčlenil na dotácie viac ako 6 miliónov eur

Situácia s ochorením Covid-19 v regióne sa opäť zhoršuje

Zvyškami z kávy zatiaľ chodníky vo Svidníku posypovať nebudú

Plastové fľaše sa už zálohujú, no vrchnáky sa môžu ešte dva roky zbierať aj osobitne

Plastové fľašy a plechovky sa už zálohujú - aké sú základné pravidlá?

2002 - 2022: Dvadsať rokov našich - vašich podduklianskych novín/noviniek (2.)

Svidnícky rodák a kondičný tréner Marek Oleár nielen o cvičením, ale aj o volejbale a zdravom životnom štýle

Ako je to s 300 eurovým bonusom pre zaočkovaných seniorov?

Mladý svidnícky volejbalista Braňo Skasko sa ako kapitán slovenskej reprezentácie v slovinskom Maribore zaskvel

NIKÉ Extraliga mužov

 

 

 

 

 

2002 - 2022: Dvadsať rokov našich - vašich podduklianskych novín/noviniek (2.)

    V auguste 2022 uplynie 20 rokov, odkedy vychádzajú Podduklianske novinky. Prvé vydanie pod týmto názvom a pod súčasným vydavateľom vyšli 26. augusta 2002. Predtým váš týždňový sprievodca dianím v kraji pod Duklou vychádzal pod názvom Podduklianske noviny, teda bez písmenka „k“ v slove noviny.

    20 rokov nášho a verím, že i vášho obľúbeného regionálneho týždenníka je istotne príležitosťou na zaspomínanie si na to, čo sa pred dvadsiatimi rokmi v podduklianskom regióne dialo a čo sme na našich stránkach prinášali. Každý týždeň tak v roku 2022 venujeme priestor tomu, o čom sme písali v roku 2002. Dnes pokračujeme druhým dielom celoročného seriálu.

Problémy lekární

     Začiatkom roka 2002 boli v regióne problémy so snehovou kalamitou a nás zaujímalo, ako je to v takomto stave so zásobovaním liekmi. Pýtali sme sa vo svidníckych lekárňach. Tri oslovené potvrdili, že so zásobovaním liekmi problémy nemajú, no upozornili na iný problém. Nech sa páči, tu sú vyjadrenia troch svidníckych lekární z Podduklianskych novín, ktoré boli vydané 14. januára 2002:

     Lekáreň Danka - Danka Šafranová: „Horšie je to s peniazmi. VšZP si neplní svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona. Nepomáhajú ani také opatrenia, ako sú penalizácie. Vôbec ich neberú do úvahy. Čo sa týka splatnosti faktúr, práve nám začínajú uhrádzať faktúry z apríla a mája 2001. Ďalším problémom je revízia receptov, ktorá je oneskorená.

     Recepty sa vracajú s veľkým časovým sklzom - viac ako pol roka.“ Lekáreň Unicum - Zina Zozuľáková: „Liekov by bolo dosť, nemáme však peniaze. Tam je stav katastrofálny.“ Lekáreň Centrál - Marián Majda: „Problémom sú hlavne dlhy. Čo sa týka VšZP, koncom roka 2001 boli uvoľnené určité prostriedky, stále je to však málo.“

Nový projekt Rómovia Rómom

    Informovali sme o projekte Rómovia Rómom, do ktorého boli zainteresované tieto strany: Okresný úrad vo Svidníku. Ladislav Koudelka - generálny riaditeľ SVIK, s.r.o. Svidník, Regionálna rozvojová agentúra Svidník, Národný úrad práce Svidník a Ladislav Bojčík - starosta obce Ladomirová.

     S myšlienkou tohto projektu prišiel spomínaný Ladislav Koudelka, ktorý vychádzal zo svojich osobných poznatkov, skúseností a práce s Rómami vo fabrike. Cieľom projektu bolo vytvoriť 15 až 20 pracovných miest, a to tým, že v obci Ladomirová bude zriadená prevádzka zameraná na šitie detskej konfekcie pre vekovú kategóriu od 2 do 10 rokov. Priestory vyčlenili v budove Obecného úradu v Ladomirovej, pričom predbežný odhad nákladov na dielňu, rekvalifikačný kurz a mzdy je cca 2,1 mil. Sk a projekt je financovaný z prostriedkov Krajského úradu v Prešove, resp.

aj zo zdrojov Národného úradu práce.

Pozývali do múzea

    Písali sme o tom, že Vojenské múzeum vo Svidníku pozvalo žiakov základných a stredných škôl na návštevu expozície Vojenského múzea pri príležitosti 57. Výročia oslobodenia Svidníka a okolia. „Čas neodvial spomienky,“ - pod týmto názvom čakali  školákov stretnutia s pracovníkmi múzea.

Koľko sme platili za odpad?

    V meste Svidník bol v roku 2002 poplatok za komunálny odpad na osobu a rok stanovený na 250,- Sk. Poslanci Mestského zastupiteľstva vo Svidníku o tom rozhodli na svojom zasadnutí 14. decembra 2001.

Futbalisti po vypadnutí do IV. ligy aj s novým prezidentom

    Na športových stranách sme priniesli zhrnutie jesennej časti sezóny v podaní svidníckych futbalistov po tom, čo IV. vypadli do V. ligy.

     Sklamanie, ktoré nastalo vo Svidníku po tom, ako tradícia svidníckeho futbalu utrpela vážne trhliny, vystriedalo vysúkanie rukávov a doslova zemetrasenie vo funkcionárskom a hráčskom kádri. Novozvolený výbor na čele s prezidentom klubu, podnikateľom Jozefom Ľos-Božikom mal pred novou sezónou len jediný cieľ - vrátiť svidnícky futbal do IV. ligy a prilákať dobrou hrou do hľadiska divákov, ktorí sa v uplynulom ročníku vytratili zo štadióna. Po jesennej časti patrí SFK druhá priečka, keď lídrom jesennej časti sa stali futbalisti Breznice. V jesennej časti V. ligy sezóny 2001/2002 z pätnástich zápasov futbalisti SFK 11 vyhrali, jeden prehrali a tri remizovali. Skóre 46:16 hovorilo, že Svidníčania mali druhý najlepší útok. Okrem rekordnej návštevy na derby s Breznicou (1 000 divákov) sa počet návštevníkov na jednotlivých zápasoch pohybovali medzi 400 - 500. Zo strelcov SFK sa najlepšie umiestnil s 10 gólmi Bochin, Hirka strelil 8, Druga 7, Hudák 6, Gaži 5, Kupec 4, Karala 3 góly a trojica Gerčák, Tkáč a Jurč po jednom góle. Macko inkasoval aj červenú kartu.

Hrala sa aj Mestská halová liga

    Keď už spomíname šport, tak vo Svidníku sa v roku 2002 hrala aj Mestská halová liga, v ktorej štartovalo 13 futbalových mužstiev. O prvenstvo bojovali hlavne Miroľa, Bizóni či Fagus.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Svidnícky rodák a kondičný tréner Marek Oleár nielen o cvičením, ale aj o volejbale a zdravom životnom štýle

„Všetko nás musí baviť a robiť nám radosť“

    Krásne roky, na ktoré doteraz veľmi rád spomína. Mnoho kamarátov, veľa zábavy, pohybových aktivít a nezabudnuteľné zážitky. Takto o svojom detstve vo Svidníku hovorí Marek OLEÁR, ktorý dnes pôsobí v hlavnom meste. V Bratislave sa usadil po tom, čo študoval vo Svidníku a v Prešove. Šport a zdravý životný štýl sú preňho všetkým.

    Rozhovor s týmto mladým mužom sme začali práve detstvom a základnou školou. Marek Oleár navštevoval tú na Karpatskej ulici a spomína na ňu dodnes. „Bolo to skvelé, keďže z tej ulice bolo veľa detí a tým pádom aj mojich kamarátov. Mali sme skvelých učiteľov a paradoxne tých najprísnejších sme mali najradšej, niektorí učili ešte aj mojich rodičov. Na ZŠ som sa dostal k volejbalu. Rodičia nechceli, aby som sa po škole iba flákal, ale aby som sa niečomu venoval. Keď som sa dozvedel, že sa otvára volejbalový krúžok, hneď som sa rozhodol, čomu sa chcem venovať. Žil som tým. Boli sme skvelý kolektív, každý chcel byť najlepší a každý trénoval a robil všetko pre to, aby sme počas zápasov nastúpili v základnej zostave. Veľké vďaka pánovi Vitkovi a pánovi Cahajlovi, pretože okrem volejbalu sme zažili prekrásne chvíle a zároveň už vtedy položili základy našich osobností.“

   Po tejto základnej životnej etape ste odišli do Prešova, kde ste pokračovali v štúdiu na strednej a neskôr aj na vysokej škole a práve počas strednej školy ste v kadetskej a juniorskej kategórii hrali volejbal za Prešov.

Ako padla voľba na Bratislavu a kedy to bolo?

    „Do Bratislavy som sa presťahoval v roku 2015 po doštudovaní na vysokej škole v Prešove. Vždy som pritom tvrdil, že tam nikdy nebudem žiť (smiech). Spoznal som však rodenú Svidníčanku, už terajšiu manželku, ktorá tam pracovala. Bola úspešná, ja som veľmi nemal čo stratiť a zároveň som to bral ako výzvu, ako sa v Bratislave uchytím a či sa mi bude dariť.“

Schválne, čo ste v Prešove vyštudovali?

    „Študoval som to, čo som nikdy nechcel (smiech) - učiteľstvo telesnej výchovy na Prešovskej univerzite. Pôvodne som chcel študovať fyzioterapiu, ale neprijali ma. Chcel som rok počkať, pracovať a potom to znova vyskúšať. Keďže to bolo v období krízy, otec ma presvedčil, aby som skúsil učiteľstvo, keďže to bola vtedy asi posledná možnosť, kedy ešte prebiehali prijímačky. Tak som to vyskúšal. V tom období bol aj tak volejbal mojou prioritou a vysokú školu som bral ako možnosť vyštudovať popri volejbale, využil som to. Práve kombinácia volejbal a štúdium výrazne ovplyvnili smerovanie v mojom živote. Som rád, že som vtedy poslúchol rodičov. Deti sú väčšinou vzdorovité, ale niekedy sa oplatí dať na rady rodičov.“

Ostaňme chvíľu pri volejbale. Čím pre vás v detstve a v tom tínedžerskom veku bol. Ako sa vám darilo, čo ste dosiahli s volejbalom?

    „Volejbal som aktívne hral asi 12 rokov. Skončil som počas vysokej školy v období magisterského štúdia. Od základnej školy som bol ako nahrávač, no počas juniorskej kategórie som prešiel na post libera, keďže som vzrastovo nižší. Trochu mi to bolo ľúto, pretože ako nahrávač som tvoril hru, rozhodoval som o tom, ako a kto bude útočiť. No potom ako libera ma zase bavilo, robiť „špinavú“ prácu na ihrisku. Úspechy boli rôzne, no najviac mi utkvelo 1. miesto na medzinárodnom turnaji vo Varšave, kde bolo vyše 20 družstiev a my sme to vyhrali. Kto sleduje volejbal, vie, aké je Poľsko vo volejbale, aké majú podmienky, nehovoriac o tom, že vtedy boli súperi od nás minimálne o hlavu vyšší. Zaujímavosťou bolo, že sme vtedy boli ako hráči rozdelení a ubytovaní v rodinách poľských hráčov. No a ďalší úspech bol, keď sme sa stali majstrami Slovenska žiakov. Vtedy som bol asi siedmak a bol som nominovaný do tímu starších hráčov, s ktorými som dovtedy nehral a, samozrejme, som mal aj rešpekt.

    Vtedy hral aj Marek Mikula, ku ktorému sme vzhliadali. Dostal som sa dokonca aj na ihrisko a na podanie, bál som sa a v tom strachu som dal asi dva priame body z podania (smiech). Bola skvelá atmosféra, keďže vo výprave boli skandujúci rodičia. S volejbalom som skončil v období, kedy som sa začal zaujímať o fitnes trénerstvo. Bolo to náročné. Trénovali sme skoro ráno, po tréningu hneď do školy, kde sme mali tiež dosť pohybu a večer znova tréning. Cez víkendy zápasy. Obetoval som tomu veľa, no už menej príležitostí som dostal na hru. Keď som si pred jednou sezónou určil podmienky, za akých chcem pokračovať, nenašli sme spoločné riešenie. Ja som tak zo dňa na deň skončil s volejbalom. No konečne som mal aj viac voľného času pre seba a na plánovanie rôznych aktivít, ktoré často išli do úzadia kvôli volejbalu. Cítil som sa viac slobodný, menej povinností a viac voľnosti. Mohol som sa teda vydať na cestu trénera. V prešovskom fitnescentre, kde sme mali silové tréningy, ma ihneď oslovili, či by som nechcel u nich trénovať. Majitelia ma poznali, keďže som tam chodil cvičiť aj vo voľnom čase, mali ma prekuknutého.“

Čo vám dala vysoká škola a ako ste ju vlastne spojili s trénerstvom?

    „Vysoká škola ma, popravde, začala zaujímať až po skončení volejbalu, takže až v magisterskom stupni. Nehral som volejbal, mal som viac času na štúdium, ktoré ma začalo baviť a dávalo mi väčší zmysel, pretože sa prelínalo s mojim začínajúcim trénovaním. Mnoho vecí som vedel využiť v praxi a naopak prax mi uľahčovala štúdium, celé to do seba zapadlo. Bolo mi potom trochu ľúto, že som predošlé roky iba tak preplával štúdiom.

    Keď som ukončil štúdium, mal som už slušnú základňu klientov. Darilo sa, všetci boli spokojní a nakoniec aj smutní, keď som odchádzal do Bratislavy, kde naďalej pôsobím ako tréner, no nie fitnes, ale kondičný.“

Tak teda poďme k tej Bratislave - ako ste sa udomácnili v meste, v ktorom, ako sám hovoríte, ste nikdy nechceli žiť?

    „V Bratislave sa mi zapáčilo, čo som si nikdy nemyslel. Bývame v lokalite, kde je v blízkosti jazero, nie je tu až tak rušno, pre mňa viac možností na ďalšie vzdelávanie, za ktorým nemusím cestovať, v blízkosti viaceré štáty, ktoré využívame na rôzne výlety, akcie. Tiež som mal šťastie na ľudí, ktorí ma v začiatkoch podporili a verili vo mňa. Manželka v Bratislave študovala vysokú školu, mala pekne rozbehnutú pracovnú kariéru, takže tu už bola zabývaná. Tiež verila, že sa rýchlo rozbehnem a bude sa nám obom dariť, všetko sa naplnilo. Čo ma najviac dostalo, keď o moje tréningy prejavil záujem jeden párik, bolo to v roku 2015, keď som sa presťahoval a trénujeme dodnes. Sú to moji prví zverenci v Bratislave a tá žena je Svidníčanka.“

Ako vlastne fungujete a ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

    „Odkedy som v Bratislave, trénoval som v činkárni Kajan Gym. S majiteľom sme sa dohodli na spolupráci ešte počas môjho štúdia. Ja som chodil za manželkou, vtedy ešte priateľkou a chodili sme cvičiť práve do Kajanu, kde ma zoznámila s majiteľom. Začal ma sledovať na Facebooku a zaujal ho môj spôsob trénovania. Sadli sme si, vždy mi vyšiel v ústrety, nechal ma realizovať sa a pomáhal, keď to bolo potrebné. To si veľmi vážim. Teraz už druhý rok trénujem vonku kvôli covidovej situácii. No a ľudia si tak zvykli, že sa nechcú vrátiť do interiéru. Máme lepšiu imunitu, sme viac otužilí, nie sme limitovaní priestorom a záujem o takéto tréningy rastie. Pracovný deň začínam o 5:45 najnovšie rannou rutinou, 20 drepov, 20 kľukov a studená sprcha. 6.30 začínam s trénovaním zverencov, niekedy po prvom tréningu spoločne otužujeme v jazere, Trénujem v doobedňajších hodinách. Nasleduje obed a poobedňajšia pauza s krátkym spánkom. Podľa časového harmonogramu venujem voľný čas svojmu tréningu, pridávaním príspevkov (približuje ľuďom tak svoje fungovanie), čítaniu rôznej literatúry (trénovanie, psychológia, motivačná literatúra, životopisy...). od nejakej 16-tej začínam poobedňajšie tréningy do 20-tej alebo 21-ej. No a snažím sa najneskôr o 23.00 už ležať v posteli, keďže spánok a dodržiavanie spánkového rytmu pre moje fungovanie je veľmi dôležité. Trénujem rôznych ľudí, od detí až po seniorov. Niekto sa potrebuje odreagovať od práce, iní majú zase zdravotné problémy, alebo trénujem aj inštruktorov iných cvičení, ktorí potrebujú vykompenzovať svoje tréningové zameranie alebo zapracovať na určitých slabinách.

    Pred covidom som tiež trénoval v organizácii Benitim, v ktorej trénujeme na školách v celej Bratislave deti z prvého stupňa a škôlkarov. Snažíme sa u detí vytvárať pozitívny vzťah k športu a budovať u nich základy na neskoršie športové špecializácie. Stále spolupracujeme, aj keď teraz online formou. Niekoľko rokov som bol tiež kondičným trénerom v klube modernej gymnastiky, kde som sa dostal aj vďaka predošlej spolupráci tiež v klube modernej gymnastiky, ale v Prešove.“

Máme po Vianociach, ktoré ste strávili doma vo Svidníku a istotne ste aj trénovali. Boli to rovnaké tréningy ako bežne v Bratislave?

   „Nie, nie, netrénoval som, ako to mám vo zvyku. Udržiaval som svoju rannú rutinu, ako som spomínal vyššie. Potrénoval som s lopatou v rukách pri odhadzovaní snehu. To ma baví, relaxujem pritom a zároveň som v pohybe a snehu som sa veľmi tešil, keďže takéto Vianoce si pamätám naposledy asi ešte keď som chodil na základnú školu. No a pripojil som sa tiež ku Svidníckym tuleňom, keďže pravidelne otužujem a takéto podmienky, aké sme mali teraz, som si nemohol nechať ujsť.“

To, ako sa udržujete vo forme, ste nám vlastne už opísali, no ako by ste to predsa ešte raz zhrnuli a aké rady by ste možno dali našim čitateľom?

    „Snažím sa pravidelne cvičiť a športovať, pozitívne myslieť a byť vždy veselý. Obklopujem sa s ľuďmi, s ktorými si rozumiem a sú tiež pozitívne naladení. Stravujem sa tak, aby mi nebolo zle, aby som od stravy nebol závislý, aby mi správne fungovalo trávenie. Zistil som, že nepotrebujem jesť často a také množstvo, ako to bolo niekedy. Potrebujem si udržiavať energiu. Ľuďom radím upraviť si stravu a veľkosť porcií, dodržiavať pitný režim, alkohol konzumovať s mierou, zaradiť šport a cvičenie také, ktoré ich baví, vytvoriť si pravidelný spánkový režim a snažiť sa ho dodržiavať. Snažiť sa udržiavať čo najlepšie medziľudské vzťahy, pozitívne myslieť, navzájom si pomáhať. Zdravie a naše životy ovplyvňuje mnoho faktorov, je to ako skladačka.“

Čím je teda pre váš šport a zdravý životný štýl?

    „Znamená to pre mňa veľa. Od detstva som bol aktívny a podporovaný v športe, a to mi ostalo. Chcem sa tomu venovať celý život a odovzdávať to ďalej, ale aj preto som tréner. Vysvetľujem ľuďom, že ma nezaujíma až tak ako sa stravujú, pretože sú dospelí a uvedomelí ľudia a iba oni to vedia zmeniť. Nechcem, aby trénovali kvôli číslam na váhe a boli tak pod neustálym tlakom. Nechcem, aby boli závislí na mne ako trénerovi. Chcem, aby pochopili podstatu cvičenia a športovania. To je zdravie, ako fyzické, tak aj psychické a ako to celé bude vplývať na ich život. Chcem ich naučiť, aby mali z toho radosť, aby necvičili z donútenia, aby dozreli, ako ja vravím. Potom im to vydrží na celý život a nebudú musieť riešiť čo, kedy a koľko zjedia a podobne.“

Aké plány máte vo svojom profesionálnom i v osobnom živote?

    „V profesionálnom živote chcem vlastné tréningové priestory, ktoré budú výhradne pre mojich zverencov, nie pre verejnosť. Rád by som vybudoval trénerský tím, kde budeme raziť spoločnú filozofiu, ale každý prinesie aj niečo viac, čiže rozšíriť portfólio ponúkaných služieb. Nedávno som začal spoluprácu s bývalou spolužiačkou zo strednej školy, ktorá mi navrhuje a šije tréningové oblečenie pre mojich zverencov. Práve v jej gymnastickom klube v Prešove som pôsobil ako kondičný tréner. Ak by bol širší záujem o takéto oblečenie, rád by som s ňou dohodol spoluprácu, aby bola ponuka dostupná aj pre verejnosť. Baví ma vymýšľať rôzne produkty a dizajny, všetko tak, aby to bolo funkčné a kvalitné. Zatiaľ sa im to darí zrealizovať podľa mojich predstáv, bola by škoda nevyužiť to. Chcel by som tiež napísať a vydať knihu.

    V súkromnom živote sa snažím byť vzorným a milujúcim manželom, chcem sa stať otcom a byť inšpirujúcou osobou pre moje okolie (úsmev).“

Prejdime k rodnému mestu - ako vnímate Svidník a nielen mesto ako také, ale napríklad i svidnícky volejbal. Neplánujete možno spoluprácu?

    „Svidník je mojim rodným mestom a vždy budem na to hrdý. Rád sa tu vraciam. Je pekný, čistý, obklopený prírodou, čo je neskutočná výhoda, len človek si to možno neuvedomuje, keď to má pod nosom a vždy sa mi tu život spomalí. Teší ma, že svidnícky volejbal stále žije, lebo čo raz zanikne, už ťažko sa vybuduje znova a boli sme svedkami, že nie jeden volejbalový klub zanikol. Je mi sympatické, že ho tvorí veľa mladých hráčov, ktorí sa bijú v zápasoch proti klubom so skúsenejšími hráčmi. No chýba mi tá atmosféra z čias, kedy sa ľudia skoro nezmestili do haly. Vtedy to fakt žilo a myslím, že aj zápasy boli poriadne nabité.

    Spoluprácu neplánujem, aj keď ešte skôr tam bol náznak. No na diaľku by to nebolo ideálne a tiež by som to časovo nestíhal, nemám na to priestor. Možno by to bolo iné, keby som bol vo Svidníku.“

A schválne - ako vnímate ten mýtus, že desať minút chôdze denne pre zdravie stačí?

    „Takýmito vyjadreniami sa nezaoberám a ani sa pri nich nepozastavujem. No ak sa mám vyjadriť, tak je to podľa mňa zanedbateľné a na kondíciu to veľký vplyv mať nebude. Tiež nie je chôdza ako chôdza. Chôdza je určite prospešná, ale dlhšie trvajúca, vo vyššom tempe a pokiaľ môžem odporučiť, tak v prírode a kto nemá vážnejšie zdravotné problémy alebo pohybové obmedzenia, tak aj v náročnejšom teréne. V okolí Svidníka je mnoho napríklad vyhliadkových miest, kde si krásne výhľady treba zaslúžiť, vyšliapať.“

Nuž a akým heslom sa pri športe riaditeľ vy?

    „Menej je niekedy viac. Pri cvičení mi z jedného školenia utkvelo, že cvičenie nám musí viac dať ako vziať. Po cvičení musíme byť nabitý energiou a nie sa plaziť. Všetko nás, samozrejme, musí baviť, musí nám to robiť radosť.“

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako je to s 300 eurovým bonusom pre zaočkovaných seniorov?

    Získať 300 eurový bonus môže po novom viac seniorov. Vláda vo štvrtok 30. decembra 2021 predĺžila termíny na získanie pomoci za očkovanie seniorov Všetky lehoty na očkovanie, ktoré boli do 31.12.2021, sa tak presunuli o dva týždne na 15. januára 2022.

    Možnosť registrácie na očkovanie cez stránku korona.gov.sk na splnenie podmienok sa presunula z 31.12.2021 na 15.1.2022 s podmienkou, že senior po registrácii absolvuje pridelené očkovanie najneskôr do 31.1.2022. Potreba preočkovania jednodávkovej vakcíny Janssen sa presúva z 1.3.2022 na 15.3.2022.

Pripomeňme, že na získanie pomoci je potrebné:

* zaočkovať sa prvou, druhou alebo treťou dávkou (pri dvojdávkových vakcínach) do 15.1.2022, alebo sa do toho dátumu zaregistrovať na očkovanie na stránke korona.gov.sk a absolvovať pridelené očkovanie (najneskôr do 31.1.2022),

* zaočkovať sa jednodávkovou vakcínou Janssen najneskôr do 15.1.2022 a zároveň sa preočkovať posilňovacou dávkou najneskôr do 15.3.2022 (nie je povinnosť registrácie).

    Základné podmienky na získanie finančnej pomoci seniorom vo veku nad 60 rokov sú: * Na finančnú pomoc má automaticky nárok každý senior, ktorý: má vek 60 rokov a viac, má trvalý alebo prechodný pobyt na území SR a bol alebo dá sa zaočkovať na území SR a je alebo bude do 31.1.2022 zaočkovaný akoukoľvek dávkou (prvou, druhou alebo treťou) proti ochoreniu COVID-19, na ktorú má aktuálne nárok.

    Finančná pomoc bude poslaná bezodkladne a automaticky po splnení podmienok formou poštovej poukážky poslanej, netreba sa nikde hlásiť ani registrovať. Finančná pomoc sa začala vyplácať ešte v decembri a vyplácať sa bude postupne aj v januári a ďalších mesiacoch podľa toho, kedy senior splní podmienky a zároveň podľa kapacít Slovenskej pošty.

   Urýchliť vyplácanie nie je žiaľ možné. Príspevok si môžete prevziať počas doby platnosti poštového poukazu. Posledný deň platnosti je vyznačený na poštovom poukaze. Platnosť poukazu je 45 dní od dátumu podania.

    Ak pre zlý zdravotný stav nemôžete ísť pre peniaze na poštu, tak v takomto prípade kontaktujte telefonicky alebo prostredníctvom poštového doručovateľa svoju dodávaciu poštu, ktorá zabezpečí vyplatenie príspevku prostredníctvom poštového doručovateľa na mieste vášho bydliska.

    Ak ste senior vo veku nad 60 rokov a ste zaočkovaný iba prvou dávkou a ak ste sa zaočkovali prvou dávkou po 25.11.2021, máte automaticky nárok na finančnú pomoc vo výške 200 €. Ak ste sa zaočkovali prvou dávkou skôr, musíte sa druhou dávkou zaočkovať do 15.1.2022, resp. do toho dátumu sa zaregistrovať na stránke korona.gov.sk a očkovanie absolvovať najneskôr do 31.1.2022. V tomto prípade máte takisto automatický nárok na 200 €.

   Ak máte dve dávky vakcíny, na tretiu ste ešte neboli, tretia vám môže byť podaná podľa najnovšieho usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR už 3 mesiace od druhej (pôvodne to bolo až 6 mesiacov). Ak ste mali druhú dávku pred 30.6.2021, nárok na finančnú pomoc (300 €) máte v prípade, iba ak sa zaočkujete treťou dávkou do 15.1.2022, resp. do toho dátumu sa zaregistrujete na internetovej stránke korona.gov.sk a pridelené očkovanie absolvujete najneskôr do 31.1.2022.

   Ak bola druhá dávka podaná po 30.6.2021 alebo neskôr, seniorovi bude automaticky vyplatená pomoc vo výške 200 €.

   Ak ste už absolvovali všetky tri očkovania, automaticky dostanete finančnú pomoc vo výške 300 €.

    Ak ste zaočkovaný dvomi dávkami, tretiu ste ale neabsolvovali, lebo ste medzičasom prekonali ochorenie COVID-19, tak v prípade, ak ste druhú dávku absolvovali po dátume 30.6.2021, máte automaticky nárok na finančnú pomoc vo výške 200 € aj bez absolvovania tretej dávky. Ak ste druhú dávku absolvovali pred týmto dátumom, podmienkou na získanie finančnej pomoci, v tomto prípade 300 €, je absolvovanie aj tretieho očkovania do 15.1.2022, resp. zaregistrovania sa do tohto dátumu na internetovej stránke korona.gov.sk a absolvovanie prideleného očkovania do 31.1.2022. Prekonanie ochorenia COVID-19 nie je kontraindikácia očkovania. Podľa aktuálneho usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR je možné podať tretiu dávku 3 mesiace od prekonania ochorenia COVID-19 alebo podaní monoklonálnych protilátok. To znamená, že každý, kto prekonal ochorenie COVID-19 do 31.10.2021, sa môže do 15.1.2022 zaregistrovať na tretiu dávku a do 31.1.2022 ju aj absolvovať. Ak však bude technicky možné overiť tých seniorov, ktorí boli zaočkovaní oboma dávkami pred 30.6.2021 a následne prekonali covid-19 (pozitívny PCR test), ministerstvo financií zvažuje ešte jedno predĺženie termínov očkovania iba pre túto skupinu seniorov do 15.3.2022 (to by znamenalo, že po prekonaní Covidu-19 do 15.12.2021 by sa senior stíhal preočkovať treťou dávkou do 15.3.2022 a získal by tak finančnú odmenu 300 €). Tento prípadný návrh by musela do 31.1.2022 schváliť ešte vláda.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zvyškami z kávy zatiaľ chodníky vo Svidníku posypovať nebudú

    Usadeniny z obľúbeného nápoja na posypovanie chodníkov. Vyskúšali to na Ukrajine a skúsili to už aj v Poľsku. Fusy z kávy, ako zvyšky v kávovaroch Poliaci nazývajú, sú vraj v zime prospešné hlavne pre štvornohých miláčikov.

    Káva vraj piesok ani v krakowských parkoch nikdy nenahradí, no na experimenty Poliaci vždy boli. „Ako vidieť už na prvých reakciách, pomáha predovšetkým psom a vlastne to sme najviac očakávali. Je to omnoho lepšie ako soľ,“ povedal zástupca spoločnosti, ktorá spravuje zeleň a chodníky v poľskom Krakowe. Zvyšky z kávy sú podľa neho nielen lepšie ako soľ, ale aj ako piesok. Ročne ho v parkoch v kráľovskom meste spotrebujú aj osemdesiat ton. Najnovšie k nemu pridali aj usadeniny z kávy, a to vďaka stovkám krakowských kaviarní, či reštaurácií. „Zdá sa, že je to postačujúce na to, aby sa dalo pokojne a bezpečne chodiť po chodníkoch v parkoch.“ Vo Svidníku pri zimnej údržbe chodníkov prevažuje soľ a takisto aj kameninová drv. „Tú kamennú drv máme naskladnenú historicky viac, používame ju čoraz menej, aj kvôli tomu, že kamienky odlietavajú, poškodzujú sa motorové vozidlá,“ vysvetlil nám riaditeľ Technických služieb mesta Svidník Lukáš Dubec. Aj vo Svidníku, však podobne ako v poľskom Krakowe, hľadajú šetrnejšie a ekologickejšie náhrady. Zatiaľ vyhráva piesok, no veľa roboty s ním majú po zime. „Ostáva po tom neporiadok, keď sa sneh roztopí a je prácne to pozametať,“ potvrdil Lukáš Dubec, pdoľa ktorého najnovšie objavili čisto prírodný materiál.

    Je to zeolit a vo Svidníku ho túto zimu zatiaľ skúšajú. „Absorbuje vodu, čiže zabraňuje námraze a netreba to potom na jar zametať, lebo sa to rozpustí a slúži to aj ako hnojivo, čiže neškodí to zeleni, neškodí to labkám štvornohých miláčikov,“ povedal šéf svidníckych Technických služieb a ešte dodal, že zeolitom by postupne chceli soľ nahradiť úplne, a to i napriek tomu, že jeho cena je omnoho vyššia. Má však ďalšie plusy. „V tej kombinácii s chloridom horečnatým pôsobí až do mínus tridsať, kým to soľ len do tých mínus osem.“ Mať toľko kaviarní či reštaurácií ako Krakow, ani vo Svidníku by sa kávovým usadeninám nebránili. Presné vlastností síce riaditeľ Lukáš Dubec nepozná, no tak trochu nad ich výhodami pochybuje. „Je to materiál podobný vlastnosťami piesku, na druhej strane ale je kyslý, čiže viem si predstaviť, že zase na tú trávu a kvetinky okolo až taký dobrý nebude,“ zamyslel sa riaditeľ Technických služieb mesta Svidník Lukáš Dubec.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Plastové fľaše sa už zálohujú, no vrchnáky sa môžu ešte dva roky zbierať aj osobitne

    Vyzeralo to tak, že prídu o vrchnáky. Najprv to totiž celé bolo nastavené tak, že zálohovanie plastových fliaš prekazí plány mnohých samospráv. Tie sa totiž pustili do zberu plastových vrchnákov na charitatívne účely. Keď ich odpredali, získali peniaze a tie mohli darovať iným.

    Väčšinou v tvare srdca, ale napríklad aj písmena V v nápise Svidník. Aj do takýchto nádob mohli ľudia vhadzovať vrchnáky z plastových fliaš. „V našom prípade išlo o obdobie, odkedy máme nápis Svidník, o vyzbieranie 300 kíl vrchnákov,“ informovala PR manažérka mesta Svidník Kristína Tchirová. Aj veľké srdce znamenalo akýsi vrchnákový zberateľský boom.

    Majú ho v Kružlovej. „Nám sa podarilo do tohto srdca vyzbierať vyše tonu vrchnákov, zatiaľ ich máme v sklade, zbierame ich stále, no a uvidíme, čo bude po novom roku,“ ozrejmil ešte v polovici decembra minulého roku starosta obce Kružlová Adrián Gužo.

    Práve nový rok 2022 priniesol zmenu. Plastové fľaše začali obchodníci zálohovať a informácie hovorili o tom, že do špeciálnych automatov sa musia vhadzovať aj s vrchnákmi. „Určite je oveľa lepšie vrátiť fľašu v predajni a radšej priamo poslať peniaze na účet charitatívnej organizácie alebo potrebnému človeku,“ tvrdil štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Juraj Smatana, no napriek tomu sú mestá a obce, kde takéto nádoby na plastové vrchnáky majú, spokojné.

    Vraj splnili svoj účel. „Nie je to množstvo, ktoré by možno niekomu pomohlo veľmi silno finančne, ale je to minimálne symbolické, že ľudia triedia a majú záujem triediť,“ reagovala PR manažérka mesta Svidník Kristína Tchirová.

    Aj tento prípad podľa štátneho tajomníka potvrdzuje, že zo zberu vrchnákov získané prostriedky na charitatívne účely sú zanedbateľné. „Ak za tonu vrchnákov získa charitatívna organizácia 150 až 200 eur, tak na získanie jedného eura je potrebné vyzbierať 2 000 až 4 000 takýchto vrchnákov, takže môžeme takýto zber naozaj označiť za neefektívny,“ podotkol Juraj Smatana a zdalo sa, že vrchnákov tak bude jednoznačne menej. Spolu s fľašami ich ľudia budú nosiť do obchodov. „Myslím, že to klesne, ale stále sa to budeme zbierať, my sa nechystáme skončiť s tým,“ tvrdil v decembri starosta Kružlovej Adrián Gužo a Kristína Tchirová ho doplnila: „Samozrejme, sme si vedomí toho, že zníži sa počet vrchnákov v našom nápise Svidník, ale stále sú iné, napríklad tetrapakové fľaše od džúsov, od mlieka, ktoré vrchnáky majú a ktoré ľudia môžu vhadzovať.“ Napokon je všetko inak. Začiatkom januára poslanec Národnej rady SR za OĽaNO Kristián Čekovský upozornil, že zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje neukladá povinnosť odovzdať fľašu aj s vrchnákom a dobročinné zbierky tak môžu pokračovať. Podľa informačnej kampane sa plastové fľaše majú odovzdávať aj s vrchnákmi, čo môže znamenať problém pre občianske združenia a charitatívne organizácie, ktoré po celom Slovensku zbierajú vrchnáčiky na dobročinné účely. Podľa poslanca Národnej rady Kristiána Čekovského „dobrí ľudia, ktorí boli doteraz zvyknutí popri triedení plastových fliaš ešte odovzdávať vrchnáčiky na pomoc iným, tak môžu robiť naďalej a pomáhať tak tým, ktorí to potrebujú.“ Zároveň chápe, že cieľom informačnej kampane je ľudí motivovať k odovzdávaniu PET fliaš aj s vrchnáčikmi. „Okrem toho, že takýto postup je ekologickejší, tak od roku 2024 bude platiť smernica EÚ, podľa ktorej už bude nutné odovzdávať fľaše aj s vrchnákmi. Ešte dva roky však môžu zbierky vrchnáčikov fungovať tak, ako doteraz,“ uzavrel Kristián Čekovský.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

Plastové fľašy a plechovky sa už zálohujú - aké sú základné pravidlá?

    Zálohovanie plastových fliaš a plechoviek sa dotýka každého. Od 1. januára musí mať každá prevádzka s rozlohou nad 300 štvorcových metrov buď tzv. zálohomat na PET fľaše a plechovky, podobný ako poznáme pri sklených fľašiach alebo menšie obchody môžu obaly zbierať ručne.

    Ministerstvo životného prostredia verí, že sa pomocou zálohovania podarí vyzbierať až 90 percent všetkých PET fliaš a plechoviek, ktoré zrecyklujú na ďalšie výrobky.

Prinášame základné otázky a odpovede týkajúce sa zálohovania plastových fliaš a plechoviek:

1. Ako spoznám zálohovaný obal?

     Pri nákupe produktov si treba všímať grafický symbol (Z) umiestnený v blízkosti čiarového (EAN) kódu a text „ZÁLOHOVANÉ.”

2. Aká je výška zálohy a prečo?

    Výška zálohy je 15 centov rovnako pre plastové fľaše aj plechovky. Neznamená to, že nápoje zdražejú. Táto suma je iba za „prenájom“ obalu a po vrátení plechovky či plastovej fľaše ju dostanete späť.

3. Platím zálohu od 1. januára hneď za všetky plastové fľaše a plechovky?

    Od 1. januára je nutné si na plastových fľašiach a plechovkách všímať symbol Z. Iba jednorazové nápojové obaly s takýmto označením sa zálohujú a po vrátení na odberné miesto za ne dostanete 15 centov. Môže sa stať, že aj dnes ešte narazíte na fľašu bez označenia „Z,“ a to preto, že výrobcovia môžu ešte do konca januára vyrábať staré fľaše, obchody ich môžu predávať až do konca júna, aby stihli predať zásoby. Tieto obaly automat odmietne. Je potrebné ich vyhodiť do žltej nádoby na triedený zber tak ako doteraz.

4. Kde môžem obaly vrátiť?

    Obaly môžete vrátiť už na viac ako 2 000 miestach po celom Slovensku. Zálohované obaly môžete vrátiť na ktoromkoľvek označenom odbernom mieste bez ohľadu na to, kde ste zálohovaný nápoj kúpili. Obchody odoberajú zálohované obaly cez zálohomaty a v menšej predajni pomocou ručného skenera napr. pri pokladnici.

5. Ako sa budú obaly vracať?

    Zálohované obaly je potrebné vrátiť na odberné miesto bez zostatkovej tekutiny, nestlačené. Dbajte pri tom na to, aby na nich ostal čitateľný čiarový kód.

6. Kedy dostanem zálohu späť?

    Po vrátení obalu na odberné miesto. Zálohomat alebo obsluha vám vydajú potvrdenku s výškou zálohy za obaly, ktoré ste vrátili, tú si následne uplatníte pri pokladnici tej istej predajne.

7. Čo sa stane, ak obal vyhodím do žltej nádoby na triedený zber?

    Ak zálohovaný obal vyhodíte do separovaného odpadu, prídete o zálohu. Z hľadiska triedenia odpadu to nie je chyba, ale stratí sa tak možnosť výroby rovnakého obalu za menšej spotreby energie.

(pn)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kedy sa dozvieme, čo bude so svidníckou nemocnicou?

    „To je veľká bulvarizácia, keď niekto povie, že sa z nemocnice stane doliečovacie zariadenie,“ tvrdí Oskar Dvořák, ktorý na Ministerstve zdravotníctva SR vedie sekciu, ktorá reformu nemocníc pripravila.

    Národnou radou SR schválení reforma nemocníc prináša ich rozdelenie do piatich kategórií. Dodnes však rezort zdravotníctva presné zoznamy nezverejnil, napriek tomu sa už takmer rok z regiónov, vrátane nášho svidníckeho, ozýva kritika. Mimochodom, Nemocnica arm. gen. L. Svobodu vo Svidníku by sa mala stať tzv. komunitnou nemocnicou a práve Oskar Dvořák nedávno v médiách vysvetľoval, ako by mala vyzerať komunitná nemocnica. „O tomto diskutujeme. Nemocnice budú v každom regióne vyzerať inak. Základ, teda ambulancie, pravdaže, zostane. V zákone dávame záruky, že nemocniciam poisťovne nemôžu znížiť zdroje,“ vyhlásil Oskar Dvořák, ktorý, ako sme už uviedli, vedie na Ministerstve zdravotníctva SR sekciu pripravujúcu reformu nemocníc. „Finančné zdroje od poisťovní budú môcť nemocnice využiť na to, aby si zazmluvnili viac ambulancií alebo iný typ starostlivosti. V komunitných nemocniciach musia byť ambulancie, bude tam jednodňová chirurgia. Ďalej hovoríme o vyšetrovacích zložkách na CT a MR vyšetrenie, röntgenoch, stacionároch, psychiatrických lôžkach.“ Na poznámku novinárov, že to znie ako doliečovacie oddelenie, reagoval takto: „Nie. V niektorých nemocniciach bude urgent najnižšieho typu a v niektorých budú aj pôrodnice. Na urgente najnižšieho typu by mala byť internistická starostlivosť, expektačné lôžka na 24 hodín. To je veľká bulvarizácia, keď niekto povie, že sa z toho stane doliečovacie zariadenie, pretože to tak nie je. Má tam byť aj doliečovacie zariadenie, ale všetko, čo som vymenoval, má v nemocniciach zostať.“ Novinári sa Oskara Dvořáka pýtali aj na harmonogram, kedy sa napríklad my vo Svidníku dozvieme, akého typu bude naša nemocnica a kedy sa to pre pacienta zmení. „Od januára vzniká kategorizačná komisia, ktorá určí obsah nemocníc. Tá musí dopracovať do 1. júla 2022. Ku koncu roka bude vytvorený na základe jej výstupov prvý návrh siete. Vtedy sa regióny a nemocnice začnú dozvedať, ako by mali vyzerať. Od roku 2023 začnú vznikať nové ambulancie všeobecného lekárstva. V roku 2022 urobíme prvé vyhodnotenie siete, nastavíme dotačné mechanizmy a v roku 2023 ich lekári môžu čerpať. Počas roka 2023 sa pozrieme na špecializovanú ambulantnú starostlivosť a od roka 2024 nastúpia prvé transformácie. Nemusia nastať hneď v tomto roku. Je to taká masívna reforma, že nábeh môže trvať až do roku 2030. Bude to nastavované opatrne, no prvé zmeny by mali nabehnúť v roku 2024,“ načrtol harmonogram plánovaných zmien v sieti nemocníc Oskár Dvořák, generálny riaditeľ sekcie, ktorá má na Ministerstve zdravotníctva na starosti reformu nemocníc.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prešovský kraj vyčlenil na dotácie viac ako 6 miliónov eur

Žiadosti na projekty prijíma od 10. januára

    O grantové peniaze prešovskej župy sa môžu aj tento rok uchádzať žiadatelia z kraja. Samospráva na tento účel vyčlenila balík peňazí v celkovom objeme 6,19 miliónov eur. Obyvatelia sa budú môcť po prvý raz zapojiť do participatívneho rozpočtu, rovnako po prvýkrát žiadať o dotáciu v programe rodinná samospráva.

    Prešovský samosprávny kraj (PSK) vyhlásil výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2022 v celkovej výške 6,19 miliónov eur. Záujemcovia sa môžu od 10. januára uchádzať o financie zo štyroch dotačných programov - Výzva poslancov PSK, Výzva predsedu PSK, Výzva pre región a Výzva participatívny rozpočet.

    „Som veľmi rád, že dotačný program Prešovského kraja je medzi verejnosťou taký úspešný. Len vlani sme dali zelenú 822 projektom, a to aj vrátane špeciálnej dotácie. Podporili sme vznik nových športovísk, opravu kultúrnych pamiatok či vybudovanie cyklochodníkov v kraji. Rovnako sme poskytli dotáciu pre sociálnu oblasť, na ktorú sa často zabúda, avšak je veľmi dôležitá. V tejto podpore chceme pokračovať aj naďalej a zároveň umožniť obyvateľom kraja, aby mohli aj sami rozhodovať o tom, kde sa investujú finančné prostriedky. Urobiť tak budú môcť vďaka participatívnemu rozpočtu, ktorý sme tento rok vyhlásili po prvýkrát. Pevne verím, že aj tento program si nájde miesto u obyvateľov Prešovského kraja,“ skonštatoval predseda PSK Milan Majerský.

    Najviac peňazí prerozdelí kraj v rámci Výzvy pre región, kde vyčlenil celkovo 3,7 miliónov eur. Uchádzači môžu požiadať o dotáciu v štyroch programoch, ktoré sú zamerané na podporu cyklodopravy, cestovného ruchu a pútnického turizmu, taktiež na obnovu kultúrnych pamiatok, výstavbu a rekonštrukciu športovísk či zvýšenie kvality v sociálnych službách a paliatívnej zdravotnej starostlivosti.

    Minimálna výška dotácie je 20-tisíc eur, maximálna 200-tisíc eur, avšak max. 70 percent z celkového rozpočtového projektu. Spolufinancovanie musí pritom tvoriť aspoň 30 percent zo schválenej dotácie. Termín na predloženie žiadostí je do 31. marca.

    V rámci Výzvy poslancov PSK je vyčlenených 1,86 miliónov eur v štyroch programoch – šport, kultúra, sociálne služby a rodinná samospráva. Pričom pri poslednom programe ide o novinku. Cieľom je podporiť aktivity a činnosti zamerané na rodinu, upevňovanie medzigeneračných vzťahov či výchovu k manželstvu a rodičovstvu. Aj Výzva predsedu PSK ponúka dotácie v rovnakých programoch, avšak v celkovom vyčlenenom objeme 500-tisíc eur.

    Minimálna výška dotácie je pri oboch programoch tisíc eur, maximálna 10-tisíc eur. Spolufinancovanie tvorí 20 percent zo schválenej dotácie a žiadatelia sa môžu o finančné príspevky uchádzať do 28. februára. O podporu svojich obcí sa môžu v oboch výzvach uchádzať aj žiadatelia zapojení do súťaže Dedina roka. Kraj ich podporí minimálne čiastkou tisíc eur.

     Pri Výzve participatívny rozpočet poskytne samospráva dotáciu na všeobecne prospešné a komunitné verejnoprospešné projekty s cieľom vytvoriť obyvateľom kraja priestor spolupodieľať sa na jej rozhodovacích procesoch. Projekty majú byť zamerané na inováciu existujúcej alebo vytvorenie novej verejnej služby vo verejnom priestore, revitalizáciu verejných priestorov alebo komunitnú infraštruktúru vo verejnom priestore.

    Kraj vyčlenil na tento účel celkovo 130-tisíc eur, pričom výška dotácie na jednu žiadosť je 10-tisíc eur a spolufinancovanie tvorí 20 percent zo schválnej dotácie. Prešovská župa vyhlásila túto výzvu vôbec po prvýkrát. Termín na predloženie žiadostí je stanovený do 28. februára. O víťazných projektoch rozhodne verejnosť SMS hlasovaním po ich zverejnení koncom marca.

    Všetky potrebné informácie o aktuálnych vyhlásených výzvach PSK sú pre žiadateľov k dispozícii na stránke www.vucpo.sk v sekcii Výzvy a granty.

Lea Heilová,

oddelenie komunikácie a propagácie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Situácia s ochorením Covid-19 v regióne sa opäť zhoršuje

    Po týždňoch dobrých správ súvisiacich s poklesom pozitívne testovaných osôb na ochorenie Covid-19 prišla zmena. Informovala nás o tom riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom vo Svidníku Helena Hrebeňaková.

    „Za 52. kalendárny týždeň sme zaevidovali opäť nárast ochorení v porovnaní s 51. Kalendárnym týždňom, a to v obidvoch okresoch, teda v okrese Svidník a rovnako aj v okrese Stropkov. Nárast ochorení evidujeme aj v prvom kalendárnom týždni tohto roka. Kým v 52. týždni bolo v okrese Svidník potvrdených 113 ochorení , v okrese Stropkov 74, v 1. týždni je zatiaľ (do štvrtku 6. januára)  potvrdených vo Svidníku už 71 a v Stropkove 65 ochorení Covid-19. A to iba za tri testovacie dni. Nárast ochorení súvisí so zvýšenou migráciou ľudí počas sviatkov a aj s koncoročnými oslavami,“ vyhlásila Helena Hrebeňaková s tým, že v našom regióne zatiaľ nemáme laboratórne potvrdený variant Omikron. Jeho dominanciu odborníci predpokladajú v priebehu dvoch či troch týždňov.

    „Vo Francúzku, Taliansku, Veľkej Británii, ale aj USA, kde sa Omikron stal dominantným, zaznamenávajú denné rekordy v počte ochorení,“ upozornila regionálna hygienička.

    Ak by platil Covid automat, opäť by sme sa v obidvoch okresoch dostali od 10. januára do čiernej farby, pričom v uplynulom prvom kalendárnom týždni by sme boli v bordovej farbe. „Vážená sedemdňová incidencia je opäť vyššia ako 300, aby sme sa dostali do bordovej  farby, vážená incidencia musí klesnúť pod 250. Je smutné, ale ani v jednom okrese nemôžeme na zmenu a zlepšenie farby využiť žolíka. Na využitie žolíka potrebujeme v okrese Svidník zaočkovať ešte 740 ľudí starších ako 50 rokov, v okrese Stropkov 494 ľudí. V Prešovskom kraji patríme medzi najhoršie zaočkované okresy. Žolíka tu už využívajú okresy Prešov, Sabinov, Poprad, Humenné, veľmi blízko k tomu má Bardejov, ale aj Snina.

    Ostatné okresy majú zaočkovanosť ľudí starších ako 50 rokov vyššiu ako 63 %. Okresy Svidník a Stropkov a Medzilaborce iba niečo cez 58 %,“ skonštatovala riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Svidníku a zdôraznila, že ak začne platiť Covid automat,  opatrenia budú zohľadňovať stupeň rizika daného okresu, to znamená aj to, v akej farbe sa daný okres nachádza. „S narastajúcim stupňom rizika sú prísnejšie opatrenia, najprísnejšie sú v čiernej farbe. Aj keď si to mnoho ľudí neuvedomuje, ale každý jeden občan okresu svojim správaním a zodpovednosťou ovplyvňuje farbu okresu a opatrenia, ktoré v danom okrese platia. Významnú úlohu zohráva zaočkovanosť, hospitalizovanosť, sedemdňová chorobnosť,  podiel pozitívnych testov z celkového počtu testovaných,“ ozrejmila Helena Hrebeňaková, ktorá opakovane obyvateľom dôrazne odporúča dať sa zaočkovať proti ochoreniu Covid-19, respektíve absolvovať posilňujúcu dávku v odporúčanom čase. „Očkovaním sa významne znižuje riziko ťažkého priebehu ochorenia Covid-1. Čakajú nás veľmi náročné dni. Žiadame ľudí, aby dôsledne dodržiavali nastavené preventívne opatrenia,“ uzavrela regionálna hygienička Helena Hrebeňaková a o tom, že sa situácia opäť začína meniť k horšiemu, svedčia aj informácie zo svidníckej o nemocnice, ktoré publikujeme na inom mieste dnešných novín.

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

Rok 2022 bude volebný, dokonca dvojnásobný - kto sa chce uchádzať o dôveru voličov?

    Marcela Ivančová zatiaľ konkrétna nie je, jej predchodca Ján Holodňák kandidatúru nevylučuje Rok 2022, z ktorého sme už ukrojili pár prvých dní, bude volebný.

    Prvýkrát v histórii budú spolu voľby do orgánov samosprávnych krajov a voľby do orgánov miest a obcí. Predpokladá sa, že budú v novembri. Presný termín určí predseda Národnej rady SR.

    Volebný rok bude o to zaujímavejší, že županov, krajských poslancov, primátorov a starostov, ako aj mestských a obecných poslancov budeme voliť spolu. Pozreli sme sa preto na potenciálnych kandidátov a oslovili sme niektorých, ktorí už v minulosti v jedných či druhých voľbách kandidovali. Položili sme im tri otázky: 1. Budete kandidovať na primátora mesta Svidník? 2. Budete kandidovať na poslanca Mestského zastupiteľstva vo Svidníku? 3. Budete kandidovať na poslanca Prešovského samosprávneho kraja?

    Súčasná primátorka Marcela Ivančová vyhrala komunálne voľby v roku 2018 so ziskom 1 744 hlasov. Vo voľbách poslancov Prešovského samosprávneho kraja ešte nekandidovala. „Kandidovať na ktorúkoľvek verejnú funkciu je zodpovedným rozhodnutím s dosahom na mesto, ale aj na samotného kandidáta. Vždy však takýto krok musí zahŕňať okrem osobného “chcenia” najmä zváženie všetkého, v čom bude kandidatúra prínosom pre samotné mesto a jeho rozvoj. Pre mňa osobne to znamená tiež zhodnotiť uplynulú časť volebného obdobia,“ reagovala na naše otázky primátorka Svidníka Marcela Ivančová s tým, že v súčasnosti sa venuje naplno rozpracovaným projektom a naplneniu programu, ktorý predstavila občanom mesta Svidník v uplynulých voľbách. „Do volieb je takmer rok, čo považujem za dlhý čas. Svoje rozhodnutie oznámim, keď bude hlavne pre mňa, moje najbližšie okolie a mojich podporovateľov, po zvážení všetkých okolností, definitívne,“ doplnila ešte úradujúca primátorka.

    Súčasný mestský a krajský poslanec Ján Vook sa v minulosti už o post primátora Svidníka uchádzal. V roku 2014 spomedzi piatich kandidátov skončil štvrtý so ziskom 888 hlasov za Jánom Holodňákom, Michalom Lažom a Pavlom Olejárom. V ostatnom období je Ján Vook aktívny ja na sociálnych sieťach. „Veľmi zodpovedne a s pokorou zvážim kandidatúru na jednotlivé verejné funkcie. Môžem s plnou vážnosťou povedať, že mám ambíciu a odhodlanie pokračovať v politike a naďalej aktívne pracovať pre ľudí, ale ako sa hovorí, človek mieni, pán Boh mení. Uvidíme, čo nám život prinesie,“ odpovedal Ján Vook.

    Dlhoročný mestský poslanec Pavel Olejár už na primátora Svidníka takisto kandidoval. Dokonca trikrát. V roku 2010 skončil druhý za Jánom Holodňákom. Kým vtedy novozvolený primátor Ján Holodňák získal 2 136 hlasov, Pavel Olejár získal 1 341 hlasov. V roku 2014 skončil Pavel Olejár tretí so ziskom 1 131 hlasov za obhajcom primátorského kresla Jánom Holodňákom s 1 289 hlasmi a Michalom Lažom, ktorý získal 1 149 hlasov. Nuž a v roku 2018 skončil Pavel Olejár skončil takisto tretí, keď získal 1 209 hlasov za novozvolenou primátorkou Marcelou Ivančovou s 1 744 hlasmi a Jánom Holodňákom s 1 442 hlasmi. „Otázky o kandidatúre (...ách) sú dnes predčasné,“ stručne reagoval Pavel Olejár, ktorý na poslanca krajského parlamentu ešte nekandidoval.

    Súčasný svidnícky viceprimátor Michal Goriščák sa o kreslo primátora ešte neuchádzal, hoci hlavne v roku 2018 sa o jeho kandidatúre pomerne hlasno hovorilo, no napokon vo voľbách podporil súčasnú primátorku Marcelu Ivančovú, ktorí si ho po zvolení vybrala za viceprimátora. Poslancom krajského parlamentu už Michal Goriščák chcel byť v roku 2017. Skončil štvrtý so ziskom 2 145 hlasov za Jánom Hirčkom so 4 650 hlasmi, Jánom Vookom s 2 915 hlasmi a Petrom Pilipom s 2 241 hlasmi. „Akúkoľvek kandidatúru oznámim v čase, kedy to budem považovať za vhodné. Začal volebný rok a ja sa chcem sústrediť na to, aby sme spoločne dokončili projekty, na ktorých sa dlhodobo pracovalo,“ odpovedal na naše otázky Michal Goriščákom.

   Nuž a piatym, ktorého sme v súvislosti s prípadnou kandidatúrou na primátorka, mestského či krajského poslanca oslovili, je Ján Holodňák. Bývalý dvojnásobný primátor Svidníka už bol aj krajským poslancom. V komunálnych voľbách sa o kreslo primátora uchádzal aj v ostatných voľbách v roku 2018, no so ziskom 1 442 hlasov prehral s Marcelou Ivančovou, no a porazil Pavla Olejára. Predtým, v roku 2017 Ján Holodňák neuspel vo voľbách do krajského parlamentu, keď skončil až šiesty s 1 625 hlasmi za piatou Ivanou Ivančovou, ktorá získala 1 765 hlasov.

    Tohtoročné voľby by mohli byť voľbami jeho návratu. „Aj keď sú voľby tento rok, je do nich relatívne ešte ďaleko, preto je dnes ťažké dávať akékoľvek záväzné stanoviska,“ povedal nám Ján Holodňák a ešte dodal: „Z mojej strany je každý variant otvorený a uvidíme, čo prinesie ďalšie obdobie.“

(ps)

 

 

 

 

 

 

 

 

Mladý svidnícky volejbalista Braňo Skasko sa ako kapitán slovenskej reprezentácie v slovinskom Maribore zaskvel

    Splnili cieľ. V uplynulú sobotu 8. januára slovenskí volejbaloví reprezentanti do 18 rokov uzavreli účinkovanie na turnaji MEVZA v slovinskom Maribore. V zápase o 5. miesto nastúpili proti chorvátskemu výberu, ktorému podľahli 0:3 na sety a obsadili konečné 6. miesto.

    Cieľ, ktorý si slovenský tím stanovil, bol postup do aprílovej kvalifikácie, a ten zverenci zastupujúceho trénera Martina Májeka, splnili.

    Majstrovstvá Európy hráčov do 18 rokov sa uskutočnia 7. až 17. júla tohto roku v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi. Z turnaja v Maribore na ne postúpi len víťaz. Tímy na druhom až šiestom mieste odohrajú kvalifikáciu od 21. do 24. apríla.

Zápas o 5. miesto
Chorvátsko 18 - Slovensko 18 3:0 (18, 22, 21)

Zostava Slovenska: Badáň 9, Hlaváč 0, B. Skasko 15, Pijáček 1, Spišský 4, Makónyi 4, libero Sýkora (Stríž 4, Brzáč 4, Michalica 1). Tréner: M. Májek.
     Tréner slovenskej reprezentácie Martin Májek povedal: „So zápasom proti Chorvátom som maximálne nespokojný. Chlapci sa po dvoch piatkových víťazstvách uspokojili a v sobotu duel odflákli. Veril som, že ich dve výhry nakopnú a budú sa chcieť pobiť o lepšie umiestnenie, ale nestalo sa tak. Potešilo nás, že sme postúpili, ale zápas, v ktorom sme mohli bez tlaku ukázať, čo v nás je, sme nezvládli a to ma mrzí.“

    V drese slovenskej reprezentácie v Maribore sa predstavil aj Svidníčan Branislav Skasko. Člen A tímu TJ Slávia Svidník hrajúceho v mužskej extralige, bol na turnaji v Slovinsku kapitánom Slovenska. Odohral všetky zápasy a celý turnaj zhrnul takto: „Fyzicky to bol pre nás veľmi náročný turnaj. Išli sme tam s cieľom postúpiť do druhého kola kvalifikácie na majstrovstvá Európy. Cieľ sme po piatich ťažkých zápasoch splnili. Mali sme vydarené zápasy, ale aj také v ktorých sme stále nepredvádzali náš najlepší výkon a to aj kvôli nariadeniam na Slovensku, ktoré podľa môjho názoru ničia všetky športy v našej krajine. No našťastie to stačilo na postup a v apríli môžeme ukázať ešte lepší volejbal,“ povedal Braňo Skasko, ktorého boli v Slovinsku podporiť aj rodičia. No a nielen im adresoval aj tieto slová vďaky: „Ďakujeme všetkým fanúšikom a rodičom, že nás prišli podporiť až do Slovinska a taktiež za všetky podporujúce správy.“

    Mladý Svidníčan Braňo Skasko sa na turnaji v Slovinsku zaskvel. So 106 bodmi bol tento svidnícky smečiar vyhlásený za najviac bodujúceho hráča celého turnaja. Nuž a dodajme ešte všetky výsledky osemnásťročných slovenských mladíkov: Slovensko - Izrael 1:3, Slovensko - Česko 0:3, Slovensko - Cyprus 3:0, Slovensko - Maďarsko 3:1 a už spomínaný zápas Slovensko - Chorvátsko 0:3.

(pn, svf)

 

 

 

 

 

 

 

NIKÉ Extraliga mužov

Premiéra v novom roku vo východniarskom derby v Prešove pred kamerami

VK Mirad PU Prešov - TJ Slávia Svidník 3:0 (25:15, 25:18, 25:18)

    Premiéra v novom roku pred televíznymi kamerami vo východniarskom derby Svidníčanom nevyšla. Prvý zápas po vianočnej a novoročnej prestávke svidníckym extraligovým volejbalistom nevyšiel. V uplynulú nedeľu 9. januára bolo na programe východniarske derby. V Prešove sa kvôli opatreniam hralo bez divákov, no za to pred televíznymi kamerami TV JOJ Šport.

   Svidníčanom v tomto zápase chýbal Dmytro Fedorenko, ktorý sa ešte nevrátil z Ukrajiny a rovnako aj Šimon Kozák pre zranenie. V základnej zostave trénera Rastislava Paňka nenastúpil ani skúsený Ľuboš Macko a na hre Svidníka sa to odzrkadlilo. Domáci hráči dominovali na podaní i v hre v poli a hlavne na sieti. Po príchode Ľuboša Macka sa výkon Svidníka zlepšil, no na vynikajúco hrajúcich Prešovčanov to nestačilo. V druhom sete síce Slávisti pridali na dôraze, no záver setu patril znovu domácim. V treťom sete podali Svidníčania najlepší výkon, ale ani ten nepomohol k tomu, aby v televíznom zápase ponúkli divákom drámu.

    Prešovčania už totiž drámu nedopustili a ako sme už uviedli, bez skúseného Fedorenka a Kozáka Svidníčania nádej na lepší výsledok v tomto zápase nemali.

Zostava Prešova: Smolej 5, Lamanec 18, Ščerba 11, Porubský 6, Mikovčík 6, Sopko st. 2, Jendrejčák 11, Suchanič (libero).

Zostava Svidníka: M. Vitko (libero), Sopko ml. 7, Gula 11, Gulák 8, R. Vitko, P. Marjov, Šelong 3, Macko 6, Horňák, Ľ. Skasko, Magera.

   V najbližšiu sobotu 15. januára hrajú svidnícki extraligoví volejbalisti na domácej palubovke. Od 17. hodiny privítajú v športovej hale na Ul. gen. Svobodu volejbalistov Prievidze. Stále sa hrá bez divákov.

(pn)